MATÚŠ DEMKO videl cez prázdniny Santa Clausa, fínsku prezidentku aj továreň na čokoládu. Bol totiž mesiac vo Fínsku. Zapojil sa do programu pre zahranič- ných korešpondentov, ktorý každý rok organizuje Ministerstvo zahraničných vecí Fínskej republiky a pozvali ho.
Aký ste mali program?
Navštevovali sme rozličné miesta a mestá, boli sme v nie-koľkých významnejších fínskych firmách a jeden víkend sme strávili vo fínskej rodine. Program bol skutočne nabitý, nemali sme takmer žiaden voľný čas.
Kde ste boli a čo všetko ste videli?
- Hlavný stan sme rozložili v Helsinkách, ale precestovali sme kusisko Fínska. Boli sme v najstaršom fínskom meste Turku, kde bola založená prvá univerzita, aj v druhom najstaršom meste Porvoo. Dostali sme sa až do severného Laponska, do dedinky Saariselkä. Od Helsínk je vzdialená dobrých tisíc kilometrov. Boli sme vo fínskom parlamente, stretli sme sa s prezidentkou, s ktorou sme mali asi hodinový rozhovor. Rozprávali sme sa tiež s niekoľkými ministrami. Videli sme luteránsku katedrálu, pravoslávny chrám v Helsinkách. Navštívili sme Santa Clausa v jeho „rodnej dedine“ za polárnym kruhom. Nechcem nikomu kaziť ilúzie, ale na tom mieste sa stal z Vianoc a zo Santa Klausa iba tovar, nič viac. Videli sme aj sobov, rafinériu ropy, Baltské more, továreň na čokoládu a veľa zaujímavých vecí.
Čo sa vám najviac páčilo?
- Fínska sauna. Hovorí sa, že keď ste vo Fínsku a vonku je 20 stupňov Celzia, myslíte si, ako je teplo. No keď je v saune „iba“ osemdesiat stupňov, zdá sa vám, ako je tam chladno. V horúcej saune býva aj viac ako sto stupňov.
Fínsko má prívlastok krajina tisícich jazier. Koľko ste ich videli?
Neviem, nerátal som ich, ale boli všade. Páči sa mi, že pri jazerách sú sauny, kde môžete mať súkromie a užiť si po saune plávanie v studenej vode. Boli sme párkrát v národných par-koch, ale väčšinu času sme strávili v mestách.
Akí boli Fíni?
- Fíni sa mi zdali tichší, mlčanlivejší a chladnejší ako my. Sú veľmi precízni, hlavne keď majú niekam prísť načas. Mal som pocit, že starší Fíni sú odmeranejší a nemajú radi cudzincov. Pre Fínov je typické sisu, čo znamená fínska duša. Je to akási vnútorná sila, ktorá im umožňuje prežiť a bojovať, pretože niektoré podmienky vo Fínsku sú naozaj tvrdé.
Ako vám chutila fínska kuchyňa?
- Chutila. Keď nás chceli Fíni počastovať niečím domácim, tak nám ponúkli ryby, väčšinou lososy a sobolie mäso. Hrdí sú na svoje čučoriedky. Chutia ako naše. Urobili z nich taký vývozný artikel, že ich do Laponska chodia oberať údajne aj Japonci. Chutilo mi aj fínske pivo. Fíni pred jedlom, počas neho aj po ňom jedia rozličné druhy chleba a ku všetkému pijú mlieko.
V Liptove boli v auguste horúčavy. Aké počasie bolo vo Fínsku?
- Na počasie sa nesťažujem, aj keď nebolo až také vynikajúce. Často pršalo a bolo zamračené. Aj samotní Fíni hovorili, že to bolo jedno z najhorších liet, aké kedy zažili.
Aký suvenír ste si priniesli?
- Chcel som si domov priniesť tradičnú fínsku hru mölkky. Hrá sa s dvanástimi drevenými tyčkami a je to o zábave, nie o výkonoch. Kto prehráva, musí robiť rozličné úlohy. Mal som v pláne kúpiť si paličky na tzv. „nordic walking“, zaujímavý šport severského „chodenia o palici“. Ale do mojej ťažkej batožiny sa už nezmestili žiadne suveníry. Napokon som domov priniesol fľašu fínskej vodky, jahodového vína a alkoholu, ktorý má chuť ako cukríky salmiakki.
Na čo nikdy nezabudnete?
V prvom rade nezabudnem na ľudí, s ktorými som tam bol. Nezabudnem na Katarinu, Aliciu, Kunala, Daniela, Marcina, Miha, Asli, Christinu, Joyce, Renatu, Maite, Gabi, Owena, Sergeja, Gaelle, Spyridoulu a Hasinu. Boli z osemnástich krajín celého sveta, od USA, Británie cez Francúzsko, Nemecko až po Indiu, Tanzániu a Hongkong. Vychádzali sme spolu veľmi dobre a užili sme si spolu veľa zábavy.
(BEA)
