Pondelok, 28. november, 2022 | Meniny má Henrieta

O dvoch storočniciach a o tom, ako v Žiari kedysi lapali vlkov do sietí

web_storocnica.jpgStoročnicu prvej školy a sto rokov od narodenia učiteľa Petra Hubku si pripomenuli 11. októbra v Žiari.

Slávnosť školy i jej učiteľa sa uskutočnila v triede, v ktorej kedysi učil Peter Hubka. Z pôjda priniesli pôvodné lavice, pôvodené počítadlo, na ktorom bolo desať guličiek, aj starý obraz s fujaristom. Kalamár sa nepodarilo nezohnať, starý glóbus a plátenú tašku si požičali zo Smrečian z Pamätnej izby Fraňa Kráľa. Staré fotografie priniesli ľudia z domu a v zväčšenej podobe v čase osláv viseli na ste-nách. Samozrejme, triedu pred slávnosťou vygruntovali, vyumývali okná a zariadili tak, aby vyzerala ako kedysi.
Učiteľa Petra Hubku mali v dedine veľmi radi a vážili si ho. Okrem pedagogickej práce sa venoval vzdelávaniu dospelých, organizoval kurzy pravopisu, počtov, pracoval ako účtovník v úverovom družstve, ako knihovník v obecnej knižnici a vedúci osvety. Nacvičil sedemdesiat divadelných hier, založil štvorhlasný miešaný zbor aj čisto mužský zbor pre nácvik ľudových i chrámových piesní. Písal obecnú kroniku, poskytoval rady v oblasti ovocinárstva, záhradníctva, prvej pomoci. Bol aj jedným z autorov Čítanky pre 4. ročník základnej deväťročnej školy. Za svoju 25-ročnú školskú prácu mu udelili titulom Vzorný učiteľ. Zomrel v Bratislave v roku 1994.
Triedu, v ktorej Peter Hubka učil aj program pripravili členky miestneho spolku Červeného kríža a kultúrna komisia pri obecnom úrade v Žiari. Slávnostnú atmosféru podujatia dotvorili spevom ženy z Jednoty dôchodcov. Program spestrila scénka zo školského prostredia, perličky zo súkromia prezradila Božena Devečková. Do spomienok načreli aj Božena Trnková a Marta Jančušková.
Mnohí spomínali, prezerali si fotografie a počúvali melódie, ktoré na harmóniu zahral syn Petra Hubku, jeho menovec. V ich srdciach ožili spomienky, posilnila sa spolupatričnosť a túžba, aby sa do žiarskej školy opäť vrátil kultúrny život.
Pôvodná škola už nestojí, zbúrali ju po 2. svetovej vojne. Ešte kým stála, postavili novú, v ktorej s a slávnosť konala. Občas v nej nacvičujú hudobníci, v druhej miestnosti je posilňovňa, v pôvodnom kabinete knižnica, jednu triedu využívajú športovci - mávajú v nej schôdze.

Žiarska lapačka vlkov
Peter Hubka do obecnej žiarskej kroniky zapísal aj príbeh o lapačke vlkov. Siete, do ktorých ich Žiarania lapali, venoval Liptovskému múzeu v Ružomberku. Podľa zápisu v obecnej kronike sú už možno v Národnom múzeu v Martine. Peter Hubka napísal:
„Žiarania lapali vlkov najviac pred utvorením železnice (1870- 1875) a potom asi do roku 1880 – 1890.V spomínanom čase bolo v našom kraji veľmi mnoho vlkov. Lapaním ich však dočista vyničili a keď sa ešte i potom objavil kde-tu vlk, toho poľovníci v krátkom čase urobili neškodným. Ľudia spomínajú, že pred vybudovaním železnice chodievali vlci až do Liptovského Sv. Mikuláša kradnúť, čo sa dalo dostať pod zuby. Chodievali cez Nicovô a cez Háj a že veru večerami bolo nebezpečné sa potuľovať tadiaľ. Pretože vlci narobili hodne škody, najmä v obci Žiar, uzhovorili sa Žiarania, že týchto zlodejov vlčích budú musieť voľajakým spôsobom ničiť. Zbrane nemali, až na jednu starú ťažkú pištoľ, aj to k nabíjaniu len odpredu, ktorú opatroval mlynár. Preto si hľadali iný spôsob. Večierkami sa schádzavali do bývalej krčmy, kde pri pohárikoch hútali, hútali a premýšľali, až prišli na myšlienku, že by bolo lepšie, keby sa tá potvora – vlk do niečoho zamotal a potom že by mu už kyjakmi dožičili. Rozmýšľali, čo by sa na to najlepšie hodilo, až prišli na myšlienku, že veru ľanu a konopí doma majú dosť, že usúkajú špagátu a z toho napletú siete, v ktorých sa vohnaný vlk poriadne zamotá, takže im neutečie a že ho oni už kyjakmi dobijú. Tak sa stalo. Narobili sietí asi meter širokých a 30 až 50 metrov dlhých. Pripravili si kyjaky a najmä v jeseni a v zime mali vlci zlé časy. Už večer sa občania Žiarania dohovorili, že na druhý deň idú na „zvery“, čiže lapať vlkov. Ráno ešte potme asi o 2. - 4. hodine zobúdzal určený k tomu občan krikom: „Na zvery, na zvery!“ Každý, kto sa k tomu cítil byť chlapom, sa rýchlo poobliekal, vzal dôležitú zbraň preň – kyjak a na ceste pred domami sa rýchlo ešte radili. Prácu si rozdelili a síce: Jedni išli zver (vlkov) duriť – hnať, niekedy až z Okoličného, krikom: „Ahúj, hahúj!“ Vlci sa zľakli a pelášili späť tou cestou, ktorou šli na lov. Do hory sa vracali väčšinou dolinkami, popri potôčikoch, čiže krytými miestami, čo využívali zas tí občania, ktorí išli siete rozstaviť - rozostrieť. Rozostavili ich tam, kadiaľ sa nič zlého netušiaci vlk vracal. Sieť pripevnili k zemi krátkymi vidlicami tak, že vidlice vpichli do zeme a tým cez oko siete pripevnili i sieť samotnú a na koncoch siete zabili do zeme tiež po vidlici dlhej v podobe vidiel tak, že vidlice smerovali hore a na tých bola zavesená cez oká sieť. Preto vidlice boli vbité do zeme len tak silno, aby pri náraze vlka do siete táto padla naň. Chlapi, ktorí siete rozostavali, sa pri nich ukryli buď za stromy, do húštin alebo keď to bolo na voľnom priestranstve maskovali svoj kryt konármi zo svrčín, takže utekajúci vlk ich nezbadal a od siete neutiekol. Na vyvýšenom mieste, obyčajne na strome, skadiaľ mohol vidieť celú lapačku, bol občan, ktorý ju aj odtiaľ riadil. Upozorňoval tých, ktorí durili príležitostným volaním, aby vlka hnali správne do siete. Poľakaný vlk v divom behu, niekedy ich bolo i viac, búšil naslepo do siete. Padla sieť na vlka, ktorý čím viac sa usiloval z nej dostať, tým viac sa zamotával. Za stromami, konármi a v húští pokrytí chlapi len na toto čakali, lebo hneď vybehli a kyjakmi ho v sieti zabili. Žiarania touto lapačkou nielen že oslobodili seba, ale i ostatné obce od vlkov. Pritom si aj zarobili pekný peniaz. Za lapeného vlka, ako odmenu zo stoličnej pokladnice dostali 8 zlatých v šajnoch a za kožu z neho dostali tiež 8 – 9 zlatých šajn. Tieto peniaze si odkladali do spoločnej pokladnice. Za ne si opravovali siete, vyplácali honcov a riadili každú jar zábavu, na ktorej pili vlčnô. I terajšia zvonica, postavená za 1800 korún a tri zvony kúpené v Nadlaku za 1400 korún sú kúpené zväčša za vlčiarsky peniaz, totiž za čistý zisk z lapačky.
Lapačka vlkov prestala asi okolo roku 1880 – 1890 preto, že už nebolo vlkov. Najmä železnica ich zastavila. Aby žiarsku lapačku vlkov urobili nezabudnuteľnou, vtedajší obecní predstavitelia dali na obecnú pečať vyraziť vlka, čo odznak lapačky."

Pripravila: OLGA BRÁDLOVÁ

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Univerzita Komenského v Bratislave: Výzva prijatá!
  2. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám
  3. Jediná slovenská univerzita s akreditáciou AACSB
  4. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc
  5. Know-how študenta: Zažiť, získať prax a spoznať svet.
  6. Zažívali domáce násilie a nikdy nepracovali. Ako dlho trvá naučiť ich to?
  7. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nemusia
  8. Obnovte svoj dom so službou Obnov dom so SSE
  1. Obnovte svoj dom so službou Obnov dom so SSE
  2. Tesco pokračuje v raste, otvára dve nové predajne
  3. Adios, smetiaky! Tento domáci kompostér mení odpad na substrát
  4. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste
  5. Štátne rezervy uvedú nový systém pomoci v krízových situáciách
  6. 7 prekvapení, ktoré prináša bývanie v Helenkách
  7. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana?
  8. eTabletka - 6 dôvodov pre nákup liekov z pohodlia domova
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 26 119
  2. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 7 487
  3. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 6 822
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 3 631
  5. Novinka: Počúvajte podcasty úplne bez reklamy v apke SME 2 678
  6. Platíte za poistenie, ktoré naozaj potrebujete? 2 031
  7. Jediná slovenská univerzita s akreditáciou AACSB 1 879
  8. Blíži sa najväčšia investičná konferencia roku 2022 1 669

Blogy SME

  1. Eva Gallova: Trochu humoru, potrebujeme, dobre?
  2. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu.
  3. Blanka Ulaherová: Byť mačkou v Istanbule
  4. Ján Škerko: Terorista Putin, kúrenie v krbe, výdavky na vojnu a ...
  5. Helena Michlíková: On to nevie ?
  6. Robert Štepaník: diel 78 - rubrika: moje najhranejšie (v septembri 2022) - časť 1
  7. Julius Kravjar: Akademické podvody netreba podceňovať
  8. Štefan Vidlár: Aj my
  1. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 14 874
  2. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 6 554
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 106
  4. Ján Valchár: Ukrajinci zmasakrovali ruských vojakov - no a čo? 5 486
  5. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 4 857
  6. Jana Melišová: V závoji hmly 3 748
  7. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 684
  8. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 3 534
  1. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  2. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  6. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  7. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Až osem percent všetkých výpovedí bolo z Liptova.


19 h

Mestské Verejnoprospešné služby (VPS) v Liptovskom Mikuláši spustili tento týždeň pohotovosť zimnej údržby.


TASR 26. nov

Výber TOP športových správ z regiónov.


25. nov
MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


25. nov

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Podmienky sú podľa nich otrocké.


24. nov

Polícia vyhlásila pátranie po 32-ročnom mužovi.


25. nov

Chce motivovať aj ďalších.


25. nov

Podujatie na Mierovom a Štúrovom námestí pripravilo mesto po dvojročnej prestávke.


TASR 26. nov

Blogy SME

  1. Eva Gallova: Trochu humoru, potrebujeme, dobre?
  2. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu.
  3. Blanka Ulaherová: Byť mačkou v Istanbule
  4. Ján Škerko: Terorista Putin, kúrenie v krbe, výdavky na vojnu a ...
  5. Helena Michlíková: On to nevie ?
  6. Robert Štepaník: diel 78 - rubrika: moje najhranejšie (v septembri 2022) - časť 1
  7. Julius Kravjar: Akademické podvody netreba podceňovať
  8. Štefan Vidlár: Aj my
  1. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 14 874
  2. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 6 554
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 106
  4. Ján Valchár: Ukrajinci zmasakrovali ruských vojakov - no a čo? 5 486
  5. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 4 857
  6. Jana Melišová: V závoji hmly 3 748
  7. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 684
  8. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 3 534
  1. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  2. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  6. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  7. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu