„Stojí hruška v poli, zelený vrštek má, pod ňou sa Janíčko s Evičkou v karty hrá,“ zaznela ploštínska pieseň a rozohrala na javisku čriepky z dejín Ploštína, ktorého obyvatelia v posledných augustových dňoch oslavovali 745. výročie od prvej písomnej zmienky o Ploštíne.
Ploštínčania pripravili pre tých, ktorí prišli na oslavy zďaleka či blízka, ale aj pre tých, ktorí žijú pod Rohačkou, pestrý program. Začal posledný augustový piatok, keď slávnostné oblečení Ploštínčania vychodili pred slávnostne upravené domy, aby sa premiešali v sprievode s postavami povesti o hradnom pánovi Polotínovi a jeho vášnivej žene Ilone. Skôr však, ako zasadli do Kultúrneho domu Milana Rastislava Štefánika, položili vence k pamätníkom obetiam I. a II. svetovej vojny. Keď zaznela hymna pri jednom z nich, nad hlavami zúčastnených zahučali motory troch lietadiel. To pozdravili z výšky svojich rodných piloti pod vedením Jaroslava Krevu.
Istota domova
„Byť doma znamená mať istotu. Vy túto istotu máte: žijete v meste, ktoré sa predsavzalo byť perspektívnym mestom pre všetkých,“ prihovoril sa občanom primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč na otvorení osláv. Ploštín totiž do roku 1976 bol samostatnou obcou, potom bol administratívne začlenený do Liptovského Mikuláša ako miestna časť Ploštín. „745 rokov, to je asi dvadsaťpäť generácií Ploštínčanov, ktorí v obci žili, pracovali, pre ktorých Ploštín je domovom, kde sa môžu vracať,“ pokračoval primátor. „Ploštínčania sa vyznačujú svojou pracovitosťou a skromnosťou, Ploštínčania boli vždy dobrými hospodármi a v poslednom období sa často stretávame v ploštínskom kultúrnom dome. Osobne ma teší, že sa do života obce zapájajú mladí ľudia, a tak zaručujú zachovanie kontinuity tých hodnôt, ktoré za 745 rokov vznikali.“
Z Roháčky na starú svadbu
„Slávnostný program, ktorý sme k 745. výročiu Ploštína pripravili, bol prierezom historických udalostí od predpokladaného vzniku hradiska na Rohačke,“ vysvetlila Mária Grajciarová, predsedníčka programovej komisie osláv, alias Ilona z povesti či členka svadobnej družiny v Starosvetskej svadbe. „Povesť o Rohačke má 3 nám známe verzie. Iľanovo má svoju, v slovenských povestiach je ďalšia, ale my sme sa držali písomného záznamu v kronike z prvej školy. Zápis urobil učiteľ Ján Kubín, ktorý pôsobil v Ploštíne tridsať rokov. Pri výbere najdôležitej- ších udalostí v histórii Ploštína nám pomáhal Ferdinand Uličný, historik. Divadelných ochotníkov sme mali vždy veľmi dob- rých, a tak sa predstavili aj na oslavách. Všetci sú obyvateľmi Ploštína a vedie ich Mária Grajciarová.“
Soňa Čupková bola organizačnou vedúcou, ale súčasne uviedla program osláv na javisku ploštínského kultúrneho domu a neskôr prevzala na seba úlohu slúžky Ľudmilu, potom bola starejšia na svadbe.
Výkony ochotníckych hercov zaujali plnú sálu kultúrneho domu. Do deja povesti, či scénky žiadosti o poskytnutie pozemku pre školu alebo do atmosféry svadby sa dali diváci vtiahnuť. Prežívali tak historické udalosti svojho Ploštína s hercami a ich repliky odmeňovali bohatým potleskom. Starosvetská svadba v podaní ochotníkov od troch rokov po takmer osemdesiatku tak dostala divákov do deja, že nejednému vyhŕkli slzy od dojatia či zasvietil úsmev od radosti nad výkonmi hercov. A keď svadba, tak so všetkým. Aj s koláčmi, ktorých sa dostalo hojne i divákom.
Ťažký, ale veselý život
Súčasťou programu osláv bola aj prezentácia dobových fotografií na plátne spojená s odborným komentárom Ferdinanda Uličného, rozprávaním Dušana Ľudevíta Žufu o živote a zvykoch v Ploštíne a spomínaním osemdesiatdeväťročnej Anny Tomčíkovej, ktorá má tri vnučky, jedného vnuka a tri pravnučky. „Dakedy sa žilo ťažko, ale veselo,“ skonštatovala starenka, ktorá celý svoj život prežila v Ploštíne. „Často spomínam, ako som rástla v detstve, ako som musela pomáhať na gazdovstve, ako som si musela zarobiť na výbavu. Bola som naučená robiť.“ Dcéra Anna Krevová dodala, že mamka spomína podľa ročných období: „Keď je leto, spomíname, aká bola žatva, keď je čas kosenia, ako sa voľakedy hrabalo... Dakedy síce žili skromne, ale súdržne a veselo. “
Bolo im potešením
Scenár spracovala a réžiu kultúrneho programu mala na starosti Eva Štofčíková – Stankovianska. „Bolo mi potešením,“ zhodnotila E. Štofčíková a popriala Ploštínčanom, aby sa im darilo vždy vytvárať takú úžasnú rodinnú atmosféru, aká vznikla pri príprave na oslavy i na samotných osla-vách, a aby vydržala ďalších 745 rokov. Program poeticky zo strany javiska uvádzal Jaroslav Tomčík a úvodnú i záverečnú pieseň zaspievala Ivona Balcová.
Ploštínčanov pozdravili i členky Klubu dôchodcov z Iľanova: „Prišli sme vás pozdraviť a zaspievať vám. Veď my sme s vami dokonca aj rodina. Spája nás Polotín a Ilona.“
Ploštínčanov potešila z Bratislavy hudobná skupina Kvassayovci, ktorá má korene v Ploštíne a kultúrny dom hučal hudbou i vravou do neskorých nočných hodín.
DAGMARA
