Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Putovanie za východnou exotikou či ako uschovať zlato v Moldavsku

web_moldavsko.jpg„VYPÍŠTE TALJOČIKY OSTRO," prihovára sa nám colník na ukrajinsko – slovenskej hranici. Poslúchneme. Vyplníme nezmyselné tlačivo a prekračujeme hranicu.

Pokračujeme železnicou z Čopu a mierime do Moldavska. Ideme spoznávať život miestnych ľudí a prežiť trochu východnej exotiky a dobrodružstva, aké na klasickej dovolenke nezažijeme.

Dobrodruh Martin
Cestou sa nakrátko zastavíme v Solotvine. Malé mesto je centrom ťažby soli v Zakarpatsku. Okúpeme sa v jazerách, ktoré sú plné slanej vody. Potom mierime do Ráchivu, špinavého mesta učupeného v karpatských kopcoch. Na stanici sa nám prihovára Martin: „Ten vlak ide opačným smerom." Rýchlo vykladáme bicykle a prestupujeme. Večer zaspíme na stanici v Kolomii. Skoro ráno naskakujeme na vlak do Černivci, lebo chceme stihnúť autobus a čo najrýchlejšie byť v Moldavsku.

Moldavskou linkou
Linka Černivci – Kišinev odchádza o tri hodiny. Máme dostatok času, aby sme si na staničnom trhu užili pirôžky a zjednali výhodnú cenu so šoférom. Moldavec si nechce špiniť ruky s nakladaním bicyklov, preto dostávame vyhýbavú odpoveď. Po krátkej družbe z neho vypadne: „Ak sa zmestia do kufra, zoberiem vás." Dáme sa do práce a o chvíľu sedíme v autobuse. Šofér nás kasíruje bez lístka rovno do vrecka. Zakrátko sme v Moldavsku. Cesty lemujú nekonečné lány slnečníc a kukurice. Míňame ospaté mestečká a dediny. Asi sto kilomerov pred Kišinevom konečne nasadáme na bicykle.

Ako sa ukladajú úspory
„Tu môžete ostať, dokedy budete chcieť, musím sa starať o mamu, takže dom je opustený," ponúka nám ubytovanie Alexander a dodáva: „Nemusíte sa báť, v sile vám nikto nič neukradne." Čo je to silo? Dozvedáme sa, že malé usadlosti sú derevne, väčšie, kde je škola, škôlka aj kostol, sú sila. „Nad päťtisíc obyvateľov je už górod," odpovedá Alexander. Odskočí si obliecť bielu sviatočnú košeľu, aby si nás uctil a zavedie nás k domu. Ráno o siedmej nás príde zobudiť. Chce sa s nami rozlúčiť, pretože sa ponáhľa na vlak do Moskvy a odtiaľ letí na Sibír. Rozpráva nám, že pracuje na ropnej rafinérii. Pokračujeme na východ k Dnestru. Krajina je zvlnená ako sínusoida a cesty sú zvyčajne kamenisté. Miestni pasú kravy, vozia seno, lovia ryby v rybníkoch, ktorých je tu požehnane, alebo sa na nás len tak usmievajú ústami plnými zlatých zubov. Je to asi najbezpečnejší spôsob, ako si v Moldavsku ukladať svoje úspory.

Strážnici z konzervárne
Skromné murované domy sú prevažne svetlomodré a ploty plechové, tepané s besarábskym motívom. Modrá je dobrá z hygienických dôvodov. K večeru zastavujeme v krčme pri ceste a dáme si boršč, pirohy a dobré ruské pivo. Strážnik Ilja z miestneho konzervárenského závodu nám za dve pivá ponúka ubytovanie pod prístreškom medzi prepravkami. Je obohnaný betónovým plotom, ktorý je posypaný sklom. Tu budeme určite v bezpečí. Neváhame a hneď využívame aj studňu na osviežujúcu hygienu. „Eto moj drug," hovorí Ilja a predstavuje nám Valentína. Ponúkajú nás chlebom, voňavými paradajkami a dobrým domácim vínom. S hostiteľmi debatujeme o živote a pijeme z jedného pohára. Kým jeden nedopije, druhému nenalejú.

Na prednáške v pevnosti
Prebúdzame sa opäť do zamračeného rána. Dážď je na spadnutie. Konečne sme sa dostali k Dnestru. Hladina po výdatných dažďoch slušne stúpla. Po dlhom klesaní dorazíme do Sorocy, mesta, ktoré leží na ukrajinsko– moldavskej hranici. Milo nás privíta a informáciami zasype miestny historik v pevnosti Nicolae Bulat. Zaplatili sme vstupné a vošli. Na nádvorí vidíme studňu a dá sa vyjsť hore na hradby, odkiaľ je pekný pohľad na mesto, rieku Dnester, domy a paláce na Cigánskej hore. „Žijú tam asi najbohatší Cigáni na svete," pokračuje vo výklade historik. Po prednáške sa lúčime s Nicolaom. Opúštame Sorocu.

Schátrané mesto a záplavy
Opäť míňame derevne, sila a družíme sa s miestnymi v takzva-ných info-potavino-krčmách. Večer sa pred búrkou ukryjeme v penzióne, ktorý nám v pravej chvíli skríži cestu. Búrka sa zakrátko mení na malý cyklón. Mali sme šťastie. Ráno, vyspatí v mäkkej posteli, vyrážame do Otaci. Je to veľmi schátrané mesto na Dnestri. Hustú atmosféru dotvárajú všadeprítomné túlavé psy a mačky. Nakrátko sa zastavujeme na trhovisku. Tu môžeme nakúpiť všetko: nohavice, baterky, igelitky, vidly, mäso, kukuricu i živé kuriatka. Sortiment neustále dopĺňajú miestni podnikavci. V obrovských károvaných modro-čerených taškách prenášajú cez blízku ukrajinskú hranicu všetko potrebné aj nepotrebné.
Oceľová obloha neveští nič dobré, takže po výdatných raňajkách odchádzame z Otaci. Cestou stretávame prestrašených ľudí a vidíme na vlastné oči, čo napáchal nočný cyklón. Cez polorozpadnutý dom preteká potok a babka s pomocou susedov rýchlo zachraňuje, čo neodplavila voda. S podobnými obrazmi sa stretávame ešte niekoľko kilometrov. Ľudia nás zastavujú a pýtajú sa: „Kam idete? Stúpa hladina Dnestra, derevne aj sila sú pod vodou. Zo severu sa blíži ďalší cyklón. Asi o tri hodiny dorazí," informujú nás o situácii. Poďakujeme za rady a pokračujeme, aby sme sa čo najďalej vzdialili do Dnestra. Cestou hľadáme čosi, kde by sme sa v prípade silnej búrky ukryli. Tesne míňame cyklón a dážď sa točí všade okolo nás. My ako zázrakom prechádzame cez búrku suchou nohou. Nevieme, či je to zásah vyššej moci, ale najskôr si myslíme, že v tom má prsty Julo. Náš kamarát, dobrodruh a všestranný vášnivý športovec, ktorého pozná takmer celý Liptov. Nedávno si ho vzali hory a teraz sa určite na nás pozerá z hora a ukazuje cestu. Moldavsko už prešiel pred nami, takže mu dôverujeme. Zároveň ďakujem za nezvyčajné sprievodcovské služby.

Noc v rozprávkovej škôlke
Podvečer sa zastavujeme v dedinke Haradauti a po krátkej družbe v info-potravino-krčme nám starosta pod dohľadom miestneho policajta otvára materskú škôlku. „Tu sa môžete pokojne vyspať a ukryť pred búrkou," hovorí starosta. Sme prekvapení z ponuky a dôvery, ktorú nám prejavil. Keď vidíme interiér, musíme sa vyzuť a s otvorenými ústami obdivujeme, čo miestni vytvorili pre deti. Škôlka je v starej, možno osemdesiatročnej budove, ale interiér je veľmi čistý a vkusne vymaľovaný. Každé izba je inak tematicky a farebne ladená, podľa veku škôlkarov. Na veľkej chodbe je akýsi betlehem a kútik s etnokrojom a predmetmi dennej potreby.

Zakliesnený záplavami
Obchádzame Ocnitu, mesto, ktorého panoráma vyzerá ako polorozpadnutý priemyselný areál. Potom míňame policajný bod. V Moldavsku ich je neúrekom. Je to v podstate miesto pre policajnú kontrolu, no niektoré sú ťažšie zdolateľné ako štátna hranica. Chceme sa cez pohraničné mesto Briceni a dedinku Lipcani dostať na ukrajinskú stranu. Po párku v sladkých rožkoch a káve sa od policajtov dozvedáme, že hraničný prechod a ďalšie sila sú pod vodou. Po daždi nestúpol len Dnester, ale o štyri metre sa zvýšila aj hladiny rieky Prut na západnej hranici. Ostávame zakliesnení záplavami pri ukajinských hraniciach a rozmýšľame, čo ďalej. V Briceni prechádzame hranicu a mierime do Černivci. Zaplavený podjazd a vysoká hladina rieky napovedá, že voda neobišla ani toto mesto. Vlakom pokračujeme do Kolomie. Tam sa na stanici dozvedáme, že cesta juhom Ukrajiny cez Rachiv a Solotvinu do Čopu a Užhorodu nie je možná. „Tisza odplavila mosty," hovorí Ukrajinec. „Jediná cesta je cez Ivanofranklovs do Kijeva a potom lietadlom," radí. Takáto alternatíva nie je pre nás schodná. Kým príde vlak do Ivanofranklovska, ideme si ešte pozrieť mesto. V centre sa nám prihovára miestny podivín. Vychádza z neho, že je geodet a precestoval celú Sibír. Rozpráva rôzne zážitky z ciest a spomenie aj históriu Kolomie. Nakoniec nás zavedie k budove, ktorá vyzerá ako veľkonočná kraslica. „Je jediná svojho druhu, podobná je len vo Vencouvri v Kanade," hovorí. „Je v nej múzeum kraslíc, ale dnes je zatvorené," dodáva. Na záver nám radí: „Cesta cez Kijev je hlúposť, nasadnite na vlak Kolomia-Užhorod a ráno ste na hranici." Ďakujem za radu. Meníme si e-maily a rozlúčime sa. Opäť sme zázrakom zachránení, hovoríme si a opäť ďakujeme Julovi, že nám nahral zaujímavé stretnutie.

Za spontánnu pohostinnosť
Vrátili sme sa z krajiny medzi Prutom a Dnestrom, krajiny žlto-zelených polí a plnej modrých domov. Krajiny veľmi chudobnej, ale plnej milých ľudí, ktorí sa nám snažili pomôcť a nikdy nás nenechali v núdzi. Občas sme ich nechtiac nahnevali, keď sme sa umyli pri studni. Voda v studni je pre nich posvätná, keďže vodovod tam často nemajú. Ďakujeme im za ich spoločnosť a spontánnu pohostinnosť.

MAREK JURIŠ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  2. Vitajte v postapokalyptickom svete
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  5. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Úprava osobného motorového vozidla
  9. Important information for Brazilians living in Slovakia
  10. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 816
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 806
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 928
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 560
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 942
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 671
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 106
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 590
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 499
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 340
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Bezbariérový vstup do kostola vyriešili v Stankovanoch elegantne

Veriaci vstupovali do kostola v Stankovanoch po schodoch, ktoré sa rokmi rozpadávali, vplyvom počasia praskali. Problém s prístupom mali starší ľudia, vozičkári a mladé rodiny s kočíkmi.

Pred kostolom kladú kamennú dlažbu.

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Otváracie hodiny domu smútku predĺžili, mesto chce predísť náporu

Mesto Liptovský Mikuláš od tohto týždňa predlžuje otváracie hodiny domu smútku.

Ilustračné foto
Akcia platí len 24 hodín

LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest na Orave.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

Od soboty bude platiť na Slovensku zákaz vychádzania, sú aj výnimky

Pre žiakov druhého stupňa základných škôl sa v pondelok začína dištančné vyučovanie.

Už ste čítali?