AK BY STE DOSTALI kvízovú otázku vymenovať päť najvýznamnejších miest v Ružomberku, ktoré sa oddá navštíviť, isto by si mnohí nespomenuli na skautské múzeum. Ak áno, kto vie, či by ste ho do svojho zoznamu naj... aj zaradili.
Veď ide o zariadenie, ktoré je „zastrčené“ na neveľmi viditeľnom mieste, jeho rozloha je zanedbateľná, o jeho chod sa v podstate stará jeden jediný človek.
To všetko je pravda, ale... Haagske skautské múzeum v Holandsku vydalo medzinárodného sprievodcu skautskými múzeami v Európe, v ktorom nie je spolu ani tridsať zariadení podobných tomu v Ružomberku. Navyše, nech budete hľadať akokoľvek pozorne, ružomberské skautské múzeum je jediné v bývalom, tzv. východnom bloku a v celej strednej Európe má len jedného partnera - vo Viedni.
„Aj nazretie do pamätnej knihy nášho múzea naznačuje jeho dôležitosť. Nájdete v nej desiatky zápisov nielen od sloven– ských a českých skautov, ale aj od zahraničných návštevníkov z USA, Švajčiarska, Dánska, Poľska, Maďarska... Spomeniem napríklad zápis Kima a Bobie Wylmanovcov z Austrálie. Keďže na nich, ako sa vyjadrili, veľmi zapôsobilo nevšedné Skautské múzeum v Ružomberku, rozhodli sa iniciovať založenie takéhoto zariadenia aj vo svojej domovine v Canberre alebo v Melbourne,“ dozvedeli sme sa od Juraja Baláža, skautského vodcu 9. zboru Laca Krónera v Ružomberku.
Priblíženie si domáceho či zahraničného záujmu o toto zariadenie je len jedným pohľadom na významné medzinárodné postavenie ružomberského múzea. Veď priznajme si, ak by sa v nejakom múzeu nebolo na čo pozerať, aj keby bolo jediné hoci na celom svete, návštevníkov by nemalo. To však určite neplatí pre Ružomberok. Veď na relatívne malom priestore skauti sústredili približne 20-tisíc archiválií.
„Významný podiel z nich tvoria fotografie, diapozitívy, filmy, videá, gramoplatne. Nechýba odborná archívna a všeobecná skautská knižnica, ktoré disponujú jedným z najkompletnejších skautských kniž– ných, časopiseckých a publikačných fondov v SR. Okrem bežných návštevníkov muzeálne materiály často využívajú aj študenti vysokých škôl pri príprave seminárnych, diplomových a vedeckých prác. Audiovizuálne prostriedky zase mnohí vyhľadávajú kvôli tvorbe skautských relácií a príprave besied,“ povedal J. Baláž.
Len vymenovanie všetkých kategórií vystavených muzeálnych predmetov - odznakov, vyznamenaní, vlajok, krojových súčastí, nášiviek, filatelie, kroník, fotografií, pohľadníc, pečiatok, nevynímajúc dokumenty o exilovej činnosti členov Českého a Slovenského skautingu v zahraničí... – by zabralo nemálo novinového priestoru. „A vo všetkých by sme našli aj unikátne kúsky, na ktoré by bol nejeden zberateľ poriadne hrdý. Spomeniem len zástavu svetového skautingu vedľa historicky najstaršieho skvostu - zástavy 1. oddielu skautov zo Zvolena z roku 1922, či prekrásne ručne vyšívanú zástavu katolíckych skautiek z roku 1938. Medzi vystavovanými exponátmi nechýbajú ani odznaky tzv. exilového skautingu z rokov 1948 - 1989 či predmety ilustrujúce život českých a slovenských skautov za hranicami Slovenska,“ len jedným jediným detailom približoval ružomberské skautské múzeum J. Baláž.
Netradične úplne na záver sme si nechali informácie týkajúce sa prvotnej myšlienky vzniku skautského múzea v Ružomberku. Na začiatku boli úvahy dlhoročného skauta Václava Rubeša – Akelu (skautské meno) o širšom využití ním získaných historických predmetov z domácej i zahraničnej skautskej činnosti. V širšom zmysle išlo aj o snahu zachovať dôkazy o skautskej činnosti v strednej Európe. Ďalším silným motívom bolo vytvoriť archiválnu dokumentáciu po nútenej izolácii východného bloku pred ostatným svetom a predovšetkým mladým ľuďom prostredníctvom múzea priblížiť život skautského hnutia v jednotlivých národných organizáciách.
„Tieto zámery sa podarilo naplniť 22. februára 1997 otvorením Skautského múzea v Ružomberku. A jeho správcom sa nemohol stať nikto iný ako V. Rubeš, ktorý bol po treťom znovuoživení činnosti skautingu na Slovensku na IV. skautskom sneme v Žiline (27. mája 1990) zvolený za kmeňového náčelníka a 18. decembra 1992 za náčelníka Slovenského skautingu,“ dozvedeli sme sa od J. Baláža.
JÁN SZABÓ
