Ján Rusnák má už šesťdesiatosem rokov a netradičnú záľubu. Túžba tvoriť ho pochytila už ako chlapca, keď pozoroval pri práci svojich dvoch strýkov - kováča a kolára. Dnes je Ján Rusnák držiteľom rekordu, lebo vyrobil najväčší tepaný reliéf na Slovensku.
Tanky z tankových piestov
„Asi ako desaťročný chlapec som si vyrezal z dreva traktor s vlečkou, sánky aj vláčiky, ale drevo nie je ten materiál, ktorý ma odmala fascinoval. Bol to kov - meď a jej zliatiny - ktorému som zostal verný až dodnes,“ vyznáva sa zo svojej lásky Ján Rusnák. „Mojou prvou prácou z kovu boli dva modely tankov, ktoré som si vyrobil vo voľnom čase počas mojej vojenčiny. Mám ich dodnes odložené - sú to tanky T 34 z II. svetovej vojny a povojnový modernejší T 54. Druhí vojaci si tiež robili takéto modely, ale z dreva a natreté striebrenkou. Ja som si zhotovil trvácnejšie - tankom som rozdrvil tankové piesty a v kováčskej vyhni som ich roztavil. Formu som si vyrobil zo škváry a vodného skla. Kov som odlial do formy a hotové tanky pilníkmi ručne opracoval. Trvalo mi to vyše pol roka,“ predstavil nám svoje prvé dielo Ján Rusnák.
Ako absolvent strojníckej priemyslovky v Ružomberku sa po vojne zamestnal v púchovskej Matadorke, pričom sa svojej záľube venoval naďalej. „Propagácia a agitácia sa tu vtedy robila veľmi jednoducho - najmä s pomocou polystyrénu. Ja som vymyslel niečo lepšie, trvalejšie, vyrobil som napríklad rôzne tepané výjavy, ľudí pri práci, ale aj tepané dezény pneumatík, ktoré sme vyrábali, výzdobu do vtedajšieho závodného klubu ROH a do zasadacej miestnosti vedenia podniku, a neskôr aj firemnú tabuľu Matadoru.“
V knihe rekordov
Keď videli, že sa veci rozumie, vtedajší riaditeľ Jána Rusnáka vyzval, aby navrhol a zhotovil reprezentatívny dekoratívny reliéf do vstupnej haly podniku. „Bola to skutočná výzva, ani ako neškolený samouk som si nemohol dovoliť zlyhať. Navrhol som podobu reliéfu, veľkého 4 krát 1,2 metra, ktorú vedenie schválilo. Použil som tu pracovné námety - podobu fabriky, pracovné pásy a pracujúce ruky, pričom som využil tiež optickú hru medi a mosadze. Výroba mi trvala osem mesiacov,“ vysvetľuje Ján Rusnák podrobnosti vzniku svojho najväčšieho a vlastne aj slovenského tepaného reliéfu.
Dielo bolo vtedy hodnotené ako umelecky veľmi cenné, jeho hodnota v tom čase (rok 1990) dosahovala asi 200-tisíc korún. V roku 2004 sa s týmto tepaným reliéfom nazvaným Kompozícia dostal Ján Rusnák do Slovenskej knihy rekordov. „Pri návrhu tohto diela mi pomáhal aj môj syn Peter, ktorý je absolventom Školy umeleckého priemyslu a VŠVU v Bratislave. Vďaka tejto spolupráci ešte ako stredoškolák „pričuchol“ k skutočnej robote,“ dodal hrdý otec, ktorý je rád, že aj jeho potomok si za profesiu zvolil umenie.
Túži pracovať na erboch
Byt pána Rusnáka už na prvý pohľad prezrádza záľubu jeho majiteľa. V každej zo štyroch izieb sú tepané reliéfy (obrazy či nástenné taniere) rôznych veľkostí a s rôznymi motívmi. Vraj najviac náročné na prácu sú tváre ľudí. „Vďačným námetom sú aj erby," pokračuje Ján Rusnák, ktorého zatiaľ nesplnenou túžbou je pracovať na erboch šľachtických rodín.
Človek neznalý veci by si povedal, že takáto záľuba je vlastne akousi formou oddychu - sedíte v teple a venujete sa ručnej práci. Sčasti je to aj pravda, ale ako povedal umelec, niekedy si necíti ruku a chrbticu. Po tisíckach monotónnych úderov, keď je preťažený a nervózny, sa asi po hodinke práce musí trochu prejsť, vystrieť, vyjsť z dielne do záhrady, kde sa mu kvôli tichu a pokoju pracuje najlepšie. „To, koľko a za aký čas urobím, záleží od veľkosti, zložitosti námetu, ale aj od mojej nálady. Neznášam prácu v časovej tiesni a tiež „pásovú“ výrobu, najradšej robím originály. Taký medený tanier s priemerom okolo 35 cm urobím aj s prípravou asi za týždeň, reliéf sv. Urbana mi napríklad trval vyše dvoch mesiacov,“ prezradil Ján Rusnák úskalia svojho koníčka, pre ktorého má jeho „polovička“ Zuzana pochopenie.
Nič nepokazil a nevyhodil
Už naši predkovia objavili ušľachtilé vlastnosti medi a jej zliatin - mosadze a bronzu, vyrábali z nich náušnice, prstene, náramky a iné ozdobné predmety. Jána Rusnáka na tomto materiáli upútali ťažnosť a farebnosť. „Pri mojej práci ma fascinuje to, že môžem do pôvodne rovného plechu realizovať svoje myšlienky a predstavy, tepaním prinútim materiál, aby prehovoril do duše iných ľudí. Nevnímam údery, len pracujem, vďaka svojej predstavivosti už vidím výrobok hotový. Musím však dávať pozor, pretože treba vedieť odhadnúť možnosti materiálu. Keď prekročím hranice ťažnosti, dochádza k deštrukcii kovu. Ale priznám sa, že som zatiaľ nič nepokazil a nevyhodil. To najmä vďaka dôslednej príprave, ktorá niekedy trvá dlhšie ako samotná výroba reliéfu,“ dodal Ján Rusnák. Spomenul aj špecifikum svojej práce - jej charakter neumožňuje návrat alebo opravu chyby, pretože materiál to neznesie. „Aby som vyzdvihol optické kontrastné vlastnosti reliéfu, hotový výrobok patinujem chemickými roztokmi. Zhnedne alebo očernie a potom brúsením dám vyniknúť tým častiam re– liéfu, ktoré chcem zvýrazniť. Nakoniec výrobok preleštím a nalakujem, aby sa zaručila stálosť povrchu,“ prezradil Rusnák záverečné finesy výroby tepaných reliéfov.
JANA ČERNÁKOVÁ
