Spisovateľa, evanjelického kňaza a politika Martina Rázusa volali svedomím národa. Pri príležitosti 120. výročia jeho narodenia sa v Liptovskom Mikuláši uskutočnili minulý víkend Rázusove dni.
Zúčastnili sa na nich aj traja synovci Martina Rázusa – Vladimír, Dušan a Ján, jeho vnuk Miloš, vnučka Viera Lichardová a neter Danuša Ksandrová.
Pred Rázusovým rodným domom vo Vrbici sa prihovorili podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky Anna Belousovová, predseda Matice slovenskej Jozef Markuš, generálny dozorca Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) Pavol Delinga, predseda Spolku Martina Rázusa, jeho synovec Vladimír Rázus a liptovskomikulášky primátor Ján Blcháč. Ešte predtým však zaznela pieseň Hoj zem drahá, ktorej text napísal Martin Rázus. Zaspieval ju chrámový spevokol apoštola Pavla z Brezna. Po nej prečítal mediálny poradca liptovskomikulášskeho primátora Fedor Mikovič list, ktorý adresoval básnik Milan Rúfus Spolku Martina Rázusa. „Osem rokov som okolo jeho rodného domu chodieval do gymnázia. Rázus mi je viac ako literatúra. Rázus je pre mňa synonymom pre ľudský údel. Do tohto domčeka situoval svoj testament, predsmrtnú básnickú skladbu Stretnutie. Dodnes ju viem celú naspamäť,“ napísal Milan Rúfus. Poému Stretnutie zarecitovala Zdenka Matejková.
Musíme hľadať, čo nás spája
Anna Belousovová v príhovore pripomenula Rázusove zásluhy v boji za práva Slovákov a autonómiu Slovenska. Zdôraznila, že ako predseda Slovenskej národnej strany a evanjelický kňaz uzavrel v roku 1932 s Andrejom Hlinkom, predsedom Slovenskej ľudovej strany a katolíckym kňazom, významnú dohodu nazvanú Zvolenský manifest. „Spojenie SNS a Hlinkovej strany je odkazom aj súčasným politikom, aby sa v mene národnoštátnych záujmov dokázali spájať a prekonali úzko politické stanoviská a názory. Veď vidíte, čo sa deje za Dunajom u našich južných susedov. Slovensko odolá a bude silné len vtedy, ak sa politici budú vedieť spájať. Je veľmi veľa toho, čo nás rozdeľuje, ale Slováci, sme národ malý. Aby sme mohli v tomto veľkom víre dnešného sveta pretrvať, musíme hľadať nie to, čo nás rozdeľuje, ale to, čo nás spája.“
Jozef Markuš podčiarkol jej slová a vyjadril radosť nad tým, že ešte v tomto roku vydá Matica slovenská výber Rázusovej poézie a že neďaleko jeho rodného domu bude Dom Matice slovenskej.
Letokruh Martina Rázusa
Vladimír Rázus informoval o činnosti Spolku Martina Rázusa. „Vznikol v roku 2002 a jeho hlavným cieľom je oboznamovať verejnosť o živote a diele Martina Rázusa. Vlani v auguste sme si pripomenuli 70. výročie jeho úmrtia a dnes si pripomíname 120. výročie jeho narodenia. Tieto dve okrúhle jubileá viedli Spolok M. Rázusa a mestá Liptovský Mikuláš a Brezno k vyhláseniu Letokruhu M. Rázusa 2007-2008. Záštitu nad ním prevzal podpredseda vlády Dušan Čaplovič. V rámci Letokruhu sa uskutočnilo veľa kultúrnych, spoločenských, cirkev-ných aj športových podujatí, seminárov a vedeckých konferencií,“ povedal Vladimír Rázus a niektoré z nich vymenoval. Povedal tiež, že sa chystá vydanie parlamentných prejavov Martina Rázusa a v Bratislave na Rázusovom námestí pribudne jeho socha. Realizovať ju budú víťazi súťaže Martin Dzurek a Daniel Bartoš. Vyhlasovateľ súťaže, Spolok Martina Rázusa, požiadal Ministerstvo vnútra SR o povolenie verejnej zbierky na realizáciu pomníka. Predpokladaná cena je milión slovenských korún ( 33 194 eur). Prvý Rázusov pamätník na Slovensku odhalili v júni 2005 v parku pred Mestským úradom v Liptovskom Mikuláši. Dovtedy mal na Slovensku iba pamätné tabule a busty.
Odkaz a dielo Martina Rázusa priblížil v príhovore aj Ján Blcháč. Zakončil ho Rázusovým citátom: „Raz inak bude na zemi, keď človek bude človekom.“ Pred Rázusovým rodným domom podpísal s Jozefom Markušom zmluvu o spolupráci medzi mestom Liptovský Mikuláš a Maticou slovenskou. Na záver položili k rodnému domu vence a zaznela pieseň Kto za pravdu horí. Viali pred ním slovenské zástavy aj zástavy SNS Stropkova, Tvrdošína či Považskej Bystrice, nechýbali ani matičné zástavky a pútače s nápisom Mesto pre všetkých a logom mesta Liptovský Mikuláš.
(BEA)
