Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Bezpečnejšie školy pre deti

web_psycholog.jpgO šikanovaní v školách sme sa porozprávali s Miroslavom Chovančíkom, psychológom z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Okoličnom. Pracuje v ňom šiesty rok a náplňou jeho práce sú sociálnopatologické javy, medzi ktoré patrí šikanovanie, záškoláctvo, sexuálne delikty, kriminalita a iné.

Slovo šikanovanie pochádza z francúzskeho „chicaner“, čo znamená prekrúcať právo. Bežný človek si pod týmto pojmom predstaví týranie, ponižovanie. Ako by ste ho definovali vy?
Šikanovanie má päť vývojových stupňov. Prvý je zrod ostrakizmu, keď sa začne kolektív deliť na silnejších a slabších, deti vtipkujú na úkor iných, posmievajú sa potenciálnej obeti, urážajú ju. Je to vlastne forma psychického násilia, deti sa delia na obľúbených a neobľúbe-ných - čierna ovca. V druhom stupni sa už objavuje fyzická agresivita a pritvrdzovanie manipulácie. Tretí stupeň je kľúčový, vytvára sa tzv. úderné jadro triedy. V štvrtom stupni väčšina prijíma normy agresorov a piaty stupeň je totalita alebo dokonalá šikana.

Šikanuje sa v školách viac ako kedysi?
Riaditeľ školy, ktorý povie, že v nej nie sú žiadne prejavy šikanovania, nemá pravdu. Šikanovalo sa predtým, šikanuje sa teraz a, žiaľ, šikanovať sa bude aj naďalej. To je, bohužiaľ, fenomén, ktorý vidia deti hlavne v médiách a filmoch. Ale všetko má svoje, ako ja hovorím, PPD – príčiny, prejavy a dôsledky. A tie sú niekedy veľmi zlé, dokonca samovraždy. Pole neorané je u rodičov, ktorí by mali poznať svoje dieťa a druhé pole neorané je práca triedneho učiteľa. Ak si nepodchytí svojich žiakov a nebude o nich vedieť všetko od a po zet, nepohneme sa ďalej. Mám veľa prípadov, keď žiakov šikanovali a rodičia prišli za mnou s tým, že učiteľka im povedala, aby si to vyriešili sami.

Ktorý vám najviac utkvel v pamäti?
Bol to môj prvý prípad v tejto poradni. Na požiadanie výchovnej poradkyne som išiel do školy na besedu. Na záver som dal žiakom, boli to ôsmaci, anonymnú anketu s tromi otázkami. Večer som doma čítal odpovede a jedna ma zarazila. Na prvú otázku: Čo očakávaš od života? žiak odpovedal: Už nič. Na druhú: V čom by ti mohol pomôcť pschológ? Odpovedal: Už ani ten mi nepomôže. A na tretiu: Aké vidíš perspektívy života, odpísal: Už žiadne. To bol pre mňa silný tabak. Zmenil som program a na druhý deň ráno som išiel znovu do tej školy. Je taká metóda poznávania. V rámci nej som čítal niektoré odpovede a decká hádali, kto to asi mohol napísať. Napokon som prečítal odpoveď, ktorá mi večer nedala spať a vyzval som autora, aby ma navštívil v zborovni. Prišiel. Bol v takom psychickom rozpoložení, že už si pripravoval, ako a kde sa obesí. Kamarátom musel každý druhý deň nosiť nabitý kredit, ktorý mu pretelefonovali, dávali mu rozpis, čo im má priniesť na desiatu, zobrali mu z tašky knihu alebo žiacku knižku a na druhý deň mu ju predávali. Preto začal doma kradnúť peniaze. Biť ho nebili, lebo všetky ich požiadavky splnil, iba ho zatvorili na záchode. Už to nemohol psychicky zvládnuť, tak sa chcel obesiť. Našťastie, dobre sa to skončilo, už končí strednú školu. Na margo prístupu niektorých učiteľov chcem povedať, že v tomto prípade mu vôbec nepomohli, práve naopak, obviňovali ho, že si vymýšľa. Niektorí, aj keď vedia, že sa v škole šikanuje, to chcú zamiesť pod koberec.

Kto koho šikanuje?
Väčšinou šikanujú chlapci chlapcov, ale dievčatá ich dobiehajú. Doba sa tak posunula, že už pomaly fajčia viac ako chlapci. Dievčatá sú pri šikanovaní rafinovanejšie, o to je postih horší. Mal som aj prípad, keď dievča šikanovalo chlapca. Škola, v ktorej sa to stalo, bola zapojená do projektu Bezpečnejšie školy pre deti, ktorý bol zameraný hlavne na šikanovanie. V škole sa to potom vyčistilo, dievča muselo odísť, aj odišlo a v škole je pokoj. Najlepšie by bolo, keby agresor zo školy vždy odišiel. Lenže ak je synáčikom nejakého sponzora školy...

Autorom projektu Bezpečnejšie školy pre deti ste vy. Ako sa realizoval v praxi?
Na projekte sa podieľalo celé Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Okoličnom, ktoré sa donedávna volalo Pedagogicko-psychologická poradňa. Jeho spoluatormi sú riaditeľka Erika Straková a špeciálna pedagogička Alena Hučíková. Projekt sa realizoval v rokoch 2006 a 2007 a zapojilo sa do neho trinásť škôl v okrese Liptovský Mikuláš. V prípravnej fáze sme školili učiteľov, robili sme prednášky. Potom sme im dali dotazníky, či sú pripravení bojovať proti šikanovaniu a vedia, ako postupovať. Ukázalo sa, že áno a potom oni školili a prednášali deťom. Pracovníci poradne nevštívili základné školy a osobne vystúpili na plenárnych zasadaniach rodičov školy, kde informovali o projekte. Administrovali sme asi 2723 dotazníkov pre žiakov 2. stupňa. Vyhodnotili sme ich a v devätnástich triedach, v ktorých sme zistili určité príznaky možnej šikany, sme urobili sociometrický prieskum vzťahov. Na základe toho sme identifikovali, či tam šikan naozaj je, kto je potenciálna obeť a kto agresor. Z trinástich škôl sa šikanovanie preukázalo v šiestich. V nich sme so súhlasom rodičov a v spolupráci s triednymi učiteľmi vytvorili deväť rovesníckych skupín. Okrem potenciálnych agresorov a obetí sme do nich zaradili aj žiakov, ktorí by mohli potiahnuť horších na lepšie a tých, ktorí sa nevedeli zaradiť. Každú skupinu viedol psychológ a špeciál-ny pedagóg. Mali sme desať sedení, stretávali sme sa s každou skupinou každých štrnásť dní. Deti sme učili rôzne techniky od sebapoznávania, poznania druhých, cez riešenie konfliktov. V záverečných dotazníkoch a slohových prácach sa preukázalo, čo sa zmenilo vo vzťahoch. Rozprávali sme sa o tom na poslednom stretnutí. Vyhodnotili sme na ňom všetkých desať sedení, deti dostali certifikáty aj odmeny, kolegyňa upiekla koláče.

Ako hodnotíte projekt?
- Ako veľmi prospešný. Niekde sa do neho zapojili celé školy, žiaci aj učitelia. Robili nástenky, besedy, deti si stanovili svoje pravidlá, ako sa správať v triede. Boli tzv. hovorcovia tried, s ktorými pracovali výchovní poradcovia. Bola to veľká práca, ale efekt nebol vždy taký, aký mal byť. Záležalo na tom, ako k tomu školy pristúpili. Niektorí pedagógovia to zobrali vážne a poctivo, niektorí menej vážne a niektorí to podceňujú aj teraz. Vážim si tých, ktorí sa do projektu zapojili, lebo to neurobili kvôli čiarke, ale pre dobrú vec a nad rámec svojich povinností. Projekt sa síce skončil, ale dôležitá je trvalá prevencia. Treba sa tomu venovať stále. Chceli sme robiť udržiavaciu fázu, ale záujem prejavili už iba štyri školy. V Partizánskej Ľupči to však robia doteraz. Keby školy chceli v projekte pokračovať, sme tu. Oni to dobre vedia.

BEATA CHRENKOVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  3. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  6. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  7. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 23 033
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 863
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 675
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 438
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 670
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 540
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 311
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 241
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 227
  10. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 060
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Liptovský Hrádok rozšíri možnosť otestovať sa o ďalšie odberové miesta

Mesto Liptovský Hrádok rozširuje možnosť bezplatného testovania antigénovými testami na ochorenie COVID-19.

Ilustračné foto

V liptovskom prípravnom derby sa hral slušný futbal

MFK Ružomberok remizoval s MFK Tatran Liptovský Mikuláš 2:2.

Prípravné stretnutie víťaza nemalo.
AKTUALIZOVANÉ: 18.1.2021 o 08:35

Kde a ako sa objednať na antigénové testovanie na Liptove

Štyri odberné miesta na antigénové testovanie už fungujú na časenku.

Ilustračné foto.

Mikulášsky hokejisti si pripísali štvrté víťazstvo sezóny

V 32. kole najvyššej Tipos extralige si Liptáci poradili s hosťami z Nových Zámkov 3:1.

Mikulášania v bielo-červenom po strelení svojho prvého gólu Novým Zámkom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Prievidza sa pripravuje na skríningové testovanie

Mesto počas víkendu predbežne plánuje vytvoriť 25 odberných miest. V článku nájdete ich zoznam.

Už ste čítali?