O tom, že existencia Horskej služby je potrebná, netreba nikoho presviedčať.
K priekopníkom Horskej služby v Závažnej Porube určite patrí Ivan Kováč. Jeho meno sa stalo v tejto oblasti pojmom. Žiaľ, už len fotografie z rôznych záchran- ných akcií pripomínajú jeho obetavú a záslužnú prácu. Zachraňoval, kým ostávala, hoci i posledná, nádej a keď jej už nebolo, postaral sa o dôstojný návrat pozostatkov postihnutých z miest tragédií. Staral sa o členskú i materiálnu základňu, školil záchranárov – špecialistov. Po vybudovaní lyžiarskych dopravných zariadení na Opalisko zabezpečoval stále a pohotovostné služby. Osobne bol príkladom celospoločenskej prospešnosti Horskej služby.
V šľapajách svojho otca pokračujú obidvaja synovia Igor a Oliver. Igor pôsobí ako predseda okrsku Opalisko – Liptovský Ján - Horská služba Nízke Tatry – sever. Ušľachtilú úlohu, pomáhať v horách tým, čo pomoc potrebujú, plní okrem bratov Kováčovcov nemálo ďalších mužov zo Závažnej Poruby. Do radov dobrovoľnej Horskej služby patrili alebo patria: Ivan Kováč, Ladislav Staroň, Jaroslav Galko st., Pavel Križka st., Vladimír Jurečka, Miloš Jurečka, Vladimír Štrkolec, Dušan Štrkolec ml., Miroslav Kováč, Igor Kováč, Oliver Kováč, Ján Iľanovský, ml. (Pivničiar), Pavel Križka ml., Milan Iľanovský (Šauko), Marek Šúlek a Roman Böhmer. V tomto okrsku sú evidovaní aj členovia z Bobrovca, ako je Radoslav Kusý a mnoho ďalších.
Pavel Križka st. a Vladimír Jurečka svojím dlhoročným pôsobením v štruktúrach Horskej službe patria k najskúsenejším členom tohto záchranárskeho zoskupenia. Svorne pripomínajú, že prílev mladých posíl je veľmi potrebný.
Podľa nich je členstvo najviac podmienené bezchybným zdravotným stavom a vekom nad 18 rokov. Najdôležitejšou požiadavkou pre prijatie je láska k horám, k prírode a k ľuďom. Čakateľ predkladá náčelníctvu žiadosť overenú dvoma ručiteľmi, ktorí potvrdia, že ide o dôveryhodnú osobu. Záujemca je potom minimálne dva roky čakateľom. Podľa potreby sa zúčastňuje záchranných akcií, ale len pod dohľadom skúsených záchranárov. Znalosť miestnych podmienok a orientácia v teréne je nutnosťou. Žiada sa tiež potvrdenie o absolvovaní základného horolezeckého kurzu pod vedením horolezeckého inštruktora. Uchádzač potom v rámci svojej dovolenky absolvuje v rámci školiaceho strediska Horskej záchrannej služby (HZS) letný a zimný výcvikový kurz. Po ich absolvovaní a vykonaní náročných skúšok sa koná vyradenie za člena Horskej služby, ak splnil všetky podmienky. Potom je potrebné obnovovať každé dva roky licenciu, preukazovať kondičnú pripravenosť, absolvovať letné i zimné školenia, zúčastňovať sa zásahov v prípade požiadania a vykonávať služby v lyžiarskych strediskách, pri rôznych pretekoch v horách. Napríklad lyžiarske preteky, beh okolo Poludnice, súťaž horských bicyklov, lezenie v skalách a pod. Záchrana osôb v horách stojí stále na prvom mieste. Dvanásť prikázaní Horskej služby na Slovensku vraví všetko o jej poslaní. Svojou činnosťou usiluje, aby hostia mali radosť z pohybu v horách, cítili sa bezpečne v lete či v zime, aby turisti i horolezci nepreceňovali svoje sily, schopnosti a primerane sa vystrojili. Plánovanú trasu a predpokladaný návrat vždy niekomu ohlásili. V prípade zhoršených poveternostných podmienok rešpektovali pokyny Horskej služby, správy o lavínovom nebezpečenstve a podľa toho sa v horách správali a aj konali. Aby ľudia nechodili do hôr umierať, ale žiť.
DUŠAN MIGAĽA
