PRVÝ PIVNÝ FESTIVAL v Kvačanoch sa napriek nepriazni počasia vydaril. Kto prišiel, rozhodne neoľutoval. Konal sa 16. augusta v lone nádhernej prírody pod majestátnymi skalami.
Organizátori pripravili pre návštevníkov naozaj bohatý program. Nechýbali súťaže, hudba, tombola, dobré jedlo a, samozrejme, dobré pivo. Na tribúne počas celého dňa vyhrávali muzikanti - ľudová hudba Romana Nemčeka - Liptov, Hudba pre každého – Ovšiakovci, fujarista Ivan Broska, harmonikár Tibor Plch a gitarista Miťo Bomba. Tanečnice zo skupiny Kentucky zatancovali country a kankán, vystúpili aj žiaci z kvačianskej základnej školy. Moderátor celého podujatia Peter Daubner v kostýme harlekýna naučil všetky deti pesničku a počas celého dňa im rozdával cukríky. Okrem toho rozdával smiech a dobrú náladu a rozprával vtipy. Pod tribúnou prebiehali rôzne súťaže, ktoré pripravil a organizoval Ján Mráz s manželkou Ingrid. Súťažiaci pribíjali klince do kláta, pretekali na špeciálnych lyžiach, preťahovali sa lanom. Kto chcel, mohol si vyskúšať chodúle. Do finále v preťahovaní lanom postúpilo domáce mužstvo a Fabiánovci z Prešova, ktorí napokon zvíťazili. „Sme na dovolenke a veľmi sa nám tu páči. Nálada je výborná, príroda krásna, pivo super, určite prídeme aj nabudúce,“ povedal člen víťazného družstva. Peter Caban si kúpil okrem piva aj tričko s logom festivalu. K šťastiu mu chýbalo už len jediné – vyhrať prvú cenu v tombole. To sa mu však napokon nepodarilo. Bicykel vyhral Matúš Janči z Liptovského Mikuláša.
Lepšie sme nepili
Pivo čapovali vo veľkom stane. Okrem brontvaiovského bolo v ponuke aj špeciálne medové pivo z Nemčíc a čierne zo Svätého Jura. Pivo čapoval aj chirurg z ružomberskej vojenskej nemocnice Ladislav Šaffo. „Jožko Brontvai je môj kamarát, tak občas mu pomáham. Pivo je tiež liek, keď sa pije s rozumom,“ povedal s úsmevom. Okrem piva si návštevníci mohli pochutiť na rôznych špecialitách. Zastavili sme sa pri partii leteckých modelárov z Levíc. Mali náhrdelníky z feferóniek, na tričkách nápis Lit- team a obrázok amerického neviditeľného bombardéra B2. „Tento model sme uviedli v roku 1992 na ružomberskom letisku,“ prezradil šéf Litteamu Ján Litva. Hoci už 25 rokov žije na dolniakoch, je rodák z Ružomberka a so zakladateľom a majiteľom pivovaru v Kvačanoch Jozefom Brontvaiom spolu vyrastali. Syn Jána Litvu sa volá tiež Ján a takisto je letecký modelár. A nie hocijaký. Je majstrom Slovenska v kategórii juniorov aj dospelých, hoci má len 14 rokov. Nedávno obsadil na majstrovstvách sveta leteckých modelárov v Turecku štvrté miesto. Na pivnom festivale v Kvačanoch vydával špeciality, ktoré pripravil Litteam. Napríklad Laci pečienku, teľací guláš či špeciálnu rýchlokvasenú kapustu z Beši, kde vraj vykopali pozostatky jediného mamuta na Slovensku.
Záhoráci sa pochválili, že varia najlepší guláš. Okrem neho uvarili v Kvačanoch aj držkový perkelt. „Boli sme tu niekoľkokrát na dovolenke, pivo je tu fantastické, lepšie sme nepili, preto sa sem radi vraciame,“ povedal Peter Mikušiak zo Senice. Pivo si pochvaľoval aj štátny tajomník ministerstva dopravy Milan Mojš, ktorý prišiel aj s manželkou. Je tiež rodák z Ružomberka a krstným otcom brontvaiovského pivovaru. Vlani pri jeho otvorení prestrihol pásku. S Jozefom Brontvaiom má spoločné aj to, že obaja sú škorpióni.
Na slovíčko s Brontvaiovcami
Manželka Jozefa Brontvaia Katka má pivo rada, najradšej brontvaiovský jantár. „Môj manžel varí biopivo, nie je pasterizované a chemicky upravované. Obsahuje vitamíny B a veľmi blahodárne pôsobí na pleť. Manžel ma používa ako živú reklamu. Keď mi niekto povie, že dobre vyzerám, hneď zareaguje: To preto, že pije moje pivo,“ povedala šarmantná pani Katka. Určite na tom niečo bude. Prezradila totiž, že má o rok päťdesiatku, ale hádali sme jej oveľa menej. Zaujímalo nás, či manželovi pomáha pivo aj variť. „Nie, som učiteľka angličtiny, ale spoločne degustujeme, pomáham mu v marke-tingu, sponzoringu a manažova-ní.“ Katka je blondína, preto nás prekvapilo, keď sme ju onedlho uvideli s tmavými vlasmi. Vysvitlo však, že to nebola ona, ale jej sestra – dvojča. Volá sa Aurélia, ale odmalička ju volajú Zlatka. „So sestrou máme spoločné to, že obe sme učiteľky angličtiny a máme rady brontvaiovské pivo. Ale záujmy máme odlišné. Sestru zaujíma napríklad viac bodybilding, mňa lyžovanie,“ vysvetlila Aurélia. Ich najmladšia sestra Tatiana žije v USA. Jej manžel si doma varil pivo a práve on inšpiroval Jozefa Brontvaia. „Povedal som si, že keď to dokážu robiť v Amerike, skúsim to aj v Liptove a postupne som vytvoril v Kvačanoch malý pivovar. Pomohla náhoda. V Liptovskom Trnovci som stretol Vojtecha Giertla, ktorý celý život robil s pivom a je pivovarníkom telom i dušou. Odovzdával nám svoje vedomosti a je garantom výroby. Ja som pôvodne zámočník a umelecký kováč, s potravinár-skou výrobou som nemal žiadne skúsenosti.“
V kvačianskom pivovare vyrábajú dva druhy cerifikovaného piva – svetlý ležiak a polo-tmavé pivo, ktoré volajú aj brontvaiovský jantár. Príležitostne robia aj čierne. Proces varenia trvá asi sedem hodín, potom pivo kvasí približne šesť týždňov v tankoch. Ale nie ta-kých, v akých k nám v 68. prišli Rusi, ale špeciálnych, pivných. Mesačne vyrobia asi 600 litrov piva, ktoré neplnia do fliaš, ale do súdkov. „Pivo je zdravý nápoj, obsahuje veľké množstvo prírodných estrogénov. Tmavšie pivá sú ťažšie, svetlé ľahšie. Pivo netreba brať ako alkohol a opiť sa z neho. Je dobré si ho vychutnať, posedieť pri ňom s pria-teľmi. Je to skôr o atmosfére ako o alkohole,“ dodal Jozef Brontvai.
Dôkaz, že obec žije
Na pivnom festivale bol aj starosta Kvačian Ladislav Klepáč. „Práve som sa vrátil z Kališťa. Zástupcovia 102 dedín, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny, tam vysadili stromy života na znak toho, že vypálené obce žijú. Kvačany boli vypálené 1. novembra 1943 a aj to, že sa tu dnes koná prvý pivný festival, je dôkazom toho, že obec žije.“ Starosta povedal, že brontvaiovské majú radi aj Moraváci z družobnej obce Tvarožná. „Boli nedávno na kvačianskych slávnostiach, my zase chodievame k nim na napoleonské. Veľmi sa im páči aj naša príroda. V Kvačianskej doline točili viacero filmov, napríklad Drak sa vracia aj niektoré scény z, bohužiaľ, nedokončeného Jánošíka.“
Zastavili sme sa aj pri remeselníkoch. Ženy z Nižnej Boce predvádzali plstenie vlny, kováč Ján Svitek kul prívesky z klincov. Kým maliar Močiliak portrétoval malú Poľku, dievčina v kroji hrala na zvoncoch ľudovky a zahrala aj európsku hymnu. Jej otec Stanislav Otruba a bratia vyrábajú zvonce. Najväčší vážil vyše dvoch kilogramov a bol vraj určený pre neposlušné kravy. V ďalšom stánku ponúkali klobúky a vedľa neho stála stará hasičská striekačka. „Vyrobili ju v Budapešti v roku 1896 a stále je funkčná,“ povedal Pavol Vrzgula, ktorý je dobrovoľným hasičom už viac ako polstoročie. Vtom sa ozvala rana, ako keby niekto strelil z pištole. To Kenderovci – otec Ján a syn Marián, plieskali takmer päťmetrovými bičmi. „Otec je lepší, vie plieskať bičom na obe strany,“ prezradil Marián.
Bez nich by to nešlo
Na prvom pivnom festivale v Kvačanoch pútali pozornosť aj pekné autá. Cestu lemovali desiatky najnovších modelov rôznych značiek, ktoré požičali sponzori. Podľa hlavných organizátorov Pavla Jaroščáka a Ladislava Pethö ich bolo asi tridsať.
„Chcel by som všetkým poďakovať, lebo bez nich a našich priateľov by sa nám nepodarilo akciu uskutočniť. V ústrety nám vyšiel aj riaditeľ Správy TANAP-u, ktorý dovolil usporiadať festival v ochrannom pásme,“ povedal Jozef Brontvai a pokračoval: „Chcel by som zdôrazniť, že to nebolo o pive ani o Brontvaiovi. Išlo nám predovšetkým o pozd– vihnutie regiónu. Každá obec sa snaží urobiť niečo pre svojich ľudí a prilákať do nej návštevníkov. Myslím si, že nám tu bazény nikto nevykope, ale máme nádhernú prírodu a tento kút si zaslúži pozornosť. Akciu sme pripravovali asi tri mesiace, mali sme prichystaný bohatší program hlavne pre deti, ale kvôli dažďu sme museli improvizovať. Ešte raz chcem poďakovať všetkým ktorí pomohli darom či skutkom zorganizovať pivný festival pre kvačianskych ľudí a širšie okolie. Pokúsime sa urobiť z neho tradíciu.“
(BEA)