Futbalisti Tatrana Liptovské Revúce tretiu sezónu hrajú III. triedu, radi by sa opäť dostali dvojky.
Po štyroch kolách v III. triede boli na čele Liptovské Revúce. Bez prehry s jednobodovým náskokom pred Lúčkami. V nedeľu mužstvo Tatrana, ktoré od leta vedie tréner Rastislav Jacko, hralo v Liptovskej Osade.
Štart do sezóny vám vyšiel. Čo poviete? – oslovili sme Dominika Praženicu, momentálne hlavného výkonného šéfa revúckeho futbalu a predtým pekných pár rôčkov najprv dorasteneckého, neskôr seniorského trénera v tejto obci.
- Áno, zatiaľ sme spokojní. Nielen s výsledkami, ale aj s prístupom chlapcov k zápasom i s ich tréningovou dochádzkou. Práve v tom bol v minulosti náš najväčší kameň úrazu.
Do nedele malo mužstvo na svojom konte tri víťazstvá a jednu remízu v Bielom Potoku (2:2). Nemálil sa vám iba bod z tohto ihriska?
- Ako sa na to pozriete. Po polčase, keď sme prehrávali 0:2, by som bod bral všetkými desiatimi. Napokon mi bolo aj trochu ľúto, že sme nevyhrali. V druhej štyridsaťpäťminútovke, po troch striedaniach, zahrali chlapci vynikajúco.
Liptovské Revúce svojho času boli účastníkom i najvyššej liptovskej súťaže. V sezóne 2005/2006 sa ale museli porúčať i z dvojky. V čom boli príčiny ústupu futbalu v dedine z niekdajších pozícií?
- Všetko sa to odvíjalo hlavne od chcenia hráčov, od ich prístupu. Neraz bol problém dať jedenásť mužov dokopy. Keď sme opúšťali II. triedu, vo viacerých zápasoch nemal kto ísť medzi žrde. Bez brankára ťažko možno pomýšľať na dobrý výsledok.
Prichádza čas, keď by sa revúcky futbal mohol odraziť vyššie?
- Nechcem to zakríknuť. Ak chalani budú pokračovať v nastúpenej ceste, môžeme vážne poškuľovať po postupe. Cítiť, že hráči majú záujem vyhrávať a byť úspešní. Produkujeme aj celkom pohľadný futbal, ktorý má myšlienku. Môžeme sa tiež pochváliť dostatočne početným kádrom. Do mužstva sa vrátili i niekdajší dorastenci. V súčasnosti máme 18 – 20 hráčov. Postúpiť z trojky je však veľmi ťažké. To je asi najnáročnejší postup. Záujemcov je viac. Ja si len želám, aby sa o postupujúcom rozhodlo len a len na trávniku. Bez nejakých iných vplyvov.
Koho považujete za najvážnejších konkurentov?
- Podľa mňa to spolu s nami budú Lúčky a Biely Potok.
Spomenuli ste dostatočne široký hráčsky káder. Koho možno označiť za ťahúňov?
- Asi najväčšie spoľahnutie je na Miroslava Papieža, Igora Kurilu, Ondreja Kutaja a Petra Kutaja. Dobre pracujú aj ďalší chlapci.
III. A trieda má svoje špecifiká. Už druhú sezónu sa hrá štvorkolovo. Ako to vnímate?
-Keby sa hralo len dvojkolovo, tak by to nebola žiadna súťaž. Vyšlo by to na päť zápasov na jeseň a päť na jar. Takto je ich aspoň po desať.
(SVR)
