Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Putovanie za východnou exotikou či ako uschovať zlato v Moldavsku

web_moldavsko.jpg„VYPÍŠTE TALJOČIKY OSTRO," prihovára sa nám colník na ukrajinsko – slovenskej hranici. Poslúchneme. Vyplníme nezmyselné tlačivo a prekračujeme hranicu.

Pokračujeme železnicou z Čopu a mierime do Moldavska. Ideme spoznávať život miestnych ľudí a prežiť trochu východnej exotiky a dobrodružstva, aké na klasickej dovolenke nezažijeme.

Dobrodruh Martin
Cestou sa nakrátko zastavíme v Solotvine. Malé mesto je centrom ťažby soli v Zakarpatsku. Okúpeme sa v jazerách, ktoré sú plné slanej vody. Potom mierime do Ráchivu, špinavého mesta učupeného v karpatských kopcoch. Na stanici sa nám prihovára Martin: „Ten vlak ide opačným smerom." Rýchlo vykladáme bicykle a prestupujeme. Večer zaspíme na stanici v Kolomii. Skoro ráno naskakujeme na vlak do Černivci, lebo chceme stihnúť autobus a čo najrýchlejšie byť v Moldavsku.

Moldavskou linkou
Linka Černivci – Kišinev odchádza o tri hodiny. Máme dostatok času, aby sme si na staničnom trhu užili pirôžky a zjednali výhodnú cenu so šoférom. Moldavec si nechce špiniť ruky s nakladaním bicyklov, preto dostávame vyhýbavú odpoveď. Po krátkej družbe z neho vypadne: „Ak sa zmestia do kufra, zoberiem vás." Dáme sa do práce a o chvíľu sedíme v autobuse. Šofér nás kasíruje bez lístka rovno do vrecka. Zakrátko sme v Moldavsku. Cesty lemujú nekonečné lány slnečníc a kukurice. Míňame ospaté mestečká a dediny. Asi sto kilomerov pred Kišinevom konečne nasadáme na bicykle.

Ako sa ukladajú úspory
„Tu môžete ostať, dokedy budete chcieť, musím sa starať o mamu, takže dom je opustený," ponúka nám ubytovanie Alexander a dodáva: „Nemusíte sa báť, v sile vám nikto nič neukradne." Čo je to silo? Dozvedáme sa, že malé usadlosti sú derevne, väčšie, kde je škola, škôlka aj kostol, sú sila. „Nad päťtisíc obyvateľov je už górod," odpovedá Alexander. Odskočí si obliecť bielu sviatočnú košeľu, aby si nás uctil a zavedie nás k domu. Ráno o siedmej nás príde zobudiť. Chce sa s nami rozlúčiť, pretože sa ponáhľa na vlak do Moskvy a odtiaľ letí na Sibír. Rozpráva nám, že pracuje na ropnej rafinérii. Pokračujeme na východ k Dnestru. Krajina je zvlnená ako sínusoida a cesty sú zvyčajne kamenisté. Miestni pasú kravy, vozia seno, lovia ryby v rybníkoch, ktorých je tu požehnane, alebo sa na nás len tak usmievajú ústami plnými zlatých zubov. Je to asi najbezpečnejší spôsob, ako si v Moldavsku ukladať svoje úspory.

Strážnici z konzervárne
Skromné murované domy sú prevažne svetlomodré a ploty plechové, tepané s besarábskym motívom. Modrá je dobrá z hygienických dôvodov. K večeru zastavujeme v krčme pri ceste a dáme si boršč, pirohy a dobré ruské pivo. Strážnik Ilja z miestneho konzervárenského závodu nám za dve pivá ponúka ubytovanie pod prístreškom medzi prepravkami. Je obohnaný betónovým plotom, ktorý je posypaný sklom. Tu budeme určite v bezpečí. Neváhame a hneď využívame aj studňu na osviežujúcu hygienu. „Eto moj drug," hovorí Ilja a predstavuje nám Valentína. Ponúkajú nás chlebom, voňavými paradajkami a dobrým domácim vínom. S hostiteľmi debatujeme o živote a pijeme z jedného pohára. Kým jeden nedopije, druhému nenalejú.

Na prednáške v pevnosti
Prebúdzame sa opäť do zamračeného rána. Dážď je na spadnutie. Konečne sme sa dostali k Dnestru. Hladina po výdatných dažďoch slušne stúpla. Po dlhom klesaní dorazíme do Sorocy, mesta, ktoré leží na ukrajinsko– moldavskej hranici. Milo nás privíta a informáciami zasype miestny historik v pevnosti Nicolae Bulat. Zaplatili sme vstupné a vošli. Na nádvorí vidíme studňu a dá sa vyjsť hore na hradby, odkiaľ je pekný pohľad na mesto, rieku Dnester, domy a paláce na Cigánskej hore. „Žijú tam asi najbohatší Cigáni na svete," pokračuje vo výklade historik. Po prednáške sa lúčime s Nicolaom. Opúštame Sorocu.

Schátrané mesto a záplavy
Opäť míňame derevne, sila a družíme sa s miestnymi v takzva-ných info-potavino-krčmách. Večer sa pred búrkou ukryjeme v penzióne, ktorý nám v pravej chvíli skríži cestu. Búrka sa zakrátko mení na malý cyklón. Mali sme šťastie. Ráno, vyspatí v mäkkej posteli, vyrážame do Otaci. Je to veľmi schátrané mesto na Dnestri. Hustú atmosféru dotvárajú všadeprítomné túlavé psy a mačky. Nakrátko sa zastavujeme na trhovisku. Tu môžeme nakúpiť všetko: nohavice, baterky, igelitky, vidly, mäso, kukuricu i živé kuriatka. Sortiment neustále dopĺňajú miestni podnikavci. V obrovských károvaných modro-čerených taškách prenášajú cez blízku ukrajinskú hranicu všetko potrebné aj nepotrebné.
Oceľová obloha neveští nič dobré, takže po výdatných raňajkách odchádzame z Otaci. Cestou stretávame prestrašených ľudí a vidíme na vlastné oči, čo napáchal nočný cyklón. Cez polorozpadnutý dom preteká potok a babka s pomocou susedov rýchlo zachraňuje, čo neodplavila voda. S podobnými obrazmi sa stretávame ešte niekoľko kilometrov. Ľudia nás zastavujú a pýtajú sa: „Kam idete? Stúpa hladina Dnestra, derevne aj sila sú pod vodou. Zo severu sa blíži ďalší cyklón. Asi o tri hodiny dorazí," informujú nás o situácii. Poďakujeme za rady a pokračujeme, aby sme sa čo najďalej vzdialili do Dnestra. Cestou hľadáme čosi, kde by sme sa v prípade silnej búrky ukryli. Tesne míňame cyklón a dážď sa točí všade okolo nás. My ako zázrakom prechádzame cez búrku suchou nohou. Nevieme, či je to zásah vyššej moci, ale najskôr si myslíme, že v tom má prsty Julo. Náš kamarát, dobrodruh a všestranný vášnivý športovec, ktorého pozná takmer celý Liptov. Nedávno si ho vzali hory a teraz sa určite na nás pozerá z hora a ukazuje cestu. Moldavsko už prešiel pred nami, takže mu dôverujeme. Zároveň ďakujem za nezvyčajné sprievodcovské služby.

Noc v rozprávkovej škôlke
Podvečer sa zastavujeme v dedinke Haradauti a po krátkej družbe v info-potravino-krčme nám starosta pod dohľadom miestneho policajta otvára materskú škôlku. „Tu sa môžete pokojne vyspať a ukryť pred búrkou," hovorí starosta. Sme prekvapení z ponuky a dôvery, ktorú nám prejavil. Keď vidíme interiér, musíme sa vyzuť a s otvorenými ústami obdivujeme, čo miestni vytvorili pre deti. Škôlka je v starej, možno osemdesiatročnej budove, ale interiér je veľmi čistý a vkusne vymaľovaný. Každé izba je inak tematicky a farebne ladená, podľa veku škôlkarov. Na veľkej chodbe je akýsi betlehem a kútik s etnokrojom a predmetmi dennej potreby.

Zakliesnený záplavami
Obchádzame Ocnitu, mesto, ktorého panoráma vyzerá ako polorozpadnutý priemyselný areál. Potom míňame policajný bod. V Moldavsku ich je neúrekom. Je to v podstate miesto pre policajnú kontrolu, no niektoré sú ťažšie zdolateľné ako štátna hranica. Chceme sa cez pohraničné mesto Briceni a dedinku Lipcani dostať na ukrajinskú stranu. Po párku v sladkých rožkoch a káve sa od policajtov dozvedáme, že hraničný prechod a ďalšie sila sú pod vodou. Po daždi nestúpol len Dnester, ale o štyri metre sa zvýšila aj hladiny rieky Prut na západnej hranici. Ostávame zakliesnení záplavami pri ukajinských hraniciach a rozmýšľame, čo ďalej. V Briceni prechádzame hranicu a mierime do Černivci. Zaplavený podjazd a vysoká hladina rieky napovedá, že voda neobišla ani toto mesto. Vlakom pokračujeme do Kolomie. Tam sa na stanici dozvedáme, že cesta juhom Ukrajiny cez Rachiv a Solotvinu do Čopu a Užhorodu nie je možná. „Tisza odplavila mosty," hovorí Ukrajinec. „Jediná cesta je cez Ivanofranklovs do Kijeva a potom lietadlom," radí. Takáto alternatíva nie je pre nás schodná. Kým príde vlak do Ivanofranklovska, ideme si ešte pozrieť mesto. V centre sa nám prihovára miestny podivín. Vychádza z neho, že je geodet a precestoval celú Sibír. Rozpráva rôzne zážitky z ciest a spomenie aj históriu Kolomie. Nakoniec nás zavedie k budove, ktorá vyzerá ako veľkonočná kraslica. „Je jediná svojho druhu, podobná je len vo Vencouvri v Kanade," hovorí. „Je v nej múzeum kraslíc, ale dnes je zatvorené," dodáva. Na záver nám radí: „Cesta cez Kijev je hlúposť, nasadnite na vlak Kolomia-Užhorod a ráno ste na hranici." Ďakujem za radu. Meníme si e-maily a rozlúčime sa. Opäť sme zázrakom zachránení, hovoríme si a opäť ďakujeme Julovi, že nám nahral zaujímavé stretnutie.

Za spontánnu pohostinnosť
Vrátili sme sa z krajiny medzi Prutom a Dnestrom, krajiny žlto-zelených polí a plnej modrých domov. Krajiny veľmi chudobnej, ale plnej milých ľudí, ktorí sa nám snažili pomôcť a nikdy nás nenechali v núdzi. Občas sme ich nechtiac nahnevali, keď sme sa umyli pri studni. Voda v studni je pre nich posvätná, keďže vodovod tam často nemajú. Ďakujeme im za ich spoločnosť a spontánnu pohostinnosť.

MAREK JURIŠ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 25 182
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 18 739
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 838
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 369
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 657
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 872
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 802
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 720
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 448
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 936
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Koronavírus: Odberné miesta v Ružomberku

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Ružomberku.

Koronavírus: Odberné miesta v Liptovskom Mikuláši

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Liptovskom Mikuláši.

Medlovej tesne ušlo finále v Big Air

Slovenská reprezentantka v snowboardingu Klaudia Medlová skončila v prvom kole Svetového pohára v disciplíne Big Air na siedmom mieste.

Klaudia Medlová si doma zajazdila v hlbokom snehu.

Mesto Liptovský Mikuláš hľadá zdravotníkov na plošné testovanie

Mesto chce zriadiť odberné miesta na najbližší víkend.

Mesto Liptovský Mikuláš hľadá zdravotníkov na víkendové testovanie.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Už ste čítali?