POSLEDNÁ SEPTEMBROVÁ nedeľa v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline patrila poľovníkom.
Začala sa, ako tradične, slávnostným sprievodom. Slovanská bohyňa lovu Diana sa niesla na koni, patrón poľovníkov Hubert sa viezol v kočiari, poľovníci, lesníci a psovodi kráčali po vlastných. Diana bola v civile Katka Košecká a Hubert Peter Matejbus. Program koordinoval Jozef Škorupa, riaditeľ Gymnázia M. M. Hodžu v L. Mikuláši.
Hubert symbolicky pasoval za lovca jelenej zvery starostu Malatín Petra Petho. Práve on totiž ulovil jeleňa, ktorého neskôr v skanzene dražili. Je členom Poľovníckeho združenia Ľupčianka a prezradil, že nepravidelný desatorák je zatiaľ jeho najväčší úlovok. Ulovil ho v lokalite Kečky nad Partizánskou Ľupčou.
Po odovzdaní poľovníckych vyznamenaní nasledovala svätá omša. Bola výnimočná tým, že prvýkrát nielen v pribylinskom skanzene, ale na celom Slovensku, ju odohrali na lesných rohoch v sprievode spevokolu Tatran z Liptovského Mikuláša. Zahral ju Novum Castrum Kvintet, trubači z lesníckej školy v Liptovskom Hrádku. Skladby zložil a pre lesné rohy upravil učiteľ z tejto školy Michal Olos.
Lesnícka škola J. D. Matejovie zabezpečovala aj lesnú pedagogiku. Štyridsať študentov v lesníckych rovnošatách spolu so svojimi pedagógmi pripravili pre deti rôzne súťaže. Počas nich sa učili poznávať napríklad stromy či zvieracie stopy. Zorganizovali aj súťaže pre dospe-lých v pílení dreva, hádzaní flinty do žita a ženský a mužský lesnícky päťboj. Ženy mali za úlohu previezť horára na fúriku, urobiť mu chlieb so „šmalcom“ a cibuľou, ktorý musel zjesť, vyčistiť mu pušku a hádzali klobúk na vešiak. K mužským disciplínam patrilo odgúľanie klátu, odpílenie vianočného stromčeka, zasadenie sadenice, preliatie pálenky z fľaše do „ťapky“ a pobozkanie dievčiny. Do súťaže v hode flinty do žita sa zapojil aj liptovskohrádocký primátor Branislav Tréger a išlo mu to dobre. Skončil na druhom mieste. Zvíťazil veľký chlapisko, ktorý sa predstavil ako Turoň.
Súčasťou Nedele sv. Huberta bola aj dražba jeleňa, ktorého priniesli poľovníci z Poľovníckeho združenia Ľupčianka z Partizánskej Ľupče. Keďže ho nevydražili, predali ho na verejné zásobovanie. Vo výstavných priestoroch pod kostolom pripravili ľupčianski poľovníci výstavu a neďaleko neho varili guláš z diviny. Kto chcel, mohol ochutnať.
Popoludní prišlo do skanzenu liptovské knieža Ján Korvín, ktorý v rytierskej sále Parížovského kaštieľa pasoval niekto-rých hostí do šľachtického stavu. Ján Korvín bol synom kráľa Mateja Korvína. Ale keďže bol „ľavoboček,“ nenastúpil na trón po svojom otcovi, pretože uhorská šľachta ho neprijala. Ján Korvín sa často zdržiaval v Liptove, chodieval na poľovačky, prezliekal sa za obyčajných ľudí. Traduje sa, že v prestrojení bol aj na liptovskom salaši, kde ho pohostili haluškami netušiac, že je to knieža.
Na poľovníckej nedeli v Pribyline bolo veselo a výborná atmosféra. Nechýbali ani stánky s remeselníkmi, ktorí ponúkali výrobky z kože, dreva či kovu a knihy Tomáša Krivianskeho s poľovníckou tematikou. V skanzene rozvoniavali poľovnícke špeciality, vyhrávala dychová hudba Lúžňanka z Liptovskej Lužnej.
Hlavným organizátorom vydareného podujatia bola Okresná organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu v Liptovskom Mikuláši v úzkej spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom, Liptovským múzeom v Ružomberku, Strednou lesníckou školou v Liptovskom Hrádku, Správou TANAP-u, Štátnymi lesmi TANAP-u, Mestskými lesmi v Ružomberku, Lesmi SR - odštepný závod v Liptovskom Hrádku a poľov-níckym združením Ľupčianka v Partizánskej Ľupči.
(FJ, BCH)
