Malá veľká krajina je síce slogan Slovenskej agentúry cestovného ruchu pre prezentáciu Slovenska, ale veru by sa hodil aj pre Lotyšsko. Potvrdila to Karolína Brosková, ktorá ho navštívila v rámci medzinárodného seminára o zlepšovaní práce neziskového sektora.
Karolína, študentka práva na Karlovej univerzite v Prahe, rodáčka zo Závažnej Poruby, sa od tamojších lektorov a organizátorov dozvedela o Lotyšsku perličky, o ktoré sa s nami podelila.
Stále Rusko alebo skutočne už Európska únia?
Mnohí majú túto krajinu zafixovanú ako súčasť Ruskej federácie, no faktom ostáva, že Lotyšsko vstúpilo do Európskej únie spolu s nami v máji 2004. A tak pred odletom mnohí moji priatelia a známi žartovali, že idem do Ruska. Možno ani nevedeli, ako veľmi majú pravdu, pretože ma hneď na letisku vo Ventspilse, malom mestečku na pobreží Baltského mora, prekvapil rusky hovoriaci taxikár. Škoda len, že ja už patrím medzi generáciu, ktorá rusky nehovorí.
Niet sa čomu čudovať. Táto krajina, ktorej rozloha je väčšia ako rozloha Rakúska, má 2,1 milióna obyvateľov, z toho tridsať percent sa hlási k ruskej národnosti. Ale aj keď s Ruskom udržujú čulé obchodné styky, najmä v oblasti námornej prepravy, lotyšská vláda sa snaží rôznymi prostriedkami obmedziť používanie ruského jazyka.
Nezaprú vplyv slovanskej kultúry
Spoločnú minulosť máme nielen v tom, že oba štáty sú postsocialistické, ale počudovaniahodne aj v slovanskom natureli, aj keď Lotyši nespadajú do kmeňa slovanských národov. Lotyši sú veľmi pohostinní a ich národný nápoj sa nápadito podobá našim bylinným horkým likérom. Kuchyňa je bližšia tej ruskej. Sú majstri na polievky rôzneho druhu. Cez zeleninové, mäsové, polievky na studeno až k polievke zo šťaveľu. V žiadnej z nich nesmie chýbať kyslá smotana. Perličkou kulinárskeho majstrovstva je kôpor. Či už si dáte šalát, varené zemiaky alebo mäso na prírodný spôsob, nájdete ho všade. Údajne ho dávajú aj na ustrice. Medzi špeciality patrí sleď v sladkokyslom náleve a ako prílohu podávajú zemiakovú kašu spolu s kôprovým tvarohom.
Koniec sveta aj vyspelé kultúrne mestá
Väčšina obyvateľstva žije v mestách. A aj keď veľkú časť Lotyšska pokrývajú lesy, vidiek v našom ponímaní by ste tam hľadali márne. Ak vidiek, tak kde-tu domček, vedľa ktorého nemajú záhradku a v nej zeleninu ako my, ale skôr veľkú lúku a buď prírodné, alebo umelé jazierko. Miestami sa cítite ako na konci sveta. Len spev vtákov, chladný vietor a ak máte šťastie, tak aj zajac či srnka, líška alebo divé prasa. Fíni, možno počas druhej svetovej vojny, k nim doniesli saunu a našla si tam obľúbenie. Takmer každý dom na samote má jednu.
Samotné hlavné mesto Riga má sedemstotisíc obyvateľov, čo predstavuje jednu tretinu všetkého obyvateľstva. Tu už človek cíti pach civilizácie a domáceho prostredia, pretože majú presne také isté električky ako my. Pravdepodobne tiež pozostatok sovietskej éry. Život je tu však drahší. Národnou menou je lat, ktorý vymeníte za viac než päťdesiat slovenských korún. To z lotyšskej meny robí najdrahšiu menu v Európe. Jej stabilita je však už žalostná. Najviac na to vplýva takmer osemnásťpercentná ročná inflácia.
Obed, ktorý sme si v Rige dali, nás síce v prepočte stál vyše tristo korún na jedného (len hlavné jedlo a nápoj), no zúročili sme to v spoločnosti riaditeľky Informačnej agentúry EÚ, ktorá nám prezradila pikošku, že Lotyšsko je na poprednom mieste štatistiky európskych štátov v pomere štátnych zamestnancov na jedného obyvateľa. Nezaprie tak svojho európskeho byrokratického ducha.
Sú na seba hrdí, nezávislosť oslavujú zasvietením mostov
Národná hrdosť je azda jedna z mála vecí, ktorá nám v tom pravom slova zmysle skutočne chýba. Čím ďalej, tým viac sa o tom presviedčam práve na potulkách svetom. Dvadsiateho druhého augusta oslavovali Lotyši deväťdesiat dní do deväťdesiateho výročia prvého získania nezávislosti. Pri tejto príležitosti každé mesto zorganizovalo akciu Zasvieťme mosty. Ľudia priniesli sviečky a položili ich na most ako symbol vytvorenia nezávislého Lotyšska po prvej svetovej vojne. Svoju nezávislosť si vysoko cenia, o čom svedčí aj obrovský monument za slobodu v centre Rigy, ktorý bol údajne postavený z peňazí vybraných na verejnej zbierke.
Lotyšskú ekonomiku drží najmä lodná preprava, obchod s drevom a farmaceutickými výrobkami. Na záver už len zaujímavosť, že akademický rok vysokoškolského štúdia v Lotyšsku vyjde študenta na približne tisícpäťsto eur, a to bez život– ných nákladov. Slovenská a Česká republika sú tak azda posledné dva štáty, kde študenti za vysokoškolské štúdium neplatia.
KAROLÍNA BROSKOVÁ
