Do redakcie zatelefonovala matka a povedala, že jej dcéru, šiestačku, šikanujú spolužiačky.
Chcela, aby sme o tom napísali. Neskôr nás požiadala, aby sme o tom nepísali. To isté si želala aj riaditeľka liptovskomikuláškej školy, ktorú dievčatá navštevujú, a ich rodičia. Myslíme si však, že je to téma, o ktorej písať treba. Nie kvôli senzácii, ale preto, aby sa podobné prípady neopakovali. Nie je naším zámerom niekomu ublížiť, preto neuvádzame skutočné mená. V tomto prípade nie sú ani podstatné.
Nechcela ich pustiť do bytu, tak vošli nasilu
Začalo sa to už koncom minulého školského roka. Spolužiačky hodili Lindin mobil do psieho výkalu a poutierali ho do jej šiat. Rodičia to oznámili triednej učiteľke. Neriešila to, lebo Linda si to neželala. Chcela byť so spolužiačkami za dobré a bála sa, aby nebolo ešte horšie. Cez prázdniny prišli za ňou dvakrát a chceli ísť do bytu. Nechcela ich pustiť, lebo rodičia jej zakázali púšťať dnu neohlásené návštevy počas ich neprítomnosti. Do bytu sa chceli dostať nasilu, ale Linde sa podarilo zabrániť im v tom . Tretíkrát prišli v utorok 3. septembra po vyučovaní. Deň predtým sa začal školský rok. Zvonili pri vchodových dverách a keď ich Linda nechcela otvoriť, zvonili v celej bytovke. Niekto ich pustil dnu. Keď zazvonili pri Lindi- ných dverách, nevedela, že sú to ony a otvorila. Povedala, že ich nemôže pustiť, ale všetky štyri sa opreli do dverí a vošli. Jedna jej dala hneď facku, začala ju mlátiť a ťahať za vlasy. Linda sa bránila a hlavná útočníčka, nazvime ju Ria, utŕžila tiež. Pred dverami bola vo vedre farba. Hodila ju do Lindy, ale netrafila ju. Farba sa rozprskla po stene. Lindu mlátili údajne až do detskej izby. Susedia počuli krik, jedna prišla a dievčatá upokojila.
Keď videla, v akom stave je dcéra, zavolala policajtov
Linda zatelefonovala s plačom mame a povedala jej, čo sa stalo. Mama prišla hneď domov a keď videla, v akom stave je byt a dcéra, zavolala policajtov a oznámila to v škole. Chcela, aby situáciu okamžite riešili. Riaditeľka v škole nebola a zástupkyňa sa údajne spýtala, prečo by to mala riešiť škola, keď sa to v škole nestalo. Rodičia však trvali na tom, aby to škola riešila. Triedna učiteľka im oznámila, že prípadom sa budú zaoberať na druhý deň po štvrtej vyučovacej hodine, skôr nemôže, lebo učí a má dozor na chodbe. Rodičia žiadali, aby sa ním zaoberali hneď ráno a na druhý deň ráno aj prišli do školy. Prišla aj výchovná poradkyňa a psychológ z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Okoličnom, ktorý sa zaoberá aj problematikou šikanovania v ško- lách. Vysvetlili mu situáciu, porozprával sa s rodičmi aj s Lindou. Odporučil, aby dievčatá odlúčili a Linda išla domov.
Tak nám situáciu opísala Lindina mama v pondelok, šesť dní po napadnutí svojej dcéry. Na záver skonštatovala: „Podľa mňa to nie je maličkosť, keď 11-ročné dievčatá prepadnú spolužiačku doma a zmlátia ju. Čo môžem očakávať v štrnástich? A čo keby ju tým vedrom trafili? Nepáči sa mi prístup školy, doslova sme ich museli nútiť, aby celú záležitosť riešili. Nepáči sa mi ani prístup triednej učiteľky. Myslím si, že to brali všetko na ľahkú váhu.“
Na to si zvykni, robíme to takto babám
Lindy sme sa spýtali, prečo ju spolužiačky napadli, či sa ich bojí a či by nechcela prestúpiť na inú školu. „Nechápem, z akého dôvodu mi to spravili. V maily, ktorý mi poslali potom, napísali, že zo srandy. Predtým, keď mi začali robiť zle a pýtala som sa ich, prečo mi to robia, povedali, že u nás to tak býva, na to si zvykni, robíme to takto babám. (Linda prišla do piatej triedy z inej školy – pozn. red.) Robili zle aj inému dievčaťu, prezývajú ju Anča, ale volá sa inak. Ale prestúpiť do inej školy nechcem, lebo v druhej triede mám dobré kamarátky, stretávame sa cez veľkú prestávku.“
