S TROJNÁSOBNÝM MAJSTROM SLOVENSKA v kulturistike Martinom Pivkom sme sa stretli v posilňovni v Hybiach, kde trénuje. Posilňovňa je veľmi skromná, napriek tomu v nej vyrastajú okrem Martina aj ďalší úspešní kulturisti.
Mnoho ľudí by hundralo, že sa tu nedá poriadne cvičiť, ale Martin vie o tom svoje. Tak, ako je skromná spomínaná posilňovňa, je skromný aj on. Možno aj preto sa nám s ním veľmi dobre rozprávalo a uistil nás v tom, že na to, aby bol človek špičkovým slovenským kulturistom, netreba moderné fitnescentrum, ale hlavne veľa odhodlania a cieľavedomej, zanietenej práce.
Martin, tento rok ste tretíkrát vyhrali majstrovstvá Slovenska. Aké máte ďalšie plány v športe?
- Dávam si pravidelnú ročnú pauzu od súťaženia, teda vynechám jesenné súťaže. Odkedy som sa oženil, mám iné priority. Samozrejme, že cvičiť budem, lebo mám niektoré slabiny, ktoré chcem postupne odstrániť.
Ako teda vyzerá váš tréning?
- Po čase som sa naučil tak– zvanému inštinktívnemu tréningu. Znamená to, že mením tréningové metódy. Počas roka mám silovú prípravu, objemovú a potom samotnú prípravu na súťaž, rysovaciu.
Čím sa tieto fázy líšia?
- Líši sa to hlavne objemom tréningu v závere, teda pred súťažou zvyšujem počet cvikov, dĺžku tréningu a trénujem viac dní v týždni. Čiže trávim v posilňovni viac času viackrát týždenne. A, samozrejme, že sa s fázou prípravy mení aj strava.
Ako dlho trvá vaša samotná príprava na súťaž?
- Príprava je celoročná záležitosť. O tomto by vedel rozprávať môj tréner Ľuboš Hečko. Chodím ho väčšinou pozrieť na jar a on mi povie, či pôjdem na súťaž alebo nie. Zatiaľ vždy, keď som za ním bol, išiel som aj na súťaž. Niekedy moja príprava trvá šesť týždňov, inokedy zasa osem.
Ako sa počas a mimo súťaže stravujete? Dodržiavate zdravé stravovacie návyky po celý rok?
- Celý rok, to je fakt. Málokto to dokáže, ale človek si zvykne. Ja cvičím už od svojich sedemnástich rokov a viem, aké to je zhodiť pätnásť kilogramov pred súťažou - nestojí to za to.
Čo by ste na základe svojich skúseností odporučili ľuďom, ktorí sa venujú kulturistike?
- Podstatné je cvičiť. A tí, čo cvičia, postupne zistia, čo to s nimi robí. Ja už možno necvičím kvôli fyzičke, ale hlavná motivácia sa týka niečoho psychického. Človek sa cíti omnoho lepšie, aj myšlienkové pochody sú iné po tréningu, ako keď nerobím vôbec nič. Dalo by sa povedať, že to je niečo ako závislosť. Je to životný štýl, ktorý človeka naozaj zoberie na dvadsaťštyri hodín denne. A to je výhoda aj nevýhoda nášho športu. Nefunguje to ako v niektorých iných športoch: odcvičiť si tréningovú jednotku a ísť na pivo. Či už je to regenerácia a spánok, strava, tréning. Hlavne pred súťažou je to veľká obeta. Aspoň pre mňa.
Ako vyzerá bežný deň majstra Slovenska v kulturistike?
- Pracujem ako každý iný. Z práce prichádzam pred osemnástou hodinou a utekám na tréning. Takto je to skoro každý deň, robím dokonca aj v soboty. Kulturistika nie je ako iné športy, na kulturistiku si treba zarobiť.
Ako sa cítite v posilňovni v Hybiach?
- Od obce sme dostali dve miestnosti, za ktoré nemusíme platiť, vďaka bývalej starostke aj súčasnému starostovi. Túto posilňovňu máme asi dva roky. Takmer všetko zariadenie sme si urobili sami. Predtým to bolo horšie. Trénovali sme v garáži, v ktorej som sa pripravoval na súťaž v roku 2005. Predtým, ako sme sa presťahovali aspoň do tej garáže, sme trénovali v starej dielni, kde boli v zime bežne teploty okolo nuly. Raz sa nám dokonca stalo, že bolo mínus päť stupňov, ale počas tréningu sme si nadýchali na nulu!
BORIS PREKOP
