POČÍTAČOVÉ A JAZYKOVÉ UČEBNE, učebne fyziky, biológie, chemické laboratórium, telocvičňa s jedinou lezeckou stenou v stredných školách Žilinského kraja, posilňovňa, atletický areál, jedáleň a ľudia. Študenti i zamestnanci Gymnázia v Liptovskom Hrádku, ktorí sú na svoju alma mater a jej históriu hrdí.
V tridsiatych rokoch minulého storočia začal aj Liptovský Hrádok pociťovať potrebu novej školy. Mal síce ľudovú a meštiansku školu, ale dovtedy existujúce triedy nestačili záujmu mladých a nevyhovovali hygienickým podmienkam. Z archívnych materiálov sa dozvedáme, že vďaka ústretovosti zainteresovaných padlo rozhodnutie, podľa ktorého nová škola bude stáť na vtedajšej Rázusovej ulici, dnešnej Hradnej. Jej výstavbu pozorne sledovali nadriadené orgány. Nedodržiavanie termínov výstavby však narážalo na úplne bežné problémy bežných robotníkov. Napríklad, na stavbe nebolo dostatok ľudí, pretože si vybrali dovolenky na práce so senom alebo zbierali zemiaky. Výstavbu školy však dokončili v školskom roku 1950/51 a v tom období patrila k nadštandardným školským budovám na Slovensku. Jej výstavbou sa pripravili podmienky na vytvorenie jedenásťročnej strednej školy, ktorá bola predchodkyňou dnešného gymnázia.
Od Tepličky a Štrby po Liptovský Ján a Podtureň
Gymnázium teda začalo svoju históriu písať v roku 1953 ako Jedenásťročná stredná škola (JSŠ), ktorá mala jedenásť ročníkov. Prvý až ôsmy tvorili osemročnú strednú školu, ktorá bola povinná a končila sa záverečnou skúškou. Ročníky 9. až 11. boli výberové a štúdium v nich sa končilo maturitnou skúškou.
Pre školský rok 1953/54 sa do 9. ročníka JSŠ v Liptovskom Hrádku robili prijímacie skúšky pre uchádzačov z vtedajšieho okresu Liptovský Hrádok, desiata a jedenásta trieda boli vytvorené zo študentov, ktorí dovtedy navštevovali mikulášske gymná– zium a podľa bydliska patrili do hrádockého okresu. Išlo o územia asi od Liptovskej Tepličky a Štrby po Liptovský Ján a Podtureň.
„Keby sme chceli odpovedať na otázku aká bola škola v pr– vých rokoch svojej existencie, naporúdzi je jednoduchá odpoveď. Bola normálnym obrazom svojej doby. Áno, boli i súťaže medzi triedami v zbere druhotných surovín, najmä papiera a železného šrotu, veľa sa brigádovalo. Hovorilo sa tomu verejnoprospešná práca. Organizovali sa besedy o prečítaných knihách, vybraných autoroch, boli aj vedomostné súťaže typu Čo vieš o Sovietskom zväze. Učitelia mali, okrem toho, časté porady, na ktorých sa mali riešiť aktuálne pedagogické otázky, ale nebolo to vždy tak, lebo ich vzácny čas bol naplnený povrchným politickým školením,“ napísal Vojtech Kollár v Pamätnici vydanej pri príležitosti 50. výročia vzniku Gymnázia v Liptovskom Hrádku v roku 2003. „Zo štúdia archívnych dokumentov i rozhovorov s pamätníkmi však vyplýva, že to nebolo v škole dominantné. Rozhodujúci bol jej skutočný, každodenný zápas o svoju existenciu, prekonávanie oficiálne nikým nevyslovenej, ale predsa prítomnej, fámy o „dočasnej jedenásťročke v Hrádku“, úprimná snaha jej učiteľov, čo najlepšie pripraviť svojich študentov pre ďalšie štúdium a predovšetkým pre život.“
Podľa slov bývalého riaditeľa hrádockého gymnázia Vojtecha Kollára boli aj žiaci v tej dobe iní. Nie horší, nie lepší, iní. „Ak sa dnes občas sťažujeme na nižšiu úroveň disciplíny našich študentov, odporúčam preštudovať si záznamy z vtedajších zasadnutí pedagogických rád. Napríklad, v zázname z roku 1955 sa konštatuje „vlažný vzťah k spoločnému majetku, o čom svedčia stratené kľúče od tried a šatní, porozbíjané okná a lavice, roztrhané mapy a obrazy, rozhádzaná krieda...“
Cesta od jedenásťročky ku gymnáziu
Jedenásťročná stredná škola v Liptovskom Hrádku zaznamenala v prvom desaťročí dve organizačné zmeny, ktoré sa týkali obsahu štúdia a podmienili zmenu názvu školy. V roku 1958 vznikla Dvanásťročná stredná škola, čo súviselo s prechodom na povinnú deväťročnú dochádzku a v roku 1962 Stredná všeobecnovzdelávacia škola (SVŠ).
Začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia prudko rástol počet obyvateľov Liptovského Hrádku a škola začala pociťovať nedostatok učebných priestorov. Základnej aj strednej škole hrozilo vyučovanie na smeny. Vedenie mesta riešilo situáciu výstavbou novej dvadsaťtritriednej školy na Ulici J. D. Matejovie, dočasne bez telocvične i školskej jedálne. SVŠ i základná škola sa tak dostali pod jednu strechu – mali spoločné riaditeľstvo. V školskom roku 1972/73 sa stredná škola hospodársky i správne osamostatnila a prešla pod správu Krajského národného výboru – odboru školstva v Banskej Bystrici. Postupne sa zvyšoval počet tried a z malej všeobecnovzdelávacej školy s tromi triedami sa stalo 4-ročné osemtriedne gymnázium. V každom ročníku boli po dve triedy: A trieda s prírodovedným zameraním, B trieda s humanitným. „Medzníkom vo vývoji školy sa stal rok 1975, keď sa otvorila jedna trieda 1. ročníka so zameraním na programovanie a obsluhu počítačových strojov, “ čítame v dokumente História hrádockých stredných škôl v časti Gymnázium, ktorej autorkou je Viera Galušková. „Túto špecializáciu otvorilo hrádocké gymnázium ako jediné v bývalom stredoslovenskom kraji. Uskutočnilo sa to aj vďaka existencie Školského výpočtového strediska v Liptovskom Hrádku, ktoré bolo v tej dobe výborne vybavené modernými prostriedkami výpočtovej techniky. Začala sa úzka a veľmi úspešná spolupráca školy s výpočtovým strediskom trvajúca osemnásť rokov. Školské výpočtové stredisko poskytlo škole nielen externých vyučujúcich, ale, čo bolo mimoriadne dôležité, aj priestory na praktické vyučovanie a strojový park. V gymnáziu postupne zanikali humanitné triedy a pribúdali triedy so špeciálnym zameraním na programovanie a výpočtovú techniku. Od roku 1984 mali špeciálne zamerané programovacie triedy celokrajskú pôsobnosť. Aj v ostatných triedach sa vytvorili bloky voliteľných predmetov, prostredníctvom ktorých sa posilňoval polytechnický charakter gymnázia. “
S rozvojom gymnázia sa znovu objavili priestorové problémy a potreba sťahovania sa. V lete 1986 sa gymnázium vracia do svojich pôvodných priestorov na Hradnú ulicu, a tak sa ocitá v priestoroch, kde pred dvadsiatimi tromi rokmi začalo svoju existenciu. Škola tak získala nielen vlastnú telocvičňu a športový areál, ale aj školskú jedáleň, kabinety a najmä odborné učebne na vyučovanie programovania. Do svojej tohtoročnej päťdesiatpäťky ďalšie vynovené priestory, lezeckú stenu v telocvični.
Osemročné gymnázium s programovaním
Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia Gymnázium v Liptovskom Hrádku čakal ďalší medzník v jej histórii. Prechod na osemročné gymnázium so zameraním na programovanie. V septembri roku 1993 prišli prví žiaci do prímy, a tak sa začala cesta hrádockého osemročného gymnázia. „Je nepopierateľnou pravdou, že školu školou vždy robia učitelia a žiaci,“ vyjadrila sa bývala zástupkyňa riaditeľa školy Viera Galušková. „Za desaťročia sa v našej škole vystriedalo mnoho pedagógov, kvalitných odborníkov, ktorí nezištne odovzdávali svoje vedomosti žiakom a snažili sa zo svojich zverencov vychovať harmonické osobnosti. Z radov absolventov Jedenásťročnej strednej školy, Strednej všeobecnovzdelávacej školy a z Gymnázia v Liptovskom Hrádku vyšli desiatky úspešných inžinierov, lekárov, pedagógov a iných vysokoškolsky vzdelaných odborníkov. “
Až po súčasnosť modernej strednej školy
Hoci sa Gymnázium v Liptovskom Hrádku vyprofilovalo ako stredná škola zameraná na výpočtovú techniku, nielen vzdelávanie v informačno-komunikačných technológiách sa stalo jeho prioritou. „Určite sa v podvedomí verejnosti naša škola spája s počítačmi, avšak staviame na odbornosti všetkých predmetov. Svedčia o tom mnohé diplomy, víťazné poháre a iné ocenenia z rôz– nych predmetových olympiád, programátorských, recitačných a športových súťaží,“ povedala riaditeľka hrádockého gymnázia Veronika Michaleje, ktorá s ním žije takmer tridsať rokov.
„Študenti a pedagógovia sú už neoddeliteľnou súčasťou diania v meste. Zapájajú sa do projektov zameraných na ochranu životného prostredia, mnohí ako žiaci ZUŠ sa podieľajú na rozvoji kultúrneho života regiónu. Je ale neprehliadnuteľný fakt, že gymnázium už nie je školou len pre deti z Liptovského Hrádku a najbližšieho okolia, pretože dnes sú tu študenti od Kalamien po Svit.“ Do ďalších rokov škole prajeme veľa úspechov.
DAGMARA
