VILIAM ZLEJŠÍ je najdlhšie vo funkcii starostu v Liptove a možno na celom Slovensku. Starostom Beňadikovej už tridsaťdva rokov.
Prvé, čo ako starosta urobil, bola cesta na cintorín, lebo ľudia sa naň museli brodiť v blate. Keďže dedina je vlastne postave-ná na močiari, nielen na cintorín, ale aj do školy chodievali v čižmách. Urobili dažďovú kanalizáciu, ku ktorej mala pribudnúť aj splašková. Obec zaradili do projektu odkanalizovanie horného Liptova. V rámci neho preinvestovali v uplynulom období už dva milióny korún (66 387 eur). V budo– vaní kanalizácie by sa malo pokračovať na budúci rok.
Starostu sme sa spýtali na osud kaštieľov v obci. „Boli tri, už sú len dva. V kaštieli Kiszelyovcov, zvanom Vyšný dvor, bol kedysi kultúrny dom. V reštitúciách ho vrátili pôvodným majiteľom, ktorí ho predali Angličanom. Nový majiteľ ho dal v roku 2007 zbúrať a na jeho mieste postavil dva domy, ktoré sú na predaj. Aj druhý kaštieľ Kiszelyovcov, v ktorom bola kedysi škola, vrátili pôvodným majiteľom. Tiež ho predali aj s okolitými pozemkami. Súkromníci z Ružomberka chcú na nich postaviť 24 bytov aj s garážami a kaštieľ má slúžiť ako doškoľovacie stredisko a pen– zión. Lániovská kúria bola predtým majetkom poľnohospodárskeho družstva Agria. Kúpil ju Ján Martinovič z Beňadikovej a dal ju zrekonštruovať. Sú v nej kancelárie aj priestory na ubytovanie. Kiszelyovský kaštieľ aj Lániovská kúria sú zapísané v súpise pamiatok na Slovensku. Podali sme návrh, aby medzi pamiatky bola zaradená aj budova bývalej štátnej ľudovej školy.“
Hrebendova knižnica
Základnú školu v Beňadikovej zrušili v roku 1976, po úpravách v nej sídlila materská škola. Tú zrušili pred troma rokmi, lebo boli veľké náklady a málo finančných prostriedkov. Deti nielen z Beňadikovej, ale aj okolitých malých obcí, chodia do škôlky v Jakubovanoch. V súčasnosti slúži budova ako kultúrny dom a knižnica. „Chceli by sme ju zmodernizovať a dať jej názov Hrebendova. Projekty sú už urobené, mal by do nej byť bezbariérový vstup, treba len pozháňať finančné prostriedky,“ povedal starosta a pozval nás do kultúrneho domu. Ešte predtým sme sa však zastavili v zdravotnom stredisku. Je na prízemí v budove obecného úradu, kde bola požiarna zbrojnica a garáž. Dokončili ho vlani v spolupráci s lekárom Vlastimilom Kapcátom, ktorý v ňom ordinuje v pondelok, stredu a každý druhý piatok. Zdravotná sestra Ivana Pabajová práve merala pacientovi tlak. Prehovorili sme starostu, aby si ho dal odmerať tiež. Mal ho vysoký - 160 na 100. Lepší ho vraj má vtedy, keď ho niekto rozčúli.
Vedľa obecného úradu je zvonica a dom smútku, ktorý si občania postavili svojpomocne. Je zaujímavý tým, že sa skladá z dvoch častí. Sú oddelené sklenenou stenou. V menšej, studenej miestnosti, je nebožtík a trúchliaci sú v druhej časti, v ktorej sa v zime kúri.
Kultúrny dom
V kultúrnom dome bývajú, svadby, kary a rodinné oslavy. Je v ňom kuchynka, do ktorej nedávno nakúpili nový riad. Keďže v obci nie je kostol, konajú sa v kultúrnom dome aj pobožnosti, večierne, stretáva sa v ňom evanjelická mládež. V kúpeľni sme zazreli aj práčku. Práve v nej prali dresy pre futbalistov. „Naši futbalisti hrajú 1. triedu, máme aj žiacke družstvo. Ihrisko je kvalitné, so štrkovou podsadou, takže aj keď je mokro, nie je na ňom blato. Chodia naň trénovať aj mikulášski futbalisti. Vedľa by sme chceli urobiť svojpomocne ešte jedno. Urobili sme nový obecný rozhlas. Stĺpy, ktoré po ňom zostali, odpílime a použijeme na jeho oplotenie. Nejaké financie naň sa budeme snažiť získať formou dotácie z vyššieho územného celku. Na rozvoj športu v obci prispievajú aj miestni podnikatelia. Odborné práce v kultúrnom dome robia sponzorsky v spolupráci s členmi telovýchovnej jednoty. Obecnému úradu práce síce vyfakturujú, ale peniaze si nenechajú pre seba, ale venujú ich telovýchovnej jednote Sokol Beňadiková,“ prezradil starosta.
Pri kultúrnom dome nezamestnaní murovali a zveľaďovali malú budovu, v ktorej bude možno internet. Neďaleko bola zakrytá studňa s pitnou vodou. Plánujú ju upraviť a postaviť pri nej malý altánok. Finančné prostriedky na to chcú získať z Programu obnovy dediny.
Stavebný boom
Zaujímalo nás, či v Beňadikovej budú stavať obecné bytovky. „Obec nemá pozemky a šesť bytoviek už máme, takže ďalšie neplánujeme. Ale bude sa stavať veľa rodinných domov. V Beňadikovej žije 439 obyvateľov a vlani sme vybavili 28 stavebných povolení, čo je na dedinu, ktorá má 439 obyvateľov, myslím, rekord. Nad dedinou vykúpila jedna firma pozemky na 21 rodinných domov, infraštruktúra je hotová, môže sa začať stavať hoci aj hneď.“
K tradičným podujatiam v obci patrí Beh oslobodenia Beňadikovej. Tento rok sa konal už jeho 23. ročník. Beh oslobodenia absolvoval niekoľkokrát aj Viliam Zlejší, ktorý stál pri jeho zrode. Na svojom konte má aj štrnásť maratónov. V poslednom čase však už nebehával, lebo ho bolel kĺb, tak si ho tento rok dal vymeniť. Teší sa z úspechov svojho vnuka, ktorý tento rok vyhral štyri z piatich bežeckých pretekov.
V Beňadikovej každoročne v lete oslavujú aj Deň obce, ktorý je spojený s Dňom detí. Pripravia pre ne rôzne súťaže, varí sa guláš a býva veselo. „Hoci tento rok nám počastie neprialo, bol to najlepší Deň obce, aký sme mali. Zásluhu na tom mali nielen naši občania, ale aj muzikanti a folklórny súbor z Liptovského Ondreja. Atmosféra bola výborná, tancovalo sa do pol druhej rá- no," skonštatoval Viliam Zlejší. Janka Klepáčová, ktorá pracuje na obecnom úrade ako referentka dvanásť rokov, o ňom prezradila, že je multifunčný, lebo okrem starostovania je aj právnik, historik, psychológ, cirkevný kurátor, zlepšovateľ, výmyselník a veľký humorista. Kde príde, všade zabáva ľudí, dokonca má vraj očíslovaný zoznam vtipov. Najobľúbenejšie sú údajne o čertoch, anjeloch a kláštoroch. Spýtali sme sa ho, či vie aj nejaký o starostoch. „Viete, aký je rozdiel medzi Kubom a starostom? Kubo je postavou v divadelnej hre a starosta je Kubom na dedine."
(BEA)
