S novou posilou futbalovej Ruže Marianom Palatom.
V corgoňligovovom dueli Ružomberka s Petržalkou (2:0) mal v domácom drese premiéru český futbalista Marian Palat, ktorý nastúpil na ľavej strane obrany MFK. Po pár dňoch strávených pod Čebraťom sme 31 – ročnú posilu Bílkovho mančaftu požiadali o rozhovor.
Ako ste sa ocitli na Slovensku a v Ružomberku?
- Rok som pôsobil v I. ruskej lige vo Vladivostoku, kde som sa s tamojším klubom dohodol na skončení kontraktu. A tak nebol problém s nejakým finančným odstupným. Do Ružomberka som prišiel ako voľný hráč.
Môžete nám prezradiť, ako to bolo s vaším odchodom z Vladivostoku?
- Ja som do Ruska prestupoval, keď si ma vytypoval tréner Pavlov. Pod jeho vedením som hrával trištvrte roka a nastúpil som v šiestich zápasoch. Napriek tomu, že Vladivostok sa v I. lige zachránil, došlo k výmene trénera. Prišiel Chorvát Vulič a s ním aj noví hráči. Ja som sa ocitol na vedľajšej koľaji, takže som prestal dostávať príležitosť. A v mojom veku sedieť niekde na lavičke, to nie je ono. Som rád, že bol o mňa záujem zo strany trénera Bílka i ružomberského klubu. Mal som ešte nejaké iné zahraničné ponuky, ale táto bola najkonkrétnejšia. Zdala sa mi aj veľmi sympatická. Vedel som, že Ružomberok má mladý tím, ktorý chce bojovať o tie najvyššie priečky.
Aké boli vaše predchádzajúce futbalové zastávky?
- Pochádzam z Moravy, z Valašska, z Bystřice pod Hostýnem, kde som aj začínal s futbalom. Potom som prešiel II. českou ligou, cez Přerov a Poštornú. V najvyššej súťaži to bol Bohemians Praha, České Budějovice a naposledy Mladá Boleslav. Tu som odohral tri sezóny a môžem povedať, že išlo o najvydarenejšie obdobie v mojej kariére. V Mladej Boleslavi sa zišiel výborný káder, ktorý dosiahol aj veľmi pekné výsledky. Keď prišla ponuka zo zahraničia, vzhľadom na moje roky sa ťažko dala odmietnuť.
Čo konkrétne si z doterajšieho futbalového života najviac vážite?
- Dodnes mám v živej pamäti predkolo Ligy majstrov, keď som strelil gól Galatasarayu Istanbul. Potom sme sa prebojovali do skupinovej fázy Pohára UEFA, kde Mladá Boleslav narazila na veľmi kvalitných súperov. Tieto stretnutia boli pre mňa zážitkom, na ktorý sa len tak nezabúda.
Na nové pôsobisko ste vhupli počas rozbehnutej súťaže, navyše v čase, keď sa ružomberskému mužstvu nedarilo podľa predstáv. Aká bola klíma v kabíne v čase vášho príchodu?
- Bolo cítiť, že predchádzajúce výsledky priniesli dosť sklamania. Vo futbale to však tak býva, keď sa darí, je pohoda v kabíne i v klube. Keď nie, je to takisto cítiť.
Po troch kolách bez víťazstva MFK po sympatickom výkone, ktorý si neraz vyslúžil potlesk na otvorenej scéne, zdolal práve majstra. Lepšiu ouvertúru ste si azda ani nemohli želať.
- V úvode môjho prvého zápasu v novom drese a navyše, pred vlastným publikom, som bol veľmi nervózny. Chalani mi však pomohli ako na ihrisku, tak i v šatni. Ja by som ich všetkých pochválil. Super sme na Petržalku vleteli. Keď sa vedie 2:0, tak sa hrá úplne inak.
Smelo možno povedať, že aj vám tento duel výborne vyšiel. Čo vy na to?
- Ja by som vlastný výkon nechcel hodnotiť. Ale sám som so sebou nebol spokojný.
Skúste povedať dôvody?
- Som presvedčený, že viem podávať lepšie výkony.
Ste rodený obranca?
- Áno. Je mi jedno či hrám vzadu na ľavej alebo pravej strane. V dnešnej dobe je ale nevyhnutné, aby obranca podporoval aj útočnú fúzu.
Určite hneď na začiatku vám tréner Bílek povedal, čo od vás očakáva. Môžete odkryť jeho predstavy?
- Posilniť obranu, využiť skúsenosti, trošku aj hráčov vzadu podirigovať a byť tiež nápomocný v ofenzíve.
Prišli ste do úplne nového prostredia alebo ste sa s niektorými hráčmi poznali už aj predtým?
-Poznal som len Jirka Maška, ale ani s ním som nikdy nehral v jednom klube. Napriek tomu, nebol tu žiadny problém s mojím začlenením sa do nového kolektívu či so vzájomnou komunikáciou. Prišiel som medzi fajn „klukov“, ktorí mi pomáhali rýchlo sa adaptovať na nové podmienky.
JÁN SVRČEK
