Urnu s popolom prvej dámy slovenského výtvarníctva Ester Šimerovej-Martinčekovej uložili na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši v časti, kde sú pochované významné osobnosti.
Ester Šimerová Martinčeková zomrela 7. augusta 2005 v Liptovskom Mikuláši. Tak isto, ako jej manžel, fotograf Martin Martinček, mala cirkevný pohreb v mikulášskom evanjelickom kostole. Zaujímavé je, že Martin Martinček, rodák z Liptovského Petra, je pochovaný v Bratislave a ona, rodáčka z Bratislavy, v Liptovskom Mikuláši. „Martin Martinček je pochovaný v rodinnej hrobke a Esterka chcela byť pochovaná tam, kde rozhodnem. Navrhla som, že v Liptovskom Mikuláši, kde žila a tvorila vyše päťdesiat rokov a ona súhlasila,“ povedala Katarína Fedoršová, ktorá ju doopatrovala, lebo Martinčekovci nemali deti. Maliarka jej odkázala v testamente svoj byt. Celú svoju pozostalosť, umelecké diela, odkázala mestu Liptovský Mikuláš.
Katarína Fedoršová dala Ester Šimerovej-Martinčekovej urobiť pomník. Navrhol ho akademický maliar Ján Hrnčiarik podľa jej obrazu, architektonickú časť mal na starosti Stanislav Barényi a definitívnu podobu mu dal akademický sochár Rastislav Biarinec. Pri pomíku zazneli myšlienky Ester Šimerovej-Martinčekovej z monografie, ktorej autorom je Marián Pauer. Prečítali ich viacerí účastníci pietnej spomienky. Bol medzi nimi aj bývalý primátor Alexander Slafkovský. „Na pohrebe som sľúbil, že mesto si v rámci možností uctí pamiatku Martinčekovcov v tom zmysle, že zriadi v zadnej časti Pongrácovskej kúrie ich stálu expozíciu. Jej základ by tvoril ateliér pani Ester. Už bol nakreslený aj projekt, ale nepodarilo sa to zrealizovať. S pani Ester nás zbližovala frankofónia, obaja sme študovali vo Francúzsku. Ja síce nie som žiadny umelec, ale pomohol som jej zrealizovať tam nejaké výstavy. Stretnutia s ňou boli vždy veľmi obohacujúce,“ povedal Alexander Slafkovský.
Na vrbickom cintoríne položili kvety na jej pomník aj jej sesternica Katarína Hermanová, riaditeľka galérie P. M. Bohúňa Zuzana Gažíková a ďalšie osobnosti kultúrneho a umeleckého života.
Jej pamiatke sa poklonil aj primátor Ján Blcháč. Spýtali sme sa ho, či budú mať Martinčekovci v Liptovskom Mikuláši pamätnú izbu a kedy. „Vedenie mesta plánuje zriadiť stále expozície viacerým významným osobnostiam mesta, okrem Martinčekovcov aj Aurelovi Stodolovi a ďalším, ktorí zatiaľ nemajú dôstojné priestory v meste. Ešte nie je rozhodnuté, kde to bude. Plánujeme rekonštrukcie Múzea J. Kráľa aj iných priestorov, ktoré mesto vlastní na námestí.“
Po uložení urny na cintoríne sa účastníci vybrali do Galérie P. M. Bohúňa, kde bol koncert na počesť maliarky. Na klavíri hrala poľská klaviristka Magdalena Lisak. Katarína Fedoršová pripravila pohostenie - obľúbené maliarkine jedlá.
Ester Šimerová-Martinčeková študovala maliarstvo v Paríži. Vydala sa za profesora Šimera, ktorého počas 2. svetovej vojny popravilo gestapo. V roku 1947 sa vydala za Martina Martinčeka. Museli sa nútene vysťahovať z Bratislavy, od roku 1954 žili a tvorili v Liptovskom Mikuláši. Obaja sú čestnými občanmi mesta a držiteľmi mnohých ocenení a vyznamenaní. Ester Šimerovej Martinčekovej udelili v roku 2001 aj vyznamenanie Francúzskej republiky Rytier rádu kultúry a literatúry. Okrem mnohých obrazov vytvorila aj veľa dekoratívnych diel. Podľa jej návrhu vytvorili vitrážové okno v budove bývalého okresného úradu v L. Mikuláši, oponu v Dome kultúry a stropné maľby na Bratislavskom hrade. Známe sú jej kamey, maľované štukové objekty rôznych tvarov.
(BEA)
