Petra Ondrejku teší, že po rokoch pri mikulášskom hokeji má konečne vytvorené adekvátne podmienky na prácu.
Za úspechmi liptovskomikulášskeho hokeja v tomto období netreba vidieť len obrovský kus práce hráčov a trénerov. Mikulášsky hokej ide veľmi dobre aj preto, že je na výbornej úrovni realizačný tím. Ten sa stará o to, aby mali hráči zabezpečené všetko, čo potrebujú a mohli sa sústrediť len na hokej.
Neodmysliteľnou postavou v tomto súkolesí je kustód Peter Ondrejka. Ten aj počas piatkového predpoludňajšieho tréningu hráčom nosil teplý čaj alebo pripravoval nápoje. Bol by hriech nevyspovedať chlapa, ktorý je s mikulášskym hokejom v tejto funkcii spätý už pätnásť rokov. Navyše, starším priaznivcom najpopulárnejšieho športu v meste tohto bývalého gólmana netreba predstavovať.
Je to veľmi vďačný typ aj pre médiá. Veď kto vám o hráčoch prezradí viac, ak nie P. Ondrejka, ktorý je s nimi v každodennom kontakte?
Predstavme si v úvode vašich najbližších spolupracovníkov, s ktorými sa staráte o to, aby všetko klapalo tak, ako má.
- Mojou bezprostrednou pravou rukou je masér Martin Drbiak a Majo Feherpataky, ktorý je manažérom mužstva. Spolu robíme kompletný servis, ktorý hráči potrebujú. Od občerstvenia až po prípravu menšieho posedenia.
S hráčmi ste každý deň a určite ich dokonale poznáte. Akí sú? Nenapršalo im kvôli výbornému postaveniu v tabuľke do nosa?
- Božechráň, také niečo u nás určite nehrozí. Sú to úplne normálni ľudia s veľkým zmyslom pre humor. Je radosť s nimi spolupracovať. Ak mám byť úprimný, tak sú takí skromní, že niekedy im stačí škvarková pomazánka s cibuľkou na čerstvom chlebíku. Po regenerácii sa hocikedy rozhodnú, že chcú takýto chlebík, tak im ho s Majom Feherpatakym s radosťou pripravíme. Rovnakí ako hráči sú aj tréneri. My sme všetko jedna banda (smiech). Prezradím, že spomínaný chlebík najviac chutí brankárovi Falterovi. Ten by ho jedol stále.
V klube pôsobíte od roku 1993 a za ten čas sa v kabíne vystriedalo poriadne množstvo hráčov.
- Veru tak, s Ďurom Halajom a Peťom Lištiakom som dokonca pôsobil v jednom mužstve, keď sme hrali Slovenskú národnú hokejovú ligu. Vtedy boli moji spoluhráči, teraz plním ich priania.
Výborné postavenie v tabuľke musí byť pre vás určite zadosťučinením za neľahkú prácu.
- Otvorene poviem, že také výsledky som pred začiatkom sezóny nečakal. Až teraz si poriadne uvedomujem, že sme silná partia.
Po zápase na popradskom štadióne fanúšikovia pri autobuse veľmi hlasno spomínali aj vaše meno.
- Také niečo vždy poteší, rovnako aj výborná atmosféra, ktorú vďační diváci dokážu vytvoriť. Po zápase sme niesli debnu do autobusu aj s Majom Feherpatakym, inokedy to robia mladí hráči. Ale keď sme vyhrali, tak sme ich aspoň takýmto spôsobom odmenili za tri dôležité body.
Kto je v kabíne najväčší humorista?
- Tam si robí srandu každý z každého, ale ak by som mal menovať len jedného, pre mňa je ním brankár Falťo. Už len svojím typickým smiechom. Druhým je asistent trénera Paľo Paukovček. A kto je, naopak, najtichší? Asi môj kolega, masér, Martin Drbiak. On povie za týždeň tri vety, ktoré však stoja za to. V našej kabíne tichého chlapca niet.
Oproti minulosti sa môžete popýšiť aj lepšími podmienkami na prácu.
- Veľmi ma to teší a aj touto cestou ešte raz ďakujem všetkým, ktorí priložili ruku k dielu. Regeneračnú miestnosť sme do života slávnostne uviedli len nedávno. Je to na oveľa lepšej úrovni ako v minulosti, radosť pracovať. Kým v minulosti som vytvorené podmienky mohol kolegom v iných kluboch závidieť ja, teraz môžu oni mne. Klobúk dolu pred všetkými, ktorí nám pomáhajú aj takouto formou.
-
MICHAL PAŠKA
