Mária Šebová z Gôtovian dostala minulý týždeň toľko kvetov, že sme sa u nej cítili ako v botanickej záhrade. Takmer sme ju medzi nimi nemohli nájsť. Ôsmeho septembra oslávila totiž sté narodeniny.
V kultúrnom dome usporiadali veľkú oslavu a malú výstavu rodinných fotografií. Po oslave ich rozložili po dome. Väčšinou boli čierno-biele a kontrastovali s pestrými kyticami. „To je jej prvý manžel. Zomrel necelých deväť rokov po svadbe. Bol obuvník, v zime prechladol, dostal zápal pľúc a vtedy to nevedeli liečiť. Mama zostala sama s dvoma malými deťmi,“ vysvetlila nám jej dcéra Anna. Býva spolu s mamou. Druhá dcéra Boženka je z druhého manželstva a tiež býva v Gôtovanoch. Sestry si dobre rozumejú a obe sa o mamu s láskou starajú. „Ešte do mája bola veľmi čulá, ale prekonala nejakú chorobu a ubralo jej to trochu energie. Ale keď prídu najmladšie pravnúčatá, veľmi sa poteší a úplne ožije. Ešte im aj zaspieva Fašiangy, turíce,“ povedala s úsmevom jej dcéra a prezradila čo-to o jej živote.
Mária Šebová sa narodila v Gôtovanoch – Fiačiciach a mala sedem súrodencov. Už ako 14-ročná odišla slúžiť do židovských rodín v Liptovskom Mikuláši. Pracovala u obchodníka Hexnera, murára Špitku aj u Pazeriniho v kúpeľoch. Vydávala sa ako 26-ročná v drevenom evanjelickom kostole v Paludzi, ktorý postavili údajne bez jediného kovového klinca. Pri výstavbe vodného Liptovská Mara Paludza zanikla a aby nezatopili aj kostol, celý ho rozobrali a postavili znovu v Lazisku. Mladí manželia bývali spočiatku v podnájmoch a potom si postavili svoj vlastný dom. Dlho si ho však spolu neužili.
Život vdovy s dvoma malými deťmi bol veľmi ťažký. Pani Mária sa po čase vydala druhýkrát a v druhom manželstve sa jej tiež narodili dve deti. Starala sa o ne, pracovala okolo domu aj na políčkach, neskôr na družstve a potom štátnych majetkoch. Aj ako dôchodkyňa pomáhala pri sezónnych prácach a svojim deťom pri výchove ich detí. Jej druhý manžel zomrel pred dvanástimi rokmi. Na oboch spomína len v dobrom. Keď sme sa jej spýtali, ktoré obdobie v živote bolo jej najkrajšie a ktoré najťažšie, odpovedala: „Život bol ťažký, ale dobre bolo.“ Zaspomínala na to, ako pásla husi aj kone, ktoré ju neraz povláčili. Deťom rozprávala, aké to bolo, keď sa k nim cez vojnu nasťahovali Nemci. Boli veľmi špinaví, zavšivavení a raz ju dokonca chceli zastreliť. Nechcela im dať totiž vajcia, ktoré niesla v zástere. Možno si mysleli, že v nej skrýva granáty alebo boli hladní. Priznala, že sa vtedy veľmi bála. Potešilo ju, keď ju pozdravil známy herec Jozef Króner, ktorý chodieval do Gôtovian na ryby.
Ešte ako 95-ročná kopala pani Mária zemiaky a tkala s dcérou koberce. Ale pred štyrmi rokmi si nešťastne zlomila ruku a pred dvoma bedrový kĺb. „Taký starý človek sa väčšinou opustí a už nechce chodiť. Ale ona chcela. Keď sa jej doktor pýtal, či sa chce dať v jej veku operovať, povedala áno, lebo že chce ešte deťom s dačím pomôcť. A vidíte, operácia sa podarila, chodí, aj keď s barličkou,“ povedali jej dcéry. Prezradili ešte, že ich mama rada lúska fazuľu a má rada polievky. A jubilantka dodala: „Aj rezance s makom.“
Mária Šebová má okrem šty-roch detí 11 vnúčat a 23 pravnúčat. Tie má nadovšetko rada a oni ju. V dome vládla pohoda a harmónia. Možno preto, že kto lásku dáva, ten ju aj dostáva. Ale neplatí to vždy.
(BEA)
