V piatok podvečer sa domov, na Májekovu chatu na Málinom Brde, vrátila z Pekingu naša strieborná paralympionička Alena Kánová.
„Bola to moja najťažšia paralympiáda v živote,“ jednoznačne vyhlásila 28–ročná ružomberská stolná tenistka, ktorá k zlatu zo Sydney a bronzu z Atén pridala teraz v čínskej metropole medailu strieborného lesku za druhú priečku v dvojhre v kategórii TT3.
„Ešte nikdy som na vrcholnom podujatí nezažila súťaž, kde by len víťazky skupín išli ďalej. Turnaj bol mimoriadne náročný aj po psychickej stránke. S takou atmosférou som sa ešte nestretla. Preplnená hala burácala, človek v nej ani loptičku nepočul. Zvlášť pri servisoch mi to vadilo,“ vysvetľuje Ala. „Len deň pred slávnostným otvorením paralympijských hier sme sa dozvedeli zloženie základných skupín. Žreb mi na úvod pridelil dve „papierovo“ slabšie súperky Bachtianyovú z Iránu a Pionerovú z Talianska a na záver výbornú Francúzku Mariageovú, s ktorou som pred štyrmi rokmi v Aténach prehrala v semifinále. Môžem povedať, že nešlo o žiadnu jednoduchú skupinu, zvládla som ju však bez straty setu.“
Víťazky štyroch skupín postúpili do semifinále. Ružomberskú vozíčkarku veľmi potešil hrací pavúk, vďaka ktorému sa v boji o finále vyhla favoritke číslo jedna, čínskej reprezentantke Li Qi-an. „Ja som dostala Talianku Michell Brunelliovú. Je to tiež výborná hráčka, ktorá na mňa uhrala jeden set. Vo finále s domácou reprezentantkou som si vravela, že nemám čo stratiť, že už mám vo vrecku striebro. Bola som zvedavá, s čím tentoraz súperka na mňa vyrukuje. Predtým som sa s ňou dva razy stretla a vždy ma prekvapila niečím iným. Hlavne nepríjemný servis je obrovskou zbraňou Li Qi-an. Keďže táto hráčka takmer vôbec nechodí po turnajoch, človek ju nepozná, nemôže si ani vyskúšať, čo by na ňu mohlo platiť. Aj vo finále potvrdila svoju silu. Akurát v druhom sete som jej trochu skomplikovala život. Ten sa dal i vyhrať, napokon vyznel 16:14 pre čínsku súperku.“
A. Kánová športovo priznala, že o deväť rokov mladšia domáca stolná tenistka v „tététrojke“ vyčnieva nad ostatnými, ale jedným dychom poznamenala: „Číňanky posledné dva roky trénovali osem hodín denne. Keby som ich chcela napodobniť, musela by som byť profesionálkou, čiže venovať sa iba stolnému tenisu. Čína chcela doma nazbierať čo najviac medailí a tomuto cieľu podriadila aj celú prípravu. Keby som ja odišla na pár mesiacov trénovať do Číny, verím, že by som mala aj na Li Qi-an.“
Zlatá Li Qi-an, strieborná Alena Kánová, bronzová Mateja Pintarová (Slovinsko). „Takto to viac – menej aj rebríčkovo vyzerá na svete,“ odobrila sympatická Ružomberčanka medailové zisky v Pekingu. Z XIII. paralympijských hier sa táto právnička vrátila v skvelej nálade, šťastím hrali Alenkine očká i pery. Aj preto, že úspech prišiel v pravý čas. „Posledný mesiac sa mi na tréningu absolútne nedarilo,“ dozvedáme sa od zverenkyne trénera Romana Cibulku. „Forma akoby bola niekde ďaleko preč. Niečo také vám na psychike nepridá, avšak nevzdávala som sa. Našťastie, dva dni pred začiatkom súťaže sa to všetko otočilo. Opäť sa mi vrátili sily, istota úderov. Určite som aj sama k tomuto obratu dopomohla. Cenné tiež bolo, že v hale sa nestratili ani naši fanúšikovia. Prišla ma povzbudiť aj skupinka kamarátov z Bratislavy.“
A. Kánová má za sebou tri paralympijské štarty a každý ozdobený kovom. „Určite ešte nepomýšľam na koniec. Ďalšou veľkou motiváciou je Londýn 2012. Verím, že do štyroch rokov mi vyrastie na Slovensku aj partnerka pre súťaž družstiev,“ dodala táto vynikajúca športovkyňa a skvelá žena. Alenka niekoľko sezón hrávala s Máriou Pillárovou z Piešťan. Tá ale pred dvoma rokmi náhle zomrela. Odvtedy Ala hľadá spoluhráčku pre štarty vo vrcholových súťažiach.
JÁN SVRČEK
