Počasie je nevyspytateľné. Dokonca sa ani nedá presne predpovedať. Môžeme sa akurát dozvedieť, koľko bude približne stupňov, či bude pršať, alebo nie. A na to sú tu meteorológovia, ktorí každodenne pozorujú dianie na oblohe.
Ich prácu nám priblížil meteorológ Peter Borsányi zo Slovenského hydrometeorologického ús– tavu v Banskej Bystrici.
Čo pozoruje meteorológ každý deň?
- Pre pozorovanie a zaznamenávanie stavu a priebehu počasia, čo je nepretržitá činnosť, sa používa rad jednoduchých aj dômyselných prístrojov, pomôcok a celosvetovo zjednotených postupov meteorologických meraní a pozorovaní.
Tvorí ho celý rad tradičných aj moderných prístrojov na meranie a zaznamenávanie teploty, tlaku, vlhkosti vzduchu, oblačnosti, dohľadnosti, vetra, slnečného svitu, zrážok a ďalších meteorologických prvkov a javov. Tieto pozorovania sa zvyčajne uskutočňujú v sieti meteorologických a zrážkomerných staníc.
Meteorologické údaje sa celosvetovo zhromažďujú a vymieňajú. Na ich základe potom vznikajú predpovede počasia, výstrahy na nebezpečné poveternostné javy, mapy, správy, štúdiá, atlasy či expertízy. Sú potrebné prakticky pre každú ľudskú činnosť. Včasným prispôsobením sa vrtochom počasia či zmenám klímy je možné ušetriť prírodné, hospodárske či ľudské zdroje.
Podľa čoho vydáva ústav výstrahy pre obyvateľstvo?
- Vydávanie výstrah je skutočnou výzvou každej meteorologickej služby kdekoľvek vo svete. Vyžaduje si však najmodernejšie vybavenie, skúsených odborníkov a premyslený systém informovanosti obyvateľstva, pretože dynamika nebezpečných poveternostných javov, ako sú búrky, krúpy, víchrice či prívalové dažde, zo svojej povahy poskytujú meteorológom len veľmi krátky čas na ich detekciu či odhad očakávaných účinkov.
S dobrým predstihom je možné vydať výstrahu na pravdepodobný výskyt javu v tom-ktorom dni či časovom intervale. Pri veľmi dynamických javoch, akými sú búrky či víchrice, je však určenie konkrétneho miesta a času výskytu už dosť obmedzené pre ich veľmi rýchly vývin. Preto má meteorológ rádovo len minúty, v lepšom prípade pár desiatok minút na detekciu nebezpečného javu a vydanie výstrahy.
Búrok sme si v poslednom období užili dosť. Čo vlastne búrka je?
- Búrka je jedným z najnebezpečnejších poveternostných javov, pred ktorým má rešpekt naozaj každý, meteorológovia obzvlášť. Je to mohutný oblačný systém s veľkými teplotnými rozdielmi, nasiaknutý vlhkosťou, s výstupnými a zostupnými prúdmi, s rýchlosťou extrémne až 50 metrov za sekundu. Má veľký elektrický náboj, často s výskytom krúp, ktoré narastajú a vzájomne sa zlepujú vo výstupných prúdoch tzv. Cumulonimbu. Búrková oblačnosť sa tvorí najmä v letnom polroku. Rozlišujeme búrky frontálne, vyskytujúce sa na rozhraní studeného a teplého vzduchu, miestne, tvoriace sa v labilnom zvrstvení vzduchu. Niekedy sa vyskytnú aj podmienky pre vznik tzv. supercely – monštra, tvoreného zhlukom mimoriadne rozvinutých búrok s podmienkami pre výskyt tornád aj v na– šich zemepisných šírkach. Búrky sú často sprevádzané prívalovými dažďami, ktoré spôsobujú vybreženie miestnych tokov, hlavne v horských oblastiach s lievikovým tvarom povodia. Rekordný denný úhrn sa vyskytol v Salke, kde 12. júla 1957 pri búrke počas jedinej hodiny spadlo až 228 milimetrov zrážok, ktorý na území Slovenska dodnes nebol prekonaný.
Ďalším extrémnym prejavom búrky sú aj húľavy, tvoriace sa v čele búrkového oblaku, kde vzdušný vír s horizontálnou osou rotácie „valcuje“ terén pred sebou. Môžeme si pripomenúť víchricu v Osrblí, keď za takejto situácie vznikli rozsiahle škody na lesnom poraste. Rekord však patrí Skalnatému Plesu, kde bol vietor s rýchlosťou 283 kilometrov za hodinu zaznamenaný 29. novembra 1965.
Mimoriadne nebezpečné sú aj výboje bleskov, ktoré každoročne spôsobujú obrovské škody na majetku a, žiaľ, aj na životoch. Je veľmi nepríjemné, ak sa s týmto živlom stretneme nechránení vo voľnej prírode
Počasie nám môže spríjemniť, ale aj skomplikovať život. Predpovede na obdobie jeden až tri dni dosahujú zväčša vysokú pravdepodobnosť, dlhodobé predpovede, nad 5 dní, nám poskytujú výhľad na dlhšie obdobie. Za pomerne stabilných poveternostných situácií sú aj dostatočne presné. Je ale ťažké s presnosťou určiť, aký deň môžeme očakávať. Aj keď meteorológovia pravidelne, najmenej každú hodinu, aktualizujú údaje. Ako sme sa však dozvedeli, ich práca nie je jednoduchá. Veď počasie je vrtkavé.
JAKUB TKÁČ
