ZO ŠIKOVNÝCH DIEVČAT, ktoré sa zapojili do súťaže Rezervované pre dievčatá a poslali nám ukážky svojich ručných prác, sme vybrali tri, ktoré dostanú kolekciu knižiek. Sestry Simonu a Nikolu Rázgové zo Štiavničky, lebo nás zaujali ich práce z korálok a drôtu a Simonu Tomanovú z Liptovského Mikuláša, ktorá sa venuje paličkovaniu.
Talent na paličkovanie
Jednou z výherkýň našej súťaže jej Simona Tomanová z liptovskomikulášskeho sídliska Podbreziny. Ešte len trinásťročná slečna má veľký talent na paličkovanie. To je zároveň aj jej veľkým koníčkom, ktorému sa venuje vo voľnom čase.
„Paličkovať som začala v druhom ročníku na základnej škole. Priviedla ma k nemu pani vychovávateľka Horňáková, ktorá viedla krúžok paličkovania. Okamžite ma to začalo baviť, pretože som dokázala urobiť pekné obrázky,“ povedala nám Simona. Do našej súťaže sa rozhodla prihlásiť pre– to, aby aj ostatným ľuďom ukázala, že má na paličkovanie talent. Venuje sa mu už päť rokov a za ten čas vytvorila približne tri desiatky pekných obrázkov.
„Najčastejšie paličkujem motýle, ktoré sa mi veľmi páčia. Potom sú to rôzne kvety či rastlinky,“ prezradila a poskytla aj jednoduchý návod na zhotovenie obrázkov. „Vždy pracujem podľa predlohy, ktorú mám pred sebou vytlačenú.“ Jedným dychom ale dodala, že teraz sa záľube venuje menej ako v minulosti. Ako žiačka tercie liptovskomikulášskeho Gymnázia M. M. Hodžu má viac školských povinností ako v základnej škole. Potvrdila to aj Simonkina mama, Miriam Tomanová: „Teraz sa Simonka paličkovaniu naozaj venuje menej, lebo pred časom, keď ju to chytilo, sedela nad ním aj tri hodiny v kuse. Ale teším sa, keď hovorí, že to nezabudne a v budúcnosti sa k tejto záľube ešte vráti.“
A čo na jej záľubu hovoria najbližší? „Rodičom sa to páči, už som im aj vypaličkovala nejaké obrázky. O tom, že rada paličkujem, vedia aj moje najlepšie kamarátky.“ Zarámované motýle, ktoré urobila Simona, zdobia aj stenu v byte Tomanovcov.
V škole ju zo všetkých predmetov najviac baví biológia, uvažuje, že sa jej bude venovať, lebo v budúcnosti by chcela pracovať ako mikrobiologička. Teraz sa s maminou tešia, že si trochu rozhýbu telo, pretože sa spolu prihlásili na jogu.
Bižutériu nekupujú
Šestnásťročná Simona a štrnásťročná Nikola Rázgové, aj ich mama Beata, majú vždy dokonale zladenú bižutériu s oblečením. Nekupujú si ju, lebo šikovné sestry si ju vedia urobiť samy. Náhrdelníkov, náramkov a náušníc by sme narátali aj vyše sto. Aby si z toho množstva ráno vybrali, ktoré sa im najlepšie hodia, musia hádam vstávať aj o hodinu skôr. „Nie, nemusíme, lebo vždy si už večer pripravíme oblečenie aj doplnky na druhý deň,“ s úsmevom nás ubezpečila Simona.
Sestry študujú na ružomberskom Gymnáziu Š. Moyzesa, Simonka je druháčka a Nikolka žiačkou kvarty. S navliekaním korálok na drôtik, ktorý v súčasnosti už nahradila lycrová pružinka, začala staršia zo sestier ešte na základnej škole: „Bola som v škole v prírode a učiteľka nám ukázala techniku, ktorou sa dajú z korálok robiť kvietky. Keď som neskôr dostala od kamarátky náhrdelník, začala som sa o techniku navliekania zaujímať viac.“ Naučila to aj sestru a neostali len pri bižutérii, ale z drôtu a korálok robia aj dekoratívne predmety. Tých už tiež urobili niekoľko desiatok.
„Keď má človek fantáziu, čas a trpezlivosť, dajú sa takto urobiť úžasné veci. Nielen kvety, ale aj kytice, bonsaje, anjeliky, hviezdy, motýle, jahody, čerešne, ale dokonca aj vianočný stromček či svadobné šaty. Ja sa síce takýmto ručným prácam nevenujem, pretože nemám toľko voľného času, ale dcéry v tom veľmi podporujem,“ povedala nám Beata Rázgová. Dievčatá sa s ňou zvyknú poradiť, aké farby či tvary korálok majú použiť, hľadajú u maminy inšpiráciu.
Začínajú aj drôtikovať
Pri tejto záľube nejde len o jednoduché navliekanie korálok na tenučký medený drôtik či lycrovú pružinku, ktorá dlhšie vydrží. Aby vznikali tvary, treba pružinku prevliekať aj „naspäť“ cez správny počet korálok, prepletať na správnom mieste. „Návody sme najskôr hľadali v knihách a na internete, ale dnes sme už zručnejšie a čokoľvek nás zaujme alebo nám napadne, vieme si návod urobiť aj samy, ak ide o zložitejšiu vec. Jednoduchšie robíme aj bez návodu,“ vysvetľujú dievčatá.
Obzeráme si prívesok v tvare čerešní a zaujíma nás, za aký čas vznikol. „Prvýkrát mi to trvalo asi päť hodín, ale keď robím podobnú vec viackrát a nadobudnem zručnosť, čas sa skracuje aj o polovicu,“ poznamenala Simona.
Dievčatá sú už také zručné a majú toľko skúseností, že si z korálok dokážu urobiť, napríklad, náhrdelník, ktorý vidia v časopise či v obchode, pričom ten, ktorý ich inšpiroval je z úplne iného materiálu. Ako nám povedali, inšpiráciu hľadajú všade. „Je to milé, pretože ma vždy nadchne, keď prídu s nejakým novým nápadom a zrealizujú ho. Alebo si niečo sama vymyslím a oni mi to spravia,“ hovorí Beata Rázgová.
Nikolka sa začala zaujímať aj o drôtikovanie. Z drôtu v kombinácii s korálkami už urobila kvet, ktorý potešil najmä otca Róberta Rázgu. „Ten kvietok sa mi páči najviac,“ vyjadril sa. Prezradíme na neho, že ho vie „potešiť“, keď dievčatá pri práci majú škatule so zásobami korálok porozkladané po zemi a on na ne omylom stúpi. „Keď ich chytí mánia, korálky narozkladajú po celom byte. Navliekajú ich celé hodiny a nevedia prestať,“ prezradila zasa pani Beata na dcéry. V každom prípade rodičia dcéry v ich záľube podporujú. „Človeku dobre padne, keď si dá na seba niečo, čo urobili a iní to ocenia,“ dodala.
Nepredali by ani za nič
Dievčatá už aj veľa toho, čo urobili, venovali rodine, kamarátkam a známym pri rôznych príležitostiach. V pláne majú urobiť veľký bonsaj. V budúcnosti chcú študovať právo a zatiaľ nemajú záujem svoju záľubu premeniť na komerčnú záležitosť. „S niektorými vecami sme sa toľko natrápili, že by sme ich nepredali ani za nič,“ za obidve prehlásila Simonka. Sympatické je, že nie sú rivalky, ale navzájom si pomáhajú. Keď sa naučí niečo nové jedna, naučí to druhú. A skúšajú robiť aj nové veci. Okrem drôtikovania začali v lete zdobiť sviečky. Z plátov vosku, tenučkých ako papier, vymodelujú rôzne vzory, skombinujú s korálkami a ozdobia nimi odliatu sviečku. Fantázia, zručnosť a trpezlivosť im skutočne nechýba.
Za svoju šikovnosť všetky tri dievčatá dostanú kolekciu troch kníh z vydavateľstva Ikar: Príručku pre dievčatá, Moje malé tajomstvá a Rok zábavy so Sárou.
(EVP)
