SLOBODNÁ EURÓPA zakončila svoj koncert v liptovskomikulášskom Kolotočove známym hitom Analýza dokázala hovno. Keď si spevák Whisky obliekol tričko a zišiel z pódia, porozprávali sme sa pri pive. Koncert bol totiž súčasťou Pivnej desiatky.
Mali ste vlastnú krčmu. Ešte ju máte?
Mal som, ale už nemám. Vtedy som dosť pil, ale skončil som. Už asi dva roky nepijem. Teraz som urobil trochu výnimku.
Kúpili ste aj 200-ročný mlyn vo Vrbovom. Ako je to s ním? Meliete múku?
Mlyn mám, ale nemeliem. Momentálne ho prerábam, aby som v ňom mohol bývať. Práve robím kúpeľňu.
Vraj nemáte televízor. Je to pravda?
Je. Nemám. Radšej cestujem a lozím po horách.
Kde bolo najlepšie?
Všade je niečo zaujímavé. Bol som už v 43 krajinách, ale vždy som sa po čase tešil domov. Milujem hory, na rovine by som nedokázal žiť. Najviac sa mi asi páčilo v Indii. Ľudia tam žijú úplne inak ako my a uznávajú úplne iné morálne hodnoty. V októbri sa tam chystám znovu, už sa teším.
Vo Vrbovom sa narodil Móric Beňovský, ktorý sa stal kráľom Madagaskaru. Boli ste aj tam?
Máme v pláne ísť niekedy na Madagaskar starým ruským lietadlom, preletieť Saharu.
A čo naše Tatry?
Vo Vysokých Tatrách som bol skoro úplne všade, preliezol som aj Nízke Tatry.
Boli ste na Kriváni?
To je jedno z mála miest v Tatrách, kde som doteraz ešte z neviem akých dôvodov nebol. Ale pôjdem, hádam ešte neumriem.
Prečo vás volajú Whisky?
- Kvôli farbe vlasov. Tá prezývka vznikla už veľmi dávno, keď som mal ešte dlhé vlasy. Mal som ich takej farby ako whisky.
Život je pakáreň, život je pes, všetko je podvod – aj o tom spievate. Pôsobí to dosť pesimisticky až deprimujúco. Naozaj je to také zlé?
Na svete je veľa problémov, hlúpych a zlých ľudí, ale sú aj dobré veci. Ja sa snažím dávať do pesničiek práve tú pozitívnu energiu. Napriek tomu, čo sa okolo deje, stále žijeme.
Čo vám dáva pozitívnu energiu?
- Všetko. Veď to je zázrak, že žijeme, že existuje naša planéta, nádherná príroda. Choď do lesa a uvidíš dobrú energiu. Príroda u mňa rovná sa Boh. Verím v Boha, ale nie tak, že by som chodil do kostola alebo počúval tie veci, čo hovorí cirkev. Keď sa prejdem po lese, vidím peknú krajinu alebo kvetinu, v tom vidím Boha. Kto to vymyslí?
Na pódiu pôsobil Whisky ako drsný chlap, suverén a rebel. Keď si však zložil tmavé okuliare a rozprával o horách, mal pohľad plachej lane a z jeho slov sálala pokora. Začiatkom roka sa vrátil zo svojej, zatiaľ, poslednej cesty po Ázii. Na treku vysoko v himalájskych horách videl vraj jedny z najkrajších vecí v živote. „O tom sa ťažko rozpráva, to musíš zažiť,“ povedal Whisky. Jeho zážitky z putovania po Ázii si môžete prečítať aj na webe. Na Thajčanoch ho fascinovalo, že sa nikdy nerozčuľujú, nie sú zamračení a stále majú dobrú náladu. Na najvyšší thajský kopec (2600 m) vyšiel na motorke až na vrchol, predieral sa divokými pralesmi. Raz stopol malý nákladiak. Šofér zastavil uprostred džungle a zmizol. Whisky sa vybral ďalej po vlastných dúfajúc, že niečo stopne alebo nájde dedinu, v ktorej by prespal. Bol už večer a tma. Po hodine pochodu zbadal tabuľu. Potešil sa, že na nej bude napísané, ako ďaleko je najbližšia civilizácia. Na tabuli však stálo: „Sme hrdí na to, že tu žijú tigre.“ Whisky mal šťastie, že okolo išiel starý hipisák na motorke a odviezol ho do najbližšieho mesta.
K najkrajším zážitkom Whiskyho patrí aj splavovanie rieky Mekong. „Plavili sme sa úplnou divočinou. Po ceste kapitán pristál, vhehol do džungle a ja za ním. Uvidel som chatrč na koloch z bambusu, kde žila babka. Smiala sa, ústa mala červené od betelu a trčali jej z nich posledné dva zuby. Okolo sa tmolili kačice a prasa, ktoré za mnou chodilo ako pes. Bolo super sedieť tam s tou babkou a dedkom a vidieť ich, ako tam v chudobe ale spokojne žijú, všetko, čo treba si dopestujú a majú svätý pokoj. To sú tie chvíle, ktoré mám na cestovaní rád, keď si uvedomím, že život môže byť aj o niečom inom, ako to vnímame doma v Európe, keď mi zrazu všetky tie veci, ktorými si doma lámem hlavu, pripadajú smiešne a nepodstatné.“
BEATA CHRENKOVÁ
