Sobota, 4. február, 2023 | Meniny má Veronika

Mušky strieľali v divočine na portugalských riekach

web_maros.jpg„Na striebro z Portugalska som mimoriadne hrdý. Získali ho šiesti chlapci na majstrovstvách sveta (MS) juniorov v muškárení začiatkom augusta. Boli to druhé MS v histórii Slovenska, na ktorých sa zúčastnili slovenskí chlapci.

Dostali sa tak medzi svetovú špičku ôsmich štátov a obstáli vynikajúco,“ povedal tréner slovenskej reprezentácie Miroslav Antal, majster sveta v muškárení z roku 2004.
Vlani sa majstrovstvá sveta uskutočnili v USA, tohto roku na troch portugalských riekach. Mondego, Ceira a Alva. „Rieky som poznal, pretože práve na nich som získal pred štyrmi rokmi zlatú medailu, a tak som chlapcov na ne pripravil.“ Chlapci – Richard Zbyvateľ, Tomáš Paľa, Ján Schurdák, Gabriel Antal, Karol Letko a Maroš Zaťko - pochádzajú každý z iného kúta Slovenska, no spojil ich šport na vodách – muškárenie, čiže chytanie rýb. Poznajú sa zo súťaží, štyria z nich boli na MS v Amerike. Medzi nimi osemnásťročný Hrádočan Maroš Zaťko. Dvakrát reprezentoval Slovensko na medzinárodnej úrovni, a preto sme boli na všeličo zvedaví. Maroš si v rozhovore občas zahladil dlhé vlasy a ochotne odpovedal. Očividne bol na „domácej“ pôde. Či vo svojich „vodách“?

Čo ste museli, vy šiesti chlapci, splniť, aby ste sa dostali na majstrovstvá sveta v muškárení?
- Zúčastnili sme sa na majstrovstvách Slovenska juniorov. Tam každý z nás získal body, potom pribudli body z pohárových pretekov a za vlaňajšie MS v USA. Čím viac pretekov počas roka sme absolvovali, tým lepšie. Najvyšší súčet bodov, najvyššie miesta v rebríčku a cestovali sme šiesti na juh Európy. Všetci sme zabodovali tak, že sme domov priniesli striebro.
Kolektív sme, podľa mňa, boli veľmi dobrý. Podporovali sme sa najmä na pretekoch. Keď niektorý z nás zle zachytal, vtedy sme mu prejavovali najväčšiu podporu. Vždy sme sa navzájom podržali a preteky sme brali vážne. My sme šli do Portugalska viac-menej po medailu. Hneď od začiatku sme išli tvrdo za svojím cieľom. V porovnaní s vlaňajšou Amerikou sme nemali až takú voľnosť, mali sme dobrú disciplínu, trénera sme na slovo poslúchali.

Takže žiadne diskotéky, večerné prechádzky, voľný čas?
Voľný čas? Vôbec. Viac-menej sme boli stále zamestnaní. Tichý oceán sme, napríklad, videli len pri odchode cestou na letisko do Lisabonu.

Od čoho závisel úspech?
Do Portugalska sme išli o tri dni skôr, aby sme spoznali rieky, či sú na nich pereje, či pláne - tichšie miesta. A samozrejme, od ryby. Či prijíma napríklad suchú muchu. V Portugalsku boli v riekach pstruhy potočné a dúhové, len tie sa bodovali. V riekach bolo aj veľa mrien a jalcov, ale tie sa nepočítali. Tri hodiny sme mali na nachytanie rýb, každý pretekár mal svojho rozhodcu, ktorý však nesmel s ním ísť do vody. Portugalské ryby boli aktívne len v chladnejších vodách. V teplejších na mušky pomaly reagovali, nečakali nás.

Ryba na vás čaká vo vode?
-V Portugalsku každá čakala. Dokonca mnohé vybiehali aj po kamienku, ak sme ho hodili do vody. V Portugalsku totiž nepúšťajú ryby do vody ako u nás, pretože si chcú zachovať pôvodný rybí biofond. Ale ryby majú aj svoje povahy.

Ktorá vám je najsympatickejšia?
Lipeň. V Belej sú nádherné sfarbené, krásne, aj pstruhy sú v Belej krásne. Vo Váhu iba tmavé.

Ako ste sa pripravovali na MS?
Preteky organizujú miestne organizácie v mestách, napríklad Liptovský Mikuláš robí Liptovského lipňa. Týchto pretekov počas roka je asi desať a sú jazerné alebo riečne. Pred Portugalskom nás tréner oboznámil s tamojšími riekami. Vedeli sme, aké muchy si máme nachystať. Pred súťažou sme mali sústredenie vo Svite na riečke Popradka a v Ružomberku na Váhu. Trénovali sme rôzne techniky na menšie vody, ktoré nás čakali v Portugalsku a tiež sme sa museli pripraviť na húštiny a neprehľadné vodné zátoky. Tréner nás preto učil strieľať muchu pod kríky, nie nahadzovať. Teda chytiť muchu do ruky, natiahnuť a vystreliť ju. To bola špecialita na Portugalsko, dovtedy sme túto techniku nepoužívali.

Na aké muchy chytáte ryby? Vyrábate si ich sami?
Vyrábame si ich a už na sústredení sme sa dozvedeli, aké budeme používať na portugalských riekach. Viazali sme si vlastné muchy, ktoré sme doväzovali na mieste. Na ich výrobu sú potrebné rôzne materiály – pierka z domácich a exotických vtákov. Z marabú alebo z kačiek. A zo srstí zvierat: tuleňa, veverice, zajaca.

Ako dlho trvá výroba muchy?
- Záleží od druhu každej a potom od našej od zručnosti. Čím viac viažete, tým viazanie ide lepšie. Výroba jednej trvá priemerne asi osem minút, menších možno päť.
Prečo chytáte a zabíjate ryby?
Nezabíjam. Záleží síce od toho, či som na pretekoch, či nie, ale ryby púšťam. Navyše ich chytám na také háčiky, aby som im čo najmenej ublížil.

Teda s rybami len súperíte?
- Niečo také. Ide o zdolanie ryby. Najmä väčšie kusy bojujú na udici a nie nad každou vyhrám. Veľakrát sa mi ryba vypne alebo odtrhne háčik. Je silnejšia ako ja. Najmä ryba, ktorá už bola viackrát pichnutá, nedá sa chytiť ľahko. Špekuluje.
Ale záleží aj od druhu ryby. Niekedy, keď rybu ešte zdolávam na udici, pstruh alebo jalec sa snaží dostať sa popod korene vo vode, mucha sa zachytí a on sa vypne z háčika. Väčšinou chytenú rybu podoberám podberákom. Vtedy sa nemôže vyšmyknúť a pádom si ešte viac ublížiť. A nechytám ryby ani suchou rukou, aby nedostali pleseň a neuhynuli.
Myslím si, že v súčasnosti sme už generáciou rybárov, ktorá chápe, že rýb je menej a musíme ich chrániť. Pre mňa chytanie rýb je len súboj. Ja, ak chcem jesť rybu, musím ísť po ňu do obchodu. Aj na Vianoce je u nás ryba z obchodu.

Meriate si svoje úlovky?
- Tuctové ryby nemeriam, kapitálnejšie áno. Najväčším úlovkom bol 46-centimetrový lipeň z Belej a 44-centimetrový pstruh potočný, tiež z Belej.
Každý deň ste pri vode?
Ak sa dá, áno. Najčastejšie pri Belej, Váhu, Hrone a s kamarátom Maťom Dobákom. Chcel by som, aby na budúci rok už začal aj on chodievať na pohárové preteky.

Odkedy chodievate k riekam?
- Asi od dvanástich rokov muškárim. Začínal som vo Vavrišove v potoku. Prvý zverák na viazanie múch a prvú udicu som mal od krstného Kristela Drahoslava. Prvú rybu – tridsaťcentimetrového pstruha, som, samozrejme, pustil. Inak muškárenie je finančne i časovo veľmi náročný šport a som nesmierne vďačný rodičom, že ma celé tie roky podporujú. Otec, keď môže, ide so mnou na všetky preteky.

Na ktorej rieke sa vám doteraz najlepšie chytalo?
V Portugalsku na Alve, na Ceire sme chytali z brehu v meste, ostatné rieky boli v divočine. Na Slovensku určite som najčastejšie a najradšej v Belej.

Spadli ste niekedy do rieky pri chytaní rýb?
Často. Naposledy na pretekoch na Orave aj s kamarátmi, aj mobily sme si utopili. Môj mobil bol vo vode už štvrtýkrát a teraz to nerozbehal, ja som prechladol. Ako je možné spadnúť? Niekedy urobíte v rieke krok a už ste po krk vo vode.

DAGMARA

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  3. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  6. Dodajte vašej pokožke šťavu
  7. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 12 243
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 6 422
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 943
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  5. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 1 825
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 774
  7. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 1 287
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 077

Blogy SME

  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq
  2. Anton Kovalčík: Ako sa nerobí štátny prevrat.
  3. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Ostrý Kameň
  4. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete
  5. Matej Nagy: Dúbravský mesačník 3
  6. Jozef Stasík: Ovplyvnia medvede budúce voľby?
  7. Adam Austera: Stáva sa Paramount konkurentom Netflixu?
  8. Peter Maroncik: Neskracujte si cestu po rozblatenom trávniku!
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 559
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 658
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 4 015
  4. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 347
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 321
  6. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 082
  7. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 2 842
  8. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 575
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Cesta prvej triedy v Liptovskom Mikuláši.

Okrem Liptovského Mikuláša a Ružomberka platí mimoriadna situácia aj v Liptovskej Kokave a Partizánskej Ľupči.


14 h
Peter Marcin je Lipták, narodil sa v Ružomberku.

V hlavnom meste mu najviac chýba vôňa ihličnatého lesa.


Romana Vicianová 18 h
Jakub Košík a Andrea Čabajová.

Dvaja mladí Liptáci získali univerzitné ocenenie vo Švédsku.


3. feb
Ilustračné foto

V Západných a Vysokých Tatrách vyhlásili veľké lavínové nebezpečenstvo.


2. feb

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq
  2. Anton Kovalčík: Ako sa nerobí štátny prevrat.
  3. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Ostrý Kameň
  4. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete
  5. Matej Nagy: Dúbravský mesačník 3
  6. Jozef Stasík: Ovplyvnia medvede budúce voľby?
  7. Adam Austera: Stáva sa Paramount konkurentom Netflixu?
  8. Peter Maroncik: Neskracujte si cestu po rozblatenom trávniku!
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 559
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 658
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 4 015
  4. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 347
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 321
  6. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 082
  7. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 2 842
  8. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 575
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu