Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

O dvoch storočniciach a o tom, ako v Žiari kedysi lapali vlkov do sietí

web_storocnica.jpgStoročnicu prvej školy a sto rokov od narodenia učiteľa Petra Hubku si pripomenuli 11. októbra v Žiari.

Slávnosť školy i jej učiteľa sa uskutočnila v triede, v ktorej kedysi učil Peter Hubka. Z pôjda priniesli pôvodné lavice, pôvodené počítadlo, na ktorom bolo desať guličiek, aj starý obraz s fujaristom. Kalamár sa nepodarilo nezohnať, starý glóbus a plátenú tašku si požičali zo Smrečian z Pamätnej izby Fraňa Kráľa. Staré fotografie priniesli ľudia z domu a v zväčšenej podobe v čase osláv viseli na ste-nách. Samozrejme, triedu pred slávnosťou vygruntovali, vyumývali okná a zariadili tak, aby vyzerala ako kedysi.
Učiteľa Petra Hubku mali v dedine veľmi radi a vážili si ho. Okrem pedagogickej práce sa venoval vzdelávaniu dospelých, organizoval kurzy pravopisu, počtov, pracoval ako účtovník v úverovom družstve, ako knihovník v obecnej knižnici a vedúci osvety. Nacvičil sedemdesiat divadelných hier, založil štvorhlasný miešaný zbor aj čisto mužský zbor pre nácvik ľudových i chrámových piesní. Písal obecnú kroniku, poskytoval rady v oblasti ovocinárstva, záhradníctva, prvej pomoci. Bol aj jedným z autorov Čítanky pre 4. ročník základnej deväťročnej školy. Za svoju 25-ročnú školskú prácu mu udelili titulom Vzorný učiteľ. Zomrel v Bratislave v roku 1994.
Triedu, v ktorej Peter Hubka učil aj program pripravili členky miestneho spolku Červeného kríža a kultúrna komisia pri obecnom úrade v Žiari. Slávnostnú atmosféru podujatia dotvorili spevom ženy z Jednoty dôchodcov. Program spestrila scénka zo školského prostredia, perličky zo súkromia prezradila Božena Devečková. Do spomienok načreli aj Božena Trnková a Marta Jančušková.
Mnohí spomínali, prezerali si fotografie a počúvali melódie, ktoré na harmóniu zahral syn Petra Hubku, jeho menovec. V ich srdciach ožili spomienky, posilnila sa spolupatričnosť a túžba, aby sa do žiarskej školy opäť vrátil kultúrny život.
Pôvodná škola už nestojí, zbúrali ju po 2. svetovej vojne. Ešte kým stála, postavili novú, v ktorej s a slávnosť konala. Občas v nej nacvičujú hudobníci, v druhej miestnosti je posilňovňa, v pôvodnom kabinete knižnica, jednu triedu využívajú športovci - mávajú v nej schôdze.

Žiarska lapačka vlkov
Peter Hubka do obecnej žiarskej kroniky zapísal aj príbeh o lapačke vlkov. Siete, do ktorých ich Žiarania lapali, venoval Liptovskému múzeu v Ružomberku. Podľa zápisu v obecnej kronike sú už možno v Národnom múzeu v Martine. Peter Hubka napísal:
„Žiarania lapali vlkov najviac pred utvorením železnice (1870- 1875) a potom asi do roku 1880 – 1890.V spomínanom čase bolo v našom kraji veľmi mnoho vlkov. Lapaním ich však dočista vyničili a keď sa ešte i potom objavil kde-tu vlk, toho poľovníci v krátkom čase urobili neškodným. Ľudia spomínajú, že pred vybudovaním železnice chodievali vlci až do Liptovského Sv. Mikuláša kradnúť, čo sa dalo dostať pod zuby. Chodievali cez Nicovô a cez Háj a že veru večerami bolo nebezpečné sa potuľovať tadiaľ. Pretože vlci narobili hodne škody, najmä v obci Žiar, uzhovorili sa Žiarania, že týchto zlodejov vlčích budú musieť voľajakým spôsobom ničiť. Zbrane nemali, až na jednu starú ťažkú pištoľ, aj to k nabíjaniu len odpredu, ktorú opatroval mlynár. Preto si hľadali iný spôsob. Večierkami sa schádzavali do bývalej krčmy, kde pri pohárikoch hútali, hútali a premýšľali, až prišli na myšlienku, že by bolo lepšie, keby sa tá potvora – vlk do niečoho zamotal a potom že by mu už kyjakmi dožičili. Rozmýšľali, čo by sa na to najlepšie hodilo, až prišli na myšlienku, že veru ľanu a konopí doma majú dosť, že usúkajú špagátu a z toho napletú siete, v ktorých sa vohnaný vlk poriadne zamotá, takže im neutečie a že ho oni už kyjakmi dobijú. Tak sa stalo. Narobili sietí asi meter širokých a 30 až 50 metrov dlhých. Pripravili si kyjaky a najmä v jeseni a v zime mali vlci zlé časy. Už večer sa občania Žiarania dohovorili, že na druhý deň idú na „zvery“, čiže lapať vlkov. Ráno ešte potme asi o 2. - 4. hodine zobúdzal určený k tomu občan krikom: „Na zvery, na zvery!“ Každý, kto sa k tomu cítil byť chlapom, sa rýchlo poobliekal, vzal dôležitú zbraň preň – kyjak a na ceste pred domami sa rýchlo ešte radili. Prácu si rozdelili a síce: Jedni išli zver (vlkov) duriť – hnať, niekedy až z Okoličného, krikom: „Ahúj, hahúj!“ Vlci sa zľakli a pelášili späť tou cestou, ktorou šli na lov. Do hory sa vracali väčšinou dolinkami, popri potôčikoch, čiže krytými miestami, čo využívali zas tí občania, ktorí išli siete rozstaviť - rozostrieť. Rozostavili ich tam, kadiaľ sa nič zlého netušiaci vlk vracal. Sieť pripevnili k zemi krátkymi vidlicami tak, že vidlice vpichli do zeme a tým cez oko siete pripevnili i sieť samotnú a na koncoch siete zabili do zeme tiež po vidlici dlhej v podobe vidiel tak, že vidlice smerovali hore a na tých bola zavesená cez oká sieť. Preto vidlice boli vbité do zeme len tak silno, aby pri náraze vlka do siete táto padla naň. Chlapi, ktorí siete rozostavali, sa pri nich ukryli buď za stromy, do húštin alebo keď to bolo na voľnom priestranstve maskovali svoj kryt konármi zo svrčín, takže utekajúci vlk ich nezbadal a od siete neutiekol. Na vyvýšenom mieste, obyčajne na strome, skadiaľ mohol vidieť celú lapačku, bol občan, ktorý ju aj odtiaľ riadil. Upozorňoval tých, ktorí durili príležitostným volaním, aby vlka hnali správne do siete. Poľakaný vlk v divom behu, niekedy ich bolo i viac, búšil naslepo do siete. Padla sieť na vlka, ktorý čím viac sa usiloval z nej dostať, tým viac sa zamotával. Za stromami, konármi a v húští pokrytí chlapi len na toto čakali, lebo hneď vybehli a kyjakmi ho v sieti zabili. Žiarania touto lapačkou nielen že oslobodili seba, ale i ostatné obce od vlkov. Pritom si aj zarobili pekný peniaz. Za lapeného vlka, ako odmenu zo stoličnej pokladnice dostali 8 zlatých v šajnoch a za kožu z neho dostali tiež 8 – 9 zlatých šajn. Tieto peniaze si odkladali do spoločnej pokladnice. Za ne si opravovali siete, vyplácali honcov a riadili každú jar zábavu, na ktorej pili vlčnô. I terajšia zvonica, postavená za 1800 korún a tri zvony kúpené v Nadlaku za 1400 korún sú kúpené zväčša za vlčiarsky peniaz, totiž za čistý zisk z lapačky.
Lapačka vlkov prestala asi okolo roku 1880 – 1890 preto, že už nebolo vlkov. Najmä železnica ich zastavila. Aby žiarsku lapačku vlkov urobili nezabudnuteľnou, vtedajší obecní predstavitelia dali na obecnú pečať vyraziť vlka, čo odznak lapačky."

Pripravila: OLGA BRÁDLOVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 826
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 609
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 12 160
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 372
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 222
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 713
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 827
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 742
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 707
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 009
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Liptáci proti Zvolenu opäť bez bodu

Hokejisti Zvolena zvíťazili v piatkovom zápase 31. kola Tipos extraligy na ľade Liptovského Mikuláša 3:1. Pripísali si tak šiesty triumf za sebou. Naopak, domáci Liptáci utrpeli piatu prehru v sérii.

Liptovský Mikuláš v bielo-červenom vyšiel na svojom domácom ľade proti Zvolenu naprázdno.

Kam na Liptove počas lockdownu

Nápady na výlety sme rozdelili podľa okresov.

V Liptovskej Sielnici horel karavan, bol v ňom človek

Profesionálnym hasičom z Liptovského Mikuláša pomáhali pri zásahu dobrovoľní hasiči z Liptovského Trnovca.

Ilustračné foto.

Najlepším futbalistom sa stal Kokavec z Palúdzky

Hovorili sme s víťazom ankety o najlepšieho hráča LFZ Petrom Kokavcom. Jeho obdivuhodná oddanosť Palúdzkym farbám pretrváva, ak nerátame len s krátkym odskočením do Tatrana.

Peter Kokavec v červenom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Polícia sa k sankciám za porušenie lockdownu v Nitre nevyjadruje

Kto nemá potrebné doklady, otočia ho a nevpustia do mesta.

Majiteľ pohrebníctva: Nárast úmrtí je taký veľký, aký si za 20 rokov praxe nepamätám

Ivan Fontáni, majiteľ pohrebných služieb Silencia v Martine potvrdil, že úmrtnosť za november a december vzrástla oproti minulému roku o 70%. Nie všetci sú však „covidoví zosnulí“. Chladiace boxy si musia prenajímať v okolitých obciach.

Už ste čítali?