Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Liptáci vo vojne v Gruzínsku: „Bolo to ako ruská ruleta.“

KEĎ SA DEVIATI SLOVÁCI vracali z kaukazského Kazbeku, zastavili sa v meste Gori. Chceli si pozrieť Stalinov rodný dom a múzeum. Dnu ich však
už nepustili. V Gruzínsku totiž vypukla vojna.

„Cesta do Gori bola pokojná. V meste sme síce videli zopár vojakov, ale len tak posedávali, postávali, pofajčievali, popíjali a vyzerali, ako keby sa nudili. Stalinov rodný dom bola v podstate malá hlinená chajda, nad ktorou postavili veľkolepý mramorový altánok. Asi aby dlhšie vydržala. Vedľa bolo múzeum, pred ním Stalinova socha so psom a vagón, v ktorom Stalin cestoval do zahraničia, lebo sa bál lietadiel. Správca múzea nechápal, čo tam robíme a vyháňal nás preč. Hovoril, že je vojna a o chvíľu vraj prídu Rusi. Ani my sme nechápali, ale radšej sme ho poslúchli. Len čo sme nasadli do mikrobusu, ozvala sa mínometná paľba, lietali rakety a vrtuľníky. Zrazu sa odvšadiaľ, akoby spod zeme, vynorili tisíce vojakov, všade bol chaos a panika. Jedna strela zasiahla obytnú zónu a z domu sa valil dym. Rýchlo sme uháňali preč. Cestu lemovali čerstvé krátery. Asi dvesto metrov od nás vybuchol mínometný granát. V aute bolo ticho, nikto nič nehovoril. Otvorili sme fľašu jabĺčkovice a podávali si ju. Bolo to ako ruská ruleta. Buď prežijeme, alebo nie,“ zaspomínal na krušné chvíle Miroslav Babka. V expe-dícii na Kaukaz boli ešte ďalší štyria Liptáci - Lukáš Kabzan, Ľubomír Krajči, Jozef Paulíny a Milan Ohurniak. „Keď sa začala mínometná paľba, uvedomil som si, aký je človek maličký,“ skonštatoval Milan Ohurniak. Dva dni predtým stál na vrchole Kazbeku (5047 m) a spolu s Jozefom Paulínym ho zlyžoval. Vlani v máji zlyžovali s Julom Páričkom aj druhý najvyšší alpský vrchol – Mote Rosa. Julo Párička sa tiež chystal na Kazbek, ale vlani v decembri zahynul s Romanom Malagom v lavíne v Žiarskej doline. Liptáci však na nich nezabudli. Na kríži pod Kazbekom pripevnili ich fotografie zaliate vo fólii.

Nebol signál, dva dni boli vyhlásení za nezvestných
Kazbek je vyhasnutá sopka, ktorá sa vypína na gruzínsko-ruských hraniciach. Podľa legendy bol na Kazbeku pripútaný Prometeus. Bohovia ho potrestali za to, že dal ľudstvu oheň, prikovali ho k skale a orol mu každý deň vytrhol pečeň. Miestni obyvatelia nazývajú Kazbek Mkinvari, čo znamená ľadovec.
„Keď sme išli na Kazbek, netušili sme, že v Gruzínsku vypukne vojna. Veď bolo ešte nedávno horúcim kandidátom na prijatie do NATO a občania Európskej únie, teda aj Slováci, nepotrebujú na vstup do tejto krajiny víza,“ začal rozprávanie Miro Babka a pokračoval: „Aklimatizovali sme sa v strednom Kaukaze vo výške asi 3200 metrov. Tam nás zastihla taká búrka, akú som ešte nezažil. Spali sme v stanoch pod skalnou stenou a o polnoci sa strhlo peklo. Najskôr šľahali blesky, potom padali kamene a fúkal taký silný vietor, že sme držali stany, aby ich neodfúklo. Vtedy som si myslel, že to najhoršie máme za sebou. Cesta na vrchol bola asi od 3500 metrov plná trhlín. Niektoré boli hlboké desiatky metrov a bola v nich voda. Keby tam niekto spadol a náhodou by to prežil, asi by sa utopil. Našťastie sa nikomu nič nestalo, a tak sme sa spokojní vracali dolu. Dorazili sme do dediny Kazbegi, kde sme sa zastavili aj cestou na vrchol. Ale tento raz v nej vládla pochmúrna nálada. Chceli sme sa najesť tam, kde predtým, ale pani bola dosť neochotná. Dozvedeli sme sa, že je mobilizácia a povolali aj jej muža. Horko-ťažko nám urobila šašlík. V dedine bol jeden Čech, ktorý tam pôsobil asi pol roka v rámci istej nadácie. Išli sme sa ho spýtať, čo sa deje, lebo sme nemali žiaden signál a nemohli sme sa nikam dovolať. Povedal nám, že je konflikt v Osetsku a Gruzínci vyhlásili mobilizáciu, ale cesty sú zatiaľ priechodné. Mali sme byť v Gruzínsku ešte dva dni, chceli sme si pozrieť nejaké pamiatky, ale vzhľadom na situáciu sme sa rozhodli ísť na druhý deň domov. V Kazbegi sme stretli aj mladomanželov na svadobnej ceste. Neskôr ich spolu s ďalšími Slovákmi odviezol vládny špeciál. My sme naň nečakali, aj keď som predpokladal, že ho asi pošlú. Čech si zapísal naše mená, lebo Slovensko nemá v Gruzín-sku svoje veľvyslanectvo. Najbližšie je v Rusku alebo Turecku. Dva dni sme boli vyhlásení za nezvestných. Od Kazbegi až po turecké hranice sme totiž nemali signál a nemohli sme dať nikomu vedieť, kde sme a že žijeme. V Turecku sme si konečne vydýchli, aj keď sme sa dozvedeli, že zopár rakiet dopadlo aj tam. V televízii sme neskôr videli miesta, kadiaľ sme prechádzali. Poznal som jednu bytovku v Gori, v ktorej bol na prízemí obchod. Chcel som si tam ísť niečo kúpiť, ale nestihol som. Bola úplne zbombardovaná.“

Každá rodina mala svoju vlastnú pevnosť
Okrem nepríjemných zážitkov si Liptáci priniesli z Gruzínska aj pekné. Ešte predtým, ako vypukla vojna, si stihli pozrieť veľa historických pamiatok. Mnohé z nich sú zapísané v zozname UNESCO. Napríklad, dedinka Mestia, kde sú takmer pri všetkých domoch veže. Každá rodina mala svoju vlastnú pevnosť, ktorá slúžila na obranu pri útoku iných rodín. V súčasnosti v nej však rodiny medzi sebou nebojujú a veže využívajú ako skládky
alebo udiarne. „Navštívili sme aj vyše tisícročnú katedrálu Gelati v meste Kutaisi. Blízko nej sa pásli ošípané a kravy, ktoré sme, mimochodom, stretávali skoro všade. Neďaleko katedrály sme prenocovali u učiteľky angličtiny. Spali sme vo všetkých iz- bách, ona vonku pred domom. Oplatilo sa jej to, lebo za jednu noc zarobila viac ako za mesiac v robote. Jej mesačný plat je totiž 1200 korún a za nocľah sme každý zaplatili po 150 korún,“ poznamenal Miro Babka.
Prezreli si aj hlavné mesto Gruzínska Tbilisi. Videli prezidentský palác, ktorý je druhou najväčšou budovou v Gruzínsku po katedrále svätej Trojice. Postavili ju za necelý rok a stála údajne niekoľko miliárd dolárov. Za to mohli v polovici Gruzínska vybudovať cesty, ktoré sú v dezolátnom stave. Prechádzali okolo najväčšej priehrady v Kaukaze na rieke Inguri. Priehradný múr je vysoký 227 metrov. Pôvodne ho strážili Gruzínci, neskôr ruskí vojaci.

Starší hovorili, že za Ruska bolo lepšie
Zaujímalo nás, akí boli Gruzínci. „Tí, s ktorými sme sa stretli, boli veľmi milí a srdeční. Ale narazili sme aj na mladých narkomanov, ktorí nám chceli ukradnúť fotoaparát a boli dosť otravní. Napokon sme sa dohodli tak, že sme im dali slnečné okuliare. Starší Gruzínci hovorili, že za Ruska bolo lepšie, lebo sa aspoň niečo vybudovalo. V krajine sú priepastné rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Prezident si buduje obrovský palác, ale v dedinách je chudoba a na predmestí Tbilisi sme stretli žobráčku,“ povedal Milan Ohurniak a Miro Babka dodal: „Vojna zaskočila nielen nás, ale aj Gruzíncov. Keď sme sa asi 30 km od Gori zastavili v obchode a hovorili, čo sa tam deje, tvárili sa prekvapene. Jeden ujo otvoril vodku a ponalieval, ako keby cítil nejakú hanbu za to, čo sme zažili. Podľa mňa je to hra dvoch veľmocí – Ruska a USA. Abcházko a Osetsko sú súčasťou Gruzínska, ale sú to autonómne oblasti. Robia si však na ne nároky Gruzínci aj Rusi. Zaujímavé je, že Oseti majú dva pasy – gruzínsky a ruský, takže sú vlastne aj ruskí občania. Ťažko povedať, kto je v tejto vojne dobrý a kto zlý. Každá vojna je zlá, lebo v nej zomierajú nevinní ľudia.“

BEATA CHRENKOVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Zelená Bratislava
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 388
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 395
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 13 677
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 320
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 637
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 205
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 471
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 367
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 222
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 165
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

Vodáci sú už bez vody, ryby vylovené, začína sa modernizácia

Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši je už odstavený.

Po odstavení vody ešte vylovili uviaznuté ryby Liptovskí rybári.

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?