Stolný tenista Miroslav Jambor, ako jediný zo Slovákov, získal na paralympijských hrách v Pekingu dve medaily. Striebornú v družstvách a bronzovú v súťaži jednotlivcov.
„Aj keď som si doteraz najviac vážil dva tituly majstra Slovenska a medailové umiestnenia v družstvách spolu na medzinárodných turnajoch s Richardom Csejteyom, pred odchodom do Pekingu som si veril,“ vraví 29–ročný stolný tenista Miroslav Jambor z Tatranskej Štrby, člen ŠKST TPŠ Ružomberok. „Vyšla mi totiž príprava, cítil som životnú formu.“
V dueli o bronz, v kategórii TT3, na Mirovej rakete skončil domáci reprezentant Li Man-žou. „Zdolať Číňana, navyše v jeho krajine, ktorá je Mekkou stolného tenisu, považujem za niečo úžasné,“ i s odstupom času sa tešil 29–ročný reprezentant, ktorého do partie telesne postihnutých športovcov priviedli neposlušné kolená, ktoré mal už trikrát operované. „Všetky víťazstvá, ktoré som tu dosiahol, boli nad hráčmi z prvej svetovej desiatky.“
Cesta k bronzovej medaile však nebola vôbec jednoduchá. „Do turnaja som vstúpil nešťastne, prehrou s Belgičanom Ledouxom 2:3 a pokojne mohlo byť po všetkých postupových nádejách. Potom som dva razy vyhral 3:2, s Izraelčanom Glikmanom a Kanaďanom Kentom. O mojom prvenstve v skupine a o postupe medzi najlepších štyroch rozhodovali loptičky. Traja sme mali navlas rovnaký aj pomer setov. O osem loptičiek som bol lepší ako druhý Glikman. Len mimochodom, s týmto Izraelčanom som vo vzájomnom zápase prehrával už 0:2. Avšak, podarilo sa mi stav otočiť.“
Pred súťažou družstiev Jambor s Csejteyom kuli veľmi smelé plány. „V kútiku duše sme sa poihrávali i so zlatou myšlienkou,“ prezrádza Miro. „Lenže čínska dvojica vo finále bola nezdolateľná. Aj strieborná medaila je nádherná.“
M. Jambor, ktorý prvý raz stolnotenisovú raketu držal zásluhou otca v štyroch rokoch, sa vážne stolnotenisovej loptičke začal venovať len pred šiestimi rokmi. Cestoval na paralympiádu len na poslednú chvíľu, vďaka voľnej karte. Domov sa vrátil ako dvojnásobný medailista.
„Londýn bude ďalšou veľkou výzvou,“ vyhlasuje muž, ktorý medzi zdravými hráva III. ligu za Veterán Poprad. „Teraz bude prvoradá moja práca. Po štvormesačnom neplatenom voľne, ktoré som si vybral kvôli príprave do Pekingu, sa vraciam do zamestnania.
(SVR)
