VRBICKÉ PLESO je najväčšie v Nízkych Tatrách. Blízko nej neho postavili Vrbickú chatu, ktorá sa stala centrom lyžovania v Demänovskej doline. Do prevádzky ju uviedli v októbri pred sedemdesiatimi rokmi.
Ján Hlavienka sa vybral k nej zaspomínať na jej a svoju mladosť. Cestou nám vyrozprával históriu chaty. „Alojz Lutonský vyslovil v roku 1936 požiadavku vybudovať v Demänovskej doline lanovku na Chopok. Jeho myšlienka sa postupne realizovala, výstavba lanovky dokončili v roku 1957. Navrhol tiež, aby sa každoročne konali lyžiarske preteky z Chopku o putovnú cenu Demänovských jaskýň. Aj tento jeho návrh sa stal skutočnosťou. Prvý ročník Veľkej ceny Demänovských jaskýň sa uskutočnil na jar v roku 1939 a pretekári sa zišli práve pri Vrbickej chate, kde po pretekoch vyhlásili výsledky. Po dohode s Demänovskými jaskyňami sa Alojz Lutonský zaviazal vyhotoviť bezplatne putovnú cenu - krištáľový kvapeľ z Kamenného vinohradu jaskyne Chrám slobody, ktorý so súhlasom Františka Klimeša nechal vhodne upraviť. Podstavec pod kvapeľ zdarma urobil Ján Vlha, rytecké práce mal na starosti zlatník Ján Lichardus. Knihár Pavol Rázus vyrobil vkusnú kazetu a František Klimeš daroval pamätnú knihu na kroniku podujatia. Víťazom prvého ročníka pretekov sa stal Aladár Czemický. Lyžiarske preteky o Veľkú cenu Demänovských jaskýň mali pomáhať rozvoju zjazdového lyžovania ale aj udržiavať záujem o výstavbu lanovky na Chopok.“
Pálkova, Vrbická, Peklo
Ján Hlavienka nám poskytol aj údaje o staviteľoch a prvých zamestnancoch chaty pri Vrbickom plese. Začali ju stavať v roku 1936. Projektoval ju Juraj Povolný a výstavbou poverili staviteľa Jána Kapsiara. Majstrom tesárom bol Ján Galo so synmi Milanom a Dušanom z Bodíc, murári boli z Pavčinej Lehoty, Bodíc, Svätého Kríža a Laziska.
Keď na jeseň 1938 chatu otvárali, predseda výboru Klubu slovenských turistov Liptova (KSTL) Miloš Lacko navrhol a výbor schválil, aby sa volala Chata KSTL Jána Pálku. Inžinier Pálka totiž na chatu poskytol 20-tisíc československých korún, čo v tých časoch bola naozaj veľká suma. Prvou chatárkou sa stala Mária Brtáňová, čašníkom, nosičom i zásobovačom bol Paľo Šúlek a kuchárkou a chyžnou Matilda Muríňová. Neskôr pribudol k pracovníkom aj chatárkin manžel Gustáv Ivan. Chata mala tri izby, 28 postelí a dva prístelky, jedáleň a kuchyňu. Bol to v tých časoch jediný podnik v závere Demänovskej doliny, ktorý bol neustále prístupný pre turististov. Na chate podávali celodennú stravu, priemerne dvadsať porcií. Potrebný materiál i proviant vynášali od demänovských jaskýň na chrbtoch. Po úprave cesty cez Repiská a Kvasečník, neskôr novým závozom pri plese, vozil materiál na koňoch furmam Ján Králik z Palúdzky. Po vojne urobili novú cestu z Lúčok, ktorá slúži dodnes.
Mária Brtáňová s manželom boli na Vrbickej chate do začiatku roka 1945. V lete sa novým chatárom stal Viliam Benko. V tom čase sa začali vedľa Vrbickej chaty stavať Mikulášsku. Otvorili ju v roku 1949. Chata Jána Pálku slúžila najskôr ako ubytovňa pre personál, neskôr ako reštaurácia a bar. Premenovali ju na Peklo.
Sedemdesiatky sa nedožila
Keď sme prišli k Vrbickému plesu, Peklo sme nenašli. Dozvedeli sme sa, že ho na jar zbúrali. Ján Hlavienka bol z toho smutný aj rozhorčený. „Vrbická chata sa teda sedemdesiatky nedožila. Bola to najkrajšia chata široko-ďaleko, ako maľovaná, drevená. V poslednom čase síce stratila svoje romantické čaro, možno preto, že ju premenovali na Peklo. Zaslúžila si k sedemdesiatke iný darček, nie likvidáciu. Ale taká je doba. Všetko je biznis. Ja som už starý, ničomu nerozumiem. Je mi do plaču, keď vidím, čo sa okolo deje. Keby Lutonský videl, v akom stave je lanovka na Chopok, tiež by zaplakal.“
Prešli sme sa teda aspoň okolo Vrbického plesa. Volá sa tak vraj preto, že pozemok patrí urbáru Vrbica, časť aj Ploštínu. „Je nádherné, ale pusté. Kedysi tu bývalo rušnejšie. Na plese boli loďky, teraz vidím iba jednu kačičku. Vojtech Rázus mi hovoril, že na Vrbickom plese sa pred vyše sedemdesiatimi rokmi plavil prvý vlajkový čln v Liptove. Volali ho Kríza, lebo v tom čase vypukla svetová hospodárska kríza. Niečo podobné sa deje aj teraz.“
Zaujímalo nás, čo na mieste pôvodnej Vrbickej chaty bude a prečo ju zrútili. Riaditeľ a konateľ Mikulášskej, Vladimír Ondráš nám povedal, že dolu bude wellnes centrum a hore ubytovacia časť pre dvadsať ľudí. „Chata sa bude volať Vrbická a dáme na ňu aj tabuľku, že stojí na mieste pôvodnej chaty vybudovanej v roku 1938. Zbúrali sme ju, lebo už nevyhovovala po statickej stránke. Už to nebolo to, čo bývalo. Kedysi bola jediná široko-ďaleko, teraz je v okolí veľa chát. Bola v nej už len krčma, ktorá zívala prázdnotou a vyrábala iba stratu. Prečo sa volala Peklo, neviem. Možno preto, že dolu sa išlo strmým schodišťom.“
Keď sme odchádzali, Ján Hlavienka si povzdychol: „Neviem, či bolo rozumné premenovať Vrbickú chatu na Peklo. Pamätám sa, ako sa roky ozýval z jej strechy hlas rozhlasových reportérov, ktorí okrem iného vyhlasovali, že chata je centrom lyžiarskeho diania v Demänovskej doline. Zdá sa mi, že dnes je centrom biznisu."
(BEA)
