S kapitánkou Ruže o reprezentácii i o štarte novej klubovej sezóny.
Lucia Kupčíková, dvadsaťštyriročná kapitánka basketbalovej Ruže, sa len minulú stredu pripojila k svojmu klubovému družstvu. Jej leto sa totiž nieslo v znamení reprezentačných povinností. Lula, ako ružomberskú krídelníčku oslovujú tí najbližší, bola členkou tímu, ktorý úspešne zvládol kvalifikáciu a zabezpečil účasť Slovenska na Majstrovstvách Európy 2009 v Lotyšsku.
Reprezentačné leto, to bola dosť poriadna fuška, čo vy na to?
- Ja ani neviem, že tento rok leto vôbec bolo. Boli to však úspešné týždne, takže nič neľutujem. Naopak, mám veľkú radosť z dosiahnutého úspechu. Veď Slovensko po dvoch absenciách bude zase štartovať na európskom šampionáte.
Dožičili ste si po predchádzajúcej sezóne aj nejaký čas na vydýchnutie?
- Áno, mesiac som mala voľno, až potom prišiel na rad prvý reprezentačný blok. Myslím si, že tam bol celkom dostatočný priestor na to, aby som si oddýchla a načerpala nové sily. Momentálne sa cítim plná energie, takže je to fajn.
Vráťme sa ešte ku kvalifikácii ME. Mohli by ste opísať vaše celkové pocity?
- Jednoducho krásne. Bola som veľmi šťastná, že nám to vyšlo. Nezakrývam, zažili sme aj určité sklamania, asi najväčšie v Chorvátsku, po našom najnevydarenejšom zápase. Škoda i prehry v Maďarsku. Napokon práve domácim víťazstvom nad Chorvátkami si Slovensko zabezpečilo priamy postup na majstrovstvá. Veľmi príjemný pocit som mala aj z toho, že sme tvorili super kolektív. Tiež ma teší, že som dostávala dosť príležitostí.
Slovenská basketbalová asociácia ženskú reprezentáciu zverila americkej trénerke Pokey Chatmanovej. Ako na vás táto žena zapôsobila?
- Myslím si, že v prvom rade priniesla do družstva novú energiu. Prejavilo sa to v tréningoch i v zápasoch. Málokedy na nás zvýšila hlas, to už musel byť riadny dôvod. Samozrejme, vedela poukázať aj na chyby, ale zároveň i poradiť, ako to mohlo byť lepšie.
Tréner Anton Panis nám povedal, že po kvalifikácii ste viac ako týždeň voľna nechceli. Prečo?
- Tešila som sa už do Ružomberka, na baby. Navyše, vôbec sa necítim unavená. Skôr plná síl. Počas reprezentačných povinností bol dosť značný dôraz kladený aj na regeneráciu.
Sme na prahu ďalšej extraligovej sezóny. Kam by v nej mal, podľa vás, Ružomberok mieriť?
- Chcela by som, aby mieril na titul. Vieme, že majster z Košíc zase poriadne zbrojil. Je to euroligový tím, ktorý má svoje kvality. Uvidíme, čo prinesú prvé zápasy.
Takže, aké je vaše želanie na prahu extraligového ročníka 2008/2009?
- Odohrať dobrú sezónu. A v osobnom živote obhajobou diplomovky a štátnicami zakončiť štúdium manažmentu na popradskom pracovisku Katolíckej univerzity.
Ešte na záver, môžete nám prezradiť, ako ste zareagovali na správu, že novým trénerom ružomberských žien sa stal Anton Panis?
Myslím si, že to nebude taká zmena, aby to družstvo nejako výrazne pocítilo. Pána Panisa dobre poznáme, roky robí v klube, dva roky bol asistentom, takže sme s ním mali už aj predtým tréningy. Iné je, keby prišla nejaká neznáma persóna zvonku.
JÁN SVRČEK
