„Oblak sa mi pohol, nedá sa namaľovať,“ ozývalo sa od maliarskych stojanov. To deti z výtvarného odboru Základnej umeleckej školy (ZUŠ) v Liptovskom Hrádku pod vedením Libuši Vyšnej sa pokúšali o zachytenie času.
Roman na internete
Prečo času? Bola to pre učiteľku - výtvarníčku a jej deti výzva v rámci vzdelávacieho programu Umenie zblízka. Súťaž po druhýkrát vyhlásila Galéria mesta Bratislava pre žiakov od desať do pätnásť rokov v rámci projektu Z galérie do školy, zo školy do galérie. Do projektu sa zapojilo asi tristo škôl zo Slovenska. Desaťročný Roman Brezina z hrádockej ZUŠ v súčasnosti „vystavuje“ svoju prácu Oblaky na internetovej stránke bratislavskej galérie.
Život v galériách
„Projektu som sa zúčastnila predvlani so študentmi hrádockého gymnázia a boli sme úspešní,“ povedala Libuša Vyšná. „Galérie na Slovensku sa prebudili a v týchto kamenných inštitúciách začína prúdiť život. Myšlienka je to úžasná, pretože galérie majú viac možností bezprostredne ukázať deťom umenie zblízka a zvyčajne majú kreatívnych pedagógov. Tak vznikol aj vzdelávací program v bratislavskej galérii. Že je úspešný, potvrdil i tohtoročný ročník.“
Do projektu sa v oboch ročníkoch zapojilo vyše 330 základných, základných umeleckých škôl a osemročných gymnázií, čo je viac ako pätnásť percent škôl na Slovensku. Výsledkom každého ročníka je výstava v Galérii mesta Bratislavy za účasti vybraných autorov a zástupcov škôl, publikácia a prezentácia na internetovej stránke. Vernisáž druhého ročníka súťaže sa uskutoční 23. septembra.
Cirkus a čas v oblakoch
Galéria mesta Bratislavy začiatkom roka rozposlala reprodukcie diel, ktoré sa nachádzajú v jej zbierkach. Pochádzajú z rôznych období 20. storočia, v ktorom vznikali mnohé umelecké hnutia, smery a prúdy a v priebehu ktorého sa nielen v umení veľmi veľa zmenilo. Hrádocká ZUŠ na program, ktorého autorkou je Daniela Čarná, zareagovala. Pedagogičky Jana Khouri a Libuša Vyšná z ponúkaného programu vybrali témy. Učiteľka Jana Khouri siahla po cirkuse. Inšpiráciou jej bolo dielo Júliusa Jakobyho. Deti menili na šašov, artistov, divákov, menili výraz tváre, skúšali rôzne pózy. „Mňa oslovil pojem času, neuchopiteľnosť okamihu,“ vysvetlila Libuša Vyšná. „Ako by sa dal vyjadriť? Na čom deťom ukázať, že čas plynie? Obloha a voda! Mračno na oblohe sa mení, hladina vody je stále v pohybe a je nezachytiteľná.“ Podnetom pre otázky boli diela Ladislava Čarného. V galérii totiž vystavoval busty zhotovené špeciálnou technikou. Papierové odliatky „nainfikoval“ baktériami a ony sa v sklenených vitrinách pomaly menili. Rozpadali.
„Oblaky sme začali pozorovať na školskom dvore. Keďže škola leží na Belanskej štvrti medzi bytovkami, výhľady boli nimi orámované. Vodu sme pozorovali, fotografovali a maľovali pri rieke Belej.“ Obrazy doplnili o prírodniny, nafotografovali a dokumenty robia divákovi radosť už pri prvom pohľade.
Kuchynský gýč s anjelmi
Jednou z ponúkaných reprodukcií bratislavskej galérie bolo dielo Rozmachy s motívom anjelov od Kláry Bočkayovej. Keď sa reprodukcia dostala k mladším deťom L. Vyšnej, poriadne ju preskúmali. Aby im učiteľka pomohla, priniesla do školy kuchynské vyšívané nástenky svojej starej mamy. „Aj deti mali podobné „poňúrať“ doma, ale zistili sme, že ich nepoznajú. Kuchynské nástenky videli len v pribylinskom skanzene.“ Pri skúmaní kresby - výšivky na plátne nepoznali techniku, ktorou si možno aj ich staré mamy skrášľovali domov. A tak sa doslova pohrali s tou, ktorú im L. Vyšná priniesla. Kuchynský gýč sa tak dostával do inej polohy. Deti námet prekresľovali technikou frotáže, nechali sa inšpirovať nápisom na výšivke a v detskom podaní vznikali ďalšie námety.
Škola plná anjelkov
Odrazu bola celá škola zaanjelikovaná. Anjel v sukni, anjel chrániaci pred požiarom, anjel s rozžiareným srdcom... a hoci sa hrádocké anjeliky nedostali do súťaže, pretože boli určené pre staršie deti, vďaka nápadu svojej učiteľky žiaci prežili niekoľko hodín v radostnom tvorivom duchu.
DAGMARA
