Pondelok, 14. jún, 2021 | Meniny má VasilKrížovkyKrížovky

Liptáci vo vojne v Gruzínsku: „Bolo to ako ruská ruleta.“

KEĎ SA DEVIATI SLOVÁCI vracali z kaukazského Kazbeku, zastavili sa v meste Gori. Chceli si pozrieť Stalinov rodný dom a múzeum. Dnu ich však
už nepustili. V Gruzínsku totiž vypukla vojna.

„Cesta do Gori bola pokojná. V meste sme síce videli zopár vojakov, ale len tak posedávali, postávali, pofajčievali, popíjali a vyzerali, ako keby sa nudili. Stalinov rodný dom bola v podstate malá hlinená chajda, nad ktorou postavili veľkolepý mramorový altánok. Asi aby dlhšie vydržala. Vedľa bolo múzeum, pred ním Stalinova socha so psom a vagón, v ktorom Stalin cestoval do zahraničia, lebo sa bál lietadiel. Správca múzea nechápal, čo tam robíme a vyháňal nás preč. Hovoril, že je vojna a o chvíľu vraj prídu Rusi. Ani my sme nechápali, ale radšej sme ho poslúchli. Len čo sme nasadli do mikrobusu, ozvala sa mínometná paľba, lietali rakety a vrtuľníky. Zrazu sa odvšadiaľ, akoby spod zeme, vynorili tisíce vojakov, všade bol chaos a panika. Jedna strela zasiahla obytnú zónu a z domu sa valil dym. Rýchlo sme uháňali preč. Cestu lemovali čerstvé krátery. Asi dvesto metrov od nás vybuchol mínometný granát. V aute bolo ticho, nikto nič nehovoril. Otvorili sme fľašu jabĺčkovice a podávali si ju. Bolo to ako ruská ruleta. Buď prežijeme, alebo nie,“ zaspomínal na krušné chvíle Miroslav Babka. V expe-dícii na Kaukaz boli ešte ďalší štyria Liptáci - Lukáš Kabzan, Ľubomír Krajči, Jozef Paulíny a Milan Ohurniak. „Keď sa začala mínometná paľba, uvedomil som si, aký je človek maličký,“ skonštatoval Milan Ohurniak. Dva dni predtým stál na vrchole Kazbeku (5047 m) a spolu s Jozefom Paulínym ho zlyžoval. Vlani v máji zlyžovali s Julom Páričkom aj druhý najvyšší alpský vrchol – Mote Rosa. Julo Párička sa tiež chystal na Kazbek, ale vlani v decembri zahynul s Romanom Malagom v lavíne v Žiarskej doline. Liptáci však na nich nezabudli. Na kríži pod Kazbekom pripevnili ich fotografie zaliate vo fólii.

Nebol signál, dva dni boli vyhlásení za nezvestných
Kazbek je vyhasnutá sopka, ktorá sa vypína na gruzínsko-ruských hraniciach. Podľa legendy bol na Kazbeku pripútaný Prometeus. Bohovia ho potrestali za to, že dal ľudstvu oheň, prikovali ho k skale a orol mu každý deň vytrhol pečeň. Miestni obyvatelia nazývajú Kazbek Mkinvari, čo znamená ľadovec.
„Keď sme išli na Kazbek, netušili sme, že v Gruzínsku vypukne vojna. Veď bolo ešte nedávno horúcim kandidátom na prijatie do NATO a občania Európskej únie, teda aj Slováci, nepotrebujú na vstup do tejto krajiny víza,“ začal rozprávanie Miro Babka a pokračoval: „Aklimatizovali sme sa v strednom Kaukaze vo výške asi 3200 metrov. Tam nás zastihla taká búrka, akú som ešte nezažil. Spali sme v stanoch pod skalnou stenou a o polnoci sa strhlo peklo. Najskôr šľahali blesky, potom padali kamene a fúkal taký silný vietor, že sme držali stany, aby ich neodfúklo. Vtedy som si myslel, že to najhoršie máme za sebou. Cesta na vrchol bola asi od 3500 metrov plná trhlín. Niektoré boli hlboké desiatky metrov a bola v nich voda. Keby tam niekto spadol a náhodou by to prežil, asi by sa utopil. Našťastie sa nikomu nič nestalo, a tak sme sa spokojní vracali dolu. Dorazili sme do dediny Kazbegi, kde sme sa zastavili aj cestou na vrchol. Ale tento raz v nej vládla pochmúrna nálada. Chceli sme sa najesť tam, kde predtým, ale pani bola dosť neochotná. Dozvedeli sme sa, že je mobilizácia a povolali aj jej muža. Horko-ťažko nám urobila šašlík. V dedine bol jeden Čech, ktorý tam pôsobil asi pol roka v rámci istej nadácie. Išli sme sa ho spýtať, čo sa deje, lebo sme nemali žiaden signál a nemohli sme sa nikam dovolať. Povedal nám, že je konflikt v Osetsku a Gruzínci vyhlásili mobilizáciu, ale cesty sú zatiaľ priechodné. Mali sme byť v Gruzínsku ešte dva dni, chceli sme si pozrieť nejaké pamiatky, ale vzhľadom na situáciu sme sa rozhodli ísť na druhý deň domov. V Kazbegi sme stretli aj mladomanželov na svadobnej ceste. Neskôr ich spolu s ďalšími Slovákmi odviezol vládny špeciál. My sme naň nečakali, aj keď som predpokladal, že ho asi pošlú. Čech si zapísal naše mená, lebo Slovensko nemá v Gruzín-sku svoje veľvyslanectvo. Najbližšie je v Rusku alebo Turecku. Dva dni sme boli vyhlásení za nezvestných. Od Kazbegi až po turecké hranice sme totiž nemali signál a nemohli sme dať nikomu vedieť, kde sme a že žijeme. V Turecku sme si konečne vydýchli, aj keď sme sa dozvedeli, že zopár rakiet dopadlo aj tam. V televízii sme neskôr videli miesta, kadiaľ sme prechádzali. Poznal som jednu bytovku v Gori, v ktorej bol na prízemí obchod. Chcel som si tam ísť niečo kúpiť, ale nestihol som. Bola úplne zbombardovaná.“

Každá rodina mala svoju vlastnú pevnosť
Okrem nepríjemných zážitkov si Liptáci priniesli z Gruzínska aj pekné. Ešte predtým, ako vypukla vojna, si stihli pozrieť veľa historických pamiatok. Mnohé z nich sú zapísané v zozname UNESCO. Napríklad, dedinka Mestia, kde sú takmer pri všetkých domoch veže. Každá rodina mala svoju vlastnú pevnosť, ktorá slúžila na obranu pri útoku iných rodín. V súčasnosti v nej však rodiny medzi sebou nebojujú a veže využívajú ako skládky
alebo udiarne. „Navštívili sme aj vyše tisícročnú katedrálu Gelati v meste Kutaisi. Blízko nej sa pásli ošípané a kravy, ktoré sme, mimochodom, stretávali skoro všade. Neďaleko katedrály sme prenocovali u učiteľky angličtiny. Spali sme vo všetkých iz- bách, ona vonku pred domom. Oplatilo sa jej to, lebo za jednu noc zarobila viac ako za mesiac v robote. Jej mesačný plat je totiž 1200 korún a za nocľah sme každý zaplatili po 150 korún,“ poznamenal Miro Babka.
Prezreli si aj hlavné mesto Gruzínska Tbilisi. Videli prezidentský palác, ktorý je druhou najväčšou budovou v Gruzínsku po katedrále svätej Trojice. Postavili ju za necelý rok a stála údajne niekoľko miliárd dolárov. Za to mohli v polovici Gruzínska vybudovať cesty, ktoré sú v dezolátnom stave. Prechádzali okolo najväčšej priehrady v Kaukaze na rieke Inguri. Priehradný múr je vysoký 227 metrov. Pôvodne ho strážili Gruzínci, neskôr ruskí vojaci.

Starší hovorili, že za Ruska bolo lepšie
Zaujímalo nás, akí boli Gruzínci. „Tí, s ktorými sme sa stretli, boli veľmi milí a srdeční. Ale narazili sme aj na mladých narkomanov, ktorí nám chceli ukradnúť fotoaparát a boli dosť otravní. Napokon sme sa dohodli tak, že sme im dali slnečné okuliare. Starší Gruzínci hovorili, že za Ruska bolo lepšie, lebo sa aspoň niečo vybudovalo. V krajine sú priepastné rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Prezident si buduje obrovský palác, ale v dedinách je chudoba a na predmestí Tbilisi sme stretli žobráčku,“ povedal Milan Ohurniak a Miro Babka dodal: „Vojna zaskočila nielen nás, ale aj Gruzíncov. Keď sme sa asi 30 km od Gori zastavili v obchode a hovorili, čo sa tam deje, tvárili sa prekvapene. Jeden ujo otvoril vodku a ponalieval, ako keby cítil nejakú hanbu za to, čo sme zažili. Podľa mňa je to hra dvoch veľmocí – Ruska a USA. Abcházko a Osetsko sú súčasťou Gruzínska, ale sú to autonómne oblasti. Robia si však na ne nároky Gruzínci aj Rusi. Zaujímavé je, že Oseti majú dva pasy – gruzínsky a ruský, takže sú vlastne aj ruskí občania. Ťažko povedať, kto je v tejto vojne dobrý a kto zlý. Každá vojna je zlá, lebo v nej zomierajú nevinní ľudia.“

BEATA CHRENKOVÁ

Inzercia - Tlačové správy

  1. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  3. Hudbou proti holorubom.
  4. Ako sa mení dynamika firiem?
  5. Regeneračný spánok s ideálne podopretou chrbticou
  6. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  7. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  8. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  9. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  1. Behind every successful business lies a set of skilled people
  2. Klimatická zmena rozkývala štatistiky škôd na domoch a bytoch
  3. Ako sa mení dynamika firiem?
  4. Hudbou proti holorubom.
  5. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  6. Pečeň je priamo zodpovedná za stav vášho imunitného systému
  7. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  8. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  9. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 11 578
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 10 510
  3. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 9 254
  4. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 9 135
  5. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 8 916
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 8 910
  7. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 344
  8. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 280
  9. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 6 032
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 5 958
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Pozrite si MY športujeme.


5 h

Na Námestí osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši opravujú odvodnenie.


TASR 6 h
Očkovanie vakcínou Sputnik V v Žiline.

Vakcinačné centrum Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku aktuálne denne zaočkuje proti ochoreniu COVID-19 v priemere 500 občanov.


SITA 18 h
Podvodník pomohol vybrať peniaze Handlovčanovi z bankomatu.

Ružomberská polícia rieši prípad podvodu, ktorého obeťou sú dve Ružomberčanky, jedna vo veku 50, druhá 67 rokov.


12. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Sprievodný program má trvať štyri hodiny. Ľudia si budú môcť vlastnoručne vyrobiť odznak s logom.


22 h

Jozef Morgoš taký úspech nečakal.


5 h

Cestovanie so zbojníkmi, prejazd Chmarošským viaduktom či Telgártska slučka. To všetko je pre ľudí veľkým lákadlom.


13. jún

Česť jeho pamiatke!


18 h

Už ste čítali?