S Interom sa to nedá ani porovnať.
Futbalová Corgoň liga má za sebou jedenásť kôl. Presne toľko ďalších štartov si v našej najvyššej súťaži na svoje konto pripísal stopér MFK Ružomberok Peter Majerník. Keď tento 29–ročný rodák z Vrbového v lete prišiel do Ružomberka, mal za sebou 105 corgoňligových duelov v drese Púchova a Interu.
Váš prestup do Ružomberka sa zrodil viac – menej na poslednú chvíľu, pár dní pred začiatkom súťaže. Ako sa to všetko zomlelo? – vraciame sa v rozhovore s P. Majerníkom trošku späť.
- V Interi sa mi 30. júna skončila zmluva, a tak som bol voľný hráč. Hľadal som si nový angažmán. Jedného dňa sa mi telefonicky ozval môj manažér Michal Holeščák, že je šanca ísť do Ružomberka. Netajím, táto správička ma potešila.
Čo bolo ďalej?
- Nasledovala trojdňová skúška. V pondelok som sa hlásil v Ružomberku a v stredu sme hrali prípravné stretnutie s Cracoviou Krakov. Odohral som celý zápas a po ňom mi tréner Bílek oznámil, že chce, aby som zostal. Na ďalší týždeň, keď došlo k doladeniu prestupových podmienok, som s MFK podpísal dvojročný kontrakt.
Pamätáte si na Váš posledný zápas proti Ružomberku?
- Áno. Bolo to v sezóne 2006/2007 v tzv. prelínačke. Vyhrali sme na Pasienkoch 2:1. Inter sa ale v Corgoň lige neudržal.
Opäť hráte medzi slovenskou elitou. Ako to vnímate?
- Som veľmi rád, že sa mi podarilo vrátiť do najvyššej súťaže. Nezakrývam, veľmi som sa na to tešil.
Štart do novej sezóny určite nebol podľa vašich predstáv. MFK po dvoch prehrách vonku, v Košiciach a v Prešove, bol bez bodu.
- Úvodné stretnutia nám nevyšli. To nás, svojim spôsobom, aj pribrzdilo. Počas leta však došlo k niekoľkým hráčskym obmenám. Prišli tiež noví tréneri. A letná príprava je veľmi krátka, všetko chce svoj čas. Po dvoch prehrách sme prvý raz hrali doma s Banskou Bystricou. Bol to zápas, v ktorom sme všetci mali, ako sa hovorí, nôž na krku. Mužstvo dosiahlo prvé tri body, lenže ani ďalej to nebolo ono. Prehra v Dubnici, domáca remíza s Dunajskou Stredou a neúspechom bol i bod zo Zlatých Moraviec.
Následne sa Ružomberok chytil doma s Petržalkou, vzápätí potešil svojich priaznivcov výkonom i remízou na pôde majstra v Žiline a vydareným domácim zápasom s Nitrou. Sľubný rozlet skončil prehrou v Trnave a málil sa iba bod na vlastnom trávniku so Slovanom. V čom vidíte dôvody tohto pribrzdenia?
- Futbalový zápas sa neraz láme na detailoch. Tak tomu bolo i v posledných dvoch stretnutiach. V Trnave Kucka nedal „tutovku“ a hneď na to súper išiel do vedenia. Takisto so Slovanom. Po šanci Petra Masla sme mohli viesť 2:0, žiaľ, o necelú minútu bolo vyrovnané na 1:1. Futbal je aj o šťastí. To sa od nás posledne odklonilo, verím, že najbližšie sa usmeje aj na Ružomberok.
Súčasná siedma priečka a ani dosiahnutý bodový zisk nenapĺňajú predsezónne zámery. Čo ďalej?
- Teraz nás čakajú dva zápasy doma s Košicami a Prešovom. Budú veľmi ťažké. Treba ich vyhrať a mužstvo sa posunie v tabuľke vyššie. Ja si myslím, že jeseň zavŕšime tak na štvrtom, piatom mieste. Za nami je ešte iba tretina sezóny. Všetko je otvorené.
Prejdime ešte trošku k vašej osobe. Aký bol príchod do Ružomberka?
- Bezproblémový. Dosť mi ho uľahčil Marek Bakoš, môj niekdajší spoluhráč z Púchova. Ostatných chlapcov som dovtedy nepoznal, ak, tak iba z videnia. Chalani ma ale medzi seba hneď zobrali. Ja som nadmieru spokojný, je tu super partia.
Môžete porovnať podmienky v Interi a v Ružomberku?
- Keď mám pravdu povedať, pre Pasienky to vyznieva veľmi drsne. Podmienky sú neporovnateľné. Som rád, že mám možnosť pôsobiť v Ružomberku. Je to vyspelý klub, fungujúci na ozajstnej profesionálnej úrovni. Urobil som dobrý krok.
Ste rodený stopér?
- Vôbec nie. Ja som skôr prerobený stopér u defenzívneho záložníka. Svojho času v Interi ma tak preorientoval tréner Ladislav Jurkemik. V Púchove som sem – tam tiež zaskočil v obrane, ale mojou hlavnou parketou bol stred poľa.
V análoch stojí, že Peter Majerník dal v najvyššej súťaži šesť gólov. Kedy padol ten posledný?
- Bolo to ešte za čias Interu medzi elitou. Presne sa už nepamätám.
Už je čas tento pôst ukončiť. Čo vy na to?
- Určite by bolo fajn zase sa strelecky presadiť. To ale nie je v súčasnosti moja priorita. Mojím poslaním je hlavne práca vzadu.
Ako konkrétne by ste definovali vašu pracovnú náplň na ihrisku?
Predovšetkým sa odo mňa očakáva, že ako najstarší a najskúsenejší obranca budem celú defenzívu organizovať. Nejaké útočné úlohy od trénera nedostávam. Na to sú, popri útočníkoch, skôr krajní obrancovia a záložníci. Držať lajnu, dávať pozor, aby nelietali lopty za náš chrbát, to je moja hlavná úloha.
JÁN SVRČEK
