Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Manžela dala exhumovať a pochovať druhýkrát

V malej liptovskej obci nastalo všeobecné pobúrenie. Muža, ktorého vo februári pochovali na miestnom cintoríne, v októbri exhumovali a jeho telesné pozostatky uložili na cintoríne v Liptovskom Mikuláši. Bez súhlasu a vedomia jeho matky, detí a najbližších príbuzných.

O exhumáciu požiadala jeho manželka. Navštívili sme ju v jej byte v Liptovskom Mikuláši a spýtali sa, prečo to urobila. Najskôr nám vyrozprávala svoj životný príbeh. Bola rozvedená, prvý manžel ju opustil už dávno a dve deti vychovávala sama. Pred ôsmimi rokmi sa zoznámila so svojím druhým manželom. Bola to vraj láska na prvý pohľad. „Svadbu sme mali vo februári 2004, ale žili sme spolu vlastne od začiatku, osem rokov,“ povedala pani Anna. Keď sa vydávala, mala už po šesťdesiatke. V sekretári sme si všimli medovníkové srdiečka a svadobné oznámenie. „Bola to láska nekonečná. Mali sme sa veľmi radi, už som neverila, že také niečo zažijem . Neviem sa stále z toho spamätať.“

Štvrtého výročia svadby sa nedožil
Vo februári mali mať štvrté výročie sobáša, ale pár dní predtým našli ráno jej manžela mŕtveho v jeho garáži. Príčinou smrti bola akútna otrava oxidom uhoľnatým. Pani Anna nevedela vysvetliť, ako sa to stalo a prečo. Cudzie zavinenie smrti bolo vylúčené, takže zostávajú dve alternatívy – nešťastná náhoda alebo samovražda. Pochovali ho na cintoríne v dedine, kde vyrastal, dlhé roky žil a kde bývali jeho rodičia. Po siedmich mesiacoch však požiadala pani Anna o jeho exhumáciu a prevezenie jeho pozostatkov na mikulášsky cintorín. Čo ju k tomu viedlo? „Manželova rodina sa ku mne po jeho smrti obrátila chrbtom. Dávali mi najavo, či som tomu nemohla zabrániť, že sme sa pohádali, a preto odišiel. Ale my sme sa nepohádali. Robia mi naschvál, ja už ani nežijem,“ povedala s plačom a pokračovala: „Chcela som byť pochovaná vedľa manžela, ale nebolo tam vraj miesto. V pohrebníctve mi povedali, že môžem byť pochovaná aj nad neho, ak vykopú hlbšiu jamu. Aj s tým som súhlasila. Keď som bola v septembri pri jeho hrobe, uvidela som na ňom vence a kvety. Najskôr som si myslela, že ich tam niekto dal už na sviatok zosnulých. Ale potom som zistila, že sú to vence, ktoré patria jeho otcovi. Nevedela som, že zomrel, nikto mi to neoznámil. Dali ho na kremáciu.“
Pani Anna si myslela, že urnu s jeho popolom chcú dať do hrobu jej manžela. Ale o jeho exhumáciu požiadala Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Liptovskom Mikuláši zo zdravotných dôvodov. „Už nie som mladica, na cintorín je prístup do svahu, a v budúcnosti by som to už nezvládla. Naše spoločné bydlisko bolo v Liptovskom Mikuláši, a preto som požiadala, aby bol pochovaný tam, aby som ho mala bližšie.“

Kúpila druhú rakvu a zaplatila exhumáciu
Exhumáciu pred uplynutím tlecej doby, ktorá je desať rokov, môžu vykonať na žiadosť pozostalých len z osobitne závažných dôvodov a so súhlasom hygieny, čiže Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ). Ten exhumáciu povolil. Žiadateľ o exhumáciu musí spĺňať ešte dve podmienky - musí byť obstarávateľom pohrebu, inými slovami, musí ho zaplatiť a mať nájomnú zmluvu o prenájme nového hrobového miesta. Pani Anna tieto tri podmienky splnila. Financovala prvý pohreb v obci, mala povolenie na exhumáciu od RÚVZ v Liptovskom Mikuláši a prenajala a zaplatila aj hrobové miesto na mikulášskom cintoríne. Kúpila druhú rakvu a exhumáciu zaplatila. Exhumácia do desiatich rokov od pochovania stojí 8-tisíc korún. Správkyňa cintorína povedala, že je to prvý prípad exhumácie po takom krátkom čase od úmrtia, aký zažila. Stalo sa, že o exhumáciu požiadali príbuzní, ale asi tridsať rokov po úmrtí. Dôvod bol, že sa presťahovali do iného mesta. Ak sa exhumácia vykoná po desiatich rokoch, žiadateľ za ňu platí tritisíc korún. Pracovníci Pohrebných a cintorínskych služieb majú pre takéto prípady špeciálne jednorázové odevy, ktoré hneď po exhumácii spália.

Pochovali sme ho iba raz, druhýkrát ho len zahrabali
Exhumáciu vykonali štyria pracovníci Pohrebných a cintorínskych služieb, ktoré patria pod Verejnoprospešné služby mesta Liptovský Mikuláš. Otvorili rakvu, telo dali do vaku, posypali ho chlórovým vápnom, preložili do druhej rakvy a previezli na Vrbický cintorín. Tam ho pochovali druhýkrát. Pri hrobe boli iba štyria pracovníci Verejnoprospešných služieb a manželka zosnulého. „My sme o tom vôbec nevedeli. Dozvedeli sme sa to náhodou, keď už brata previezli na mikulášsky cintorín,“ povedala sestra zosnulého. „Sme z toho doteraz v šoku. Brata druhýkrát nepochovali, pochovali sme ho iba raz. Druhýkrát ho len zahrabali. Mame sme sa to báli povedať, ale napokon sme jej to povedali, lebo bude sviatok Všetkých svätých a pôjdeme na cintorín. Musela som jej dať tabletku na upokojenie. Keď sme sa dozvedeli, že brata exhumovali, išli sme sa pozrieť na cintorín, kde sme ho pochovali. Bola tam rozhádzaná hlina, otcove vence, ktoré sme dali na jeho hrob, boli v kontajneri. Jeho urnu sme nemali v pláne dať do jeho hrobu. Asi dva týždne po otcovej smrti sme ju uložili do hrobu druhého brata, ktorý zomrel už dávno.“

Konflikty vznikli až po pohrebe, týkali sa dedičstva
Sestry a deti zosnulého si nemyslia, že jeho manželstvo s pani Annou bolo také šťastné a idylické, ako tvrdila. Nemali však s pani Annou medzi sebou žiadne konflikty, problémy nastali až po jeho smrti. Týkali sa dedičstva. Pani Anna povedala, že nechcela nič iba auto a pozemok, ktorý si spolu s manželom kúpili a chceli na ňom tento rok začať stavať. Ale deti a sestry jej manžela vraj chcú, aby sa zrútila a nechala im všetko. Keďže sa nevedeli dohodnúť, prišlo na rad dedičské konanie. Podľa neho sa majetok nadobudnutý pred manželstvom delí rovným dielom medzi ju a tri deti nebohého, majetok nadobudnutý počas manželstva je bezpodielový. Manžel pani Anny mal napríklad byt, v ktorom býva už niekoľko rokov jeho dcéra s deťmi a chcel im ho darovať. V máji chcel vraj byt na nich prepísať, ale vo februári zomrel. A tak na základe dedičského konania štvrtina bytu pripadla pani Anne. Ak v ňom bude chcieť jeho dcéra bývať, musí ju vyplatiť. „Vedela o tom, že to otec chce urobiť, ale poprela to. Nikto ju z ničoho neobviňoval. Jediné, čo som jej vytkla je to, že som jej povedala, že to, čo urobila, je neetické,“ skonštatovala dcéra zosnulého.

Konanie manželky považujú za neetické
Za neetické považujú jej konanie viacerí obyvatelia obce, v ktorej zosnulý žil. Spomínali na neho len v dobrom, bol vraj zručný, pracovitý a každému pomohol. Podľa nich mal byť pochovaný v dedine, kde ho všetci poznali a mali ho radi. Myslí si to aj starosta. Na názor sme sa spýtali aj niekoľkých pracovníkov pohrebníctva. Nechápavo krútili hlavami, ako je to možné. „Veď to nebol iba jej manžel, ale aj syn, otec, brat. Ako mohla bez ich vedomia a súhlasu dať preniesť jeho telo inde? Aj keď zaplatila pohreb, nemala na to podľa mňa právo. To by mohol požiadať o exhumáciu skoro každý,“ myslí si jeden z pracovníkov pohrebníctva.
V zákone o pohrebníctve sa, okrem iného, uvádza: „Je zakázané zaobchádzať s ľudskými pozostatkami alebo ľudskými ostatkami spôsobom, ktorý sa dotýka dôstojnosti mŕtveho, etického cítenia pozostalých alebo verejnosti.“ Spôsob, akým bol druhýkrát pochovaný muž v tomto prípade, sa etického cítenia pozostalých aj verejnosti dotkol.
Žiadateľka o exhumáciu splnila síce všetky predpísané podmienky, ale dôvod, pre ktorý RÚVZ v Liptovskom Mikuláši vydal povolenia na exhumáciu, sa mnohým zdá prinajmenšom podivný. Požiadala o ňu oficiálne zo zdravotných dôvodov, lebo je už dôchodkyňa a s pribúdajúcim vekom by mala stále väčšie problémy dostať sa k hrobu, preto ho chcela mať bližšie. Matka zosnulého má 88 rokov a chodí už veľmi ťažko iba s barlami. Keď bude chcieť synovi zapáliť na Dušičky na hrobe sviečku, bude to mať oveľa ťažšie.

BEATA CHRENKOVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  2. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  3. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  4. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  5. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Budovanie zelenej značky
  9. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  10. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 21 032
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 550
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 013
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 654
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 289
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 996
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 531
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 395
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 268
  10. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020 6 778
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Búrlivé oslavy po zisku titulu pokračovali aj v šatni.

V poslednom vydaní MY Liptovských novín v roku 2020 sme uverejnili rozsiahly článok o hokejových majstroch Slovenska v doraste, ktorými sa pred 20 rokmi stali mikulášski mladíci. Článok sme boli nútení rozdeliť na dve časti. Teraz vám prinášame jeho pokračovanie.

16 h

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

25. jan
Testovanie v Bojniciach.

V Liptovskom Hrádku otestovali počas trojdňového (22. - 24. 1.) skríningového testovania na ochorenie COVID-19 dokopy 1857 ľudí.

26. jan
Ružomberok v oranžovom

Futbalisti MFK Ružomberok uplynulý týždeň odohrali ďalšie dve prípravné stretnutia, tiež s mužstvami II. ligy, a to s poradovým číslom dva a tri.

25. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

18 h

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

15 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

15 h

Už ste čítali?