MONČA A DRIMO, nielen Liptov je z vás mimo. Hlásal minulú nedeľu plagát v televíznej súťaži a prichádzajúce esemesky namaľované slová potvrdzovali.
Monika Olšovská so psom Dreamom sa dostali s dogdancingom (psím tancom) do semifinále. Medzi tancujúcim psom a tancujúcim dievčaťom napokon rozhodla porota. Adela Banášová si síce chytala hlavu, ale priklonila sa k Paľovi Haberovi. Jan Kraus povedal, že vybrať si medzi mladučkou tanečníčkou a dvojicou z Liptova, je zločin. Skôr však, ako Monika so psíkom zišli z javiska, Dream „vybozkával“ moderátora a herca Maroša Kramára, vychutnával si svetlá a slávu.
Monika s Dreamom sa vrátili domov do Liptovského Petra a v ďalších dňoch nabehli na svoj spôsob života. Hneď v nasledujúcu stredu už „canisterapeutovali“ s deťmi zo Základnej školy internátnej pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou v Jamníku. Monika v škole pracuje aj ako logopedka a pri práci s deťmi jej pomáhajú jej tri psíky. Takmer dôchodkyňa Kiška, televízna hviezda Dream a mladica Arsi. Border colia, pastierske plemeno. Podľa Monikiných slov priveľmi aktívne a vôbec nevhodné pre pohodlných ľudí. Pomalšie deti však dokážu vyburcovať k činnosti.
Psy v Monikinej triede, ale aj v triede vychovávateľky Julky Šintajovej, pracujú ako pomocní učitelia či psí terapeuti. Deti s poruchami reči ich češú a zapínajú im do srsti sponky. Precvičujú si jemnú motoriku. Alebo obkreslia Dreama na velikánsky papier a hoci zhodnotila Monika psa ako hyperaktívneho, pri kreslení sa ani nepohol. O chvíľu sa už naťahovali psy s deťmi o gumový kruh alebo pobehovali spoločne po triede. Za relaxačnej hudby si zas spolu ľahli na podložku a vychutnávali pohodu. Nezvyčajné vyučovanie robí deťom i psom radosť, no po štyridsaťminútovej hodine doma psíky unavené zaľahnú a školskú prácu musia vyspať. „Je to pre ne náročné, a tak canisterapiu robím raz do týždňa v rámci logopédie pre žiakov školy a raz do týždňa ponúkame túto formu liečby pre ľudí mimo školy,“ doplnila Monika, ktorá v škole vedie aj krúžok tanca so psom. To, že je v dogdancingu vynikajúca, dokázala s Dreamom na televíznej obrazovke celému Slovensku.
Ako ste sa dostali ku psíkom?
- Keď som bola malinká, páčili sa mi koníky a parkúrové jazdenie. Nikdy som však nejazdila a od koníkov som prešla k psíkom. Na strednej škole som mala prvého vlastného psíka dobermana. S ním som začala robiť psí parkúr. Potom prišla Kiška, dnešná dôchodkyňa. Má trinásť rokov a keďže má už svoj vek, zadovážila som si Arsinku, plemeno border colia. Počítam s tým, že Kiška končí svoje pôsobenie u detí, zaslúži si dôchodkový pokoj. Napriek tomu chodí medzi deti rada. Canisterapia je pre psíkov záťaž, musím ich v školskej práci striedať. Arsinku som si vybrala špeciálne na canisterapiu, Drimka nie, on k nej prišiel akosi postupne.
Prečo plemeno border colia?
- Vyniká v agility - parkúre psíkov, ktoré robíme. Kedysi som si myslela, že keď mám borderku, pôjde všetko ako po masle. Kdeže! Tieto psy prílišnou hyperaktivitou a ochotou pracovať robia chyby. Navyše, borderkin pán musí byť tiež aktívny, v žiadnom prípade neodporúčam toto plemeno deťom alebo pomalým ľuďom. Nestačí s ním ísť na prechádzku. Tohto psa treba zamestnať, no nie nohy, ale hlavu. Sú to pastierske psy a spolupracovali s pastierom, lipnú na človeku a čakajú, čo im povie, aby mohli rozkaz splniť. Rozmýšľajú pri práci. Niekedy je pre nich viac, keď denne pol hodinu robíme triky, ako by som s nimi šla na dvojhodinovú prechádzku. Tieto psíky sa ani nevedia normálne prechádzať, stále dobiedzajú.
Ako ste sa dostali do televíznej súťaže?
- Najprv ma na ňu upozornila moja kolegyňa Janka Šimeková, potom sa všetko zbehlo tak, že ma kamarátky nahovárali, ale ja som váhala. Bála som sa. Kamaráti mi však vraveli – choď, budeš psíky prezentovať. Pôjdeš tam za všetkých psíčkarov. Ľudia niečo nové uvidia. Šla som, ale ani mi nenapadlo, že s Dreamom postúpime do semifinále. Keď bola generálka a dostávali sme pokyny, ako sa správať, nepočúvala som. Nemyslela som si, že sa doň dostaneme. Absolútne som nepočítala s tým, že ľudia na Slovensku by poslali toľko esemesiek psovi. Veľmi ma to dojalo, bol to silný zážitok.
Ako znášal súťaž Dream?
- On je šašo, ktorý sa potrebuje predvádzať. Skákal a vedel, kedy bola generálka a ľudia neboli v hľadisku a kedy tam boli. Mnohé veci sa však nedajú so psom natrénovať dopredu. Každé vystúpenie je iné, má inú atmosféru a nenatrénujete ho. Drimko však nasáva atmosféru pretekov a predvádza sa. Dobre mu robí pozornosť ľudí. V Bratislave príprava na vystúpenie i priamy prenos boli náročné. Drimko si však získal ľudí okolo seba, fandil mu televízny štáb i porota. Dokonca sa mi zdalo, že bol ich maskotom, hladkali ho, potľapkávali. Že sme v semifinále vypadli? Tak to malo byť. Finále by určite bolo pre Drimka znovu veľmi náročné.
Súťažíte so psami v dogdancingu?
- Bola som na súťaži v lete v Blansku v Čechách. Chcela som zistiť, aká je úroveň tanca v zahraničí. Viac však chodím na parkúrové súťaže so psíkom. Nedá sa všetko robiť. Len tieto aktivity so psíkmi stoja veľmi veľa zapierania. Ako pri každom športe. Musíte mu dať čas, energiu i peniaze.
Chodieva na súťaže s vami aj manžel?
- Chodieval, ale nudil sa, takže má svoje aktivity. Nebol ani na súťaži v televízii. Keby Drimko vedel, že on sedí v hľadisku, bol by schopný zbehnúť z pódia, pomojkať sa a vrátiť sa ku mne. Nechcela som riskovať, a tak manžel strážil doma Arsinku.
Kto vám robí choreografiu vystúpení?
- Mám kamarátku, ktorá robila spoločenské tance a radí mi. Ja nie som tanečníčka, ale inšpirujem sa na internete, pýtam sa ľudí na súťažiach... Niektoré prvky v tanci psa sú rovnaké, ale vždy sa snažím pridať nové prvky. Každé vystúpenie inak vyznie v inom oblečení, s inými rekvizitami, inou hudbou. Ale vystúpenia sú pre mňa druhoradé, na prvom mieste je športové zápolenie.
Keby ste vyhrali tri milióny. Čo s nimi?
- Kúpila by som si kvalitné auto s veľkým kufrom, aby som mohla v ňom voziť psy. Kúpiť si auto z učiteľského platu bez pôžičiek považujem za zázrak a myslím si, že sa to ani nedá.
-
DAGMARA
