Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

V Tichej doline potichu zomierajú stromy

OD VETERNEJ POHROMY V TATRÁCH uplynú 19. novembra štyri roky. Vietor, ktorý dosahoval rýchlosť až 180 km za hodinu, napáchal obrovské škody. Viac škôd ako víchrica však podľa lesníkov aj premiéra Róberta Fica napáchal lykožrút. Jeho premnoženie spôsobili podľa nich ochranári, pretože neumožnili kalamitné drevo spracovať.


Jednou z dolín, ktorej veterná a lykožrútová kalamita značne zmenili tvár, je Tichá dolina. Vybrali sme sa do nej spolu s predsedom Pozemkového spoločenstva Východná Pavlom Vechterom. Urbáru Východná totiž patrí v Tichej doline asi 860 hektárov lesa, ktoré sa nachádza v piatom stupni ochrany prírody. Sprevádzal nás aj predseda Klubu lesníkov a priateľov lesa Liptova Igor Košecký.

Milióny ležia popri ceste
Najskôr sme sa zastavili na parkovisku v Podbanskom. „Pozrite sa na tie lesy. To, čo sa červenie, sú mŕtve stromy, ktoré napadol vlani kôrovec. Z nich už preletel do zelených stromov. Ihličnaté porasty postupne menia zelenú farbu na hnedú. Sme z toho smutní, lebo sa tomu dalo vo väčšej miere zabrániť,“ povedal Pavol Vechter. Dozvedeli sme sa, že po veternej kalamite zostalo v Tichej doline na území Pozemkového spoločenstva Východná na zemi ležať asi 8-tisíc metrov kubických kalamitného dreva a ďalších 20 až 25-tisíc na území Štátnych lesov TANAP-u. Krajský úrad životného prostredia neudelil výnimku na jeho spracovanie. Naletel do neho kôrovec a znehodnotil ho. Kedysi drevo predávali za 2100 korún (asi 70 eur) za meter kubický, teraz ho predávajú asi za polovicu.
„Keby sme hodnotu nespracovaného dreva vyčíslili, vyšlo by nám, že v Tichej doline leží popri ceste takmer 35 miliónov korún (1,16 miliónov eur). Za nespracovanú drevnú hmotu nám síce uhradili majetkovú ujmu vo výške 12 miliónov korún (približne 398-tisíc eur), ale keby sme ju mohli spracovať, vytvorili by sa pracovné miesta pre niekoľko desiatok ľudí, drevo by sa zúžitkovalo a čo je podstatné, nedošlo by k premnoženiu podkôrneho hmyzu v takom katastrofálnom rozsahu," povedal Pavol Vechter a povzdychol si: „Keby to videli naši predkovia, v hrobe by sa obracali." Pripomenul, že nejde iba o straty za drevnú hmotu. Keďže východnianske urbárske lesy zaradili do najprísnejšieho, piateho stupňa ochrany prírody, nesmú v nich robiť prakticky nič, ani zbierať huby a iné lesné plody. Môžu sa iba pozerať, ako na zemi hnijú popadané stromy, ale nové namiesto nich zasadiť nemôžu.

Nech experimentujú na svojom
„Je to do plaču. Devastácia nášho súkromného majetku neustále pokračuje a márne už dlhé roky čakáme, kedy to kompetentní ľudia zastavia a vyriešia. Prirodzená obnova lesa na odumretých plochách bude bez pomoci človeka trvať niekoľko desaťročí a my nemôžeme robiť nič. Takzvaní ochranári chcú, aby sme sa o naše lesy nestarali a ponechali ich na samovývoj. Keď chcú experimentovať a ponechať les na samovývoj, nech experimentujú. Ale na svojich, nie na cudzích, súkromných pozemkoch," skonštatoval predseda východnianskych urbárnikov, ale myslí si to drvivá väčšina vlastníkov lesov, ktoré sú v najprísnejších stupňoch ochrany.

Na území s nižším stupňom ochrany prírody
kalamitné drevo vyťažili a zostali holiny. Tieto plochy sú, podľa zákona, lesníci povinní zalesniť. Peniaze na zalesňovanie získavali z ťažby a predaja dreva. „Holiny na území patriacom Pozemkovému spoločenstvu Východná dosahujú plochu 400 hektárov. Náklady na zalesňovanie týchto plôch a ostatné pestovné práce nebudeme schopní pokryť z príjmov z ťažby z kalamitného dreva. Preto sme vypracovali projekt leso-pestovnej činnosti a požiadali o príspevok z Európskej únie,“ dodal Pavol Vechter.

Hynú aj vzácne limby
Išli sme asfaltkou a dostali sme sa až na miesto, odkiaľ sme sa pozerali na Hlinský hrebeň. Možno sa tak volá preto, že do týchto končín vynášali kedysi ženy z Východnej na chrbtoch v košoch hlinu a sadili tu stromčeky. Les tam totiž nebol odjakživa. Predtým tam boli holé plochy, ktoré sa nedali využívať ani ako pašienky pre hospodárske zvieratá. Aby z nich bol aspoň nejaký úžitok, zalesnili ich. Tichú dolinu zalesňovali údajne za Slovenského štátu aj väzni. Bývali v lokalite Tábor v drevenom baráku, ktorý stojí dodnes. Za socializmu v ňom bývali aj prostitútky, ktoré vraj pochytali po celej republike a za trest sadili stromčeky. Lykožrútovi je jedno, kto ich sadil, chutia im všetky. „Lykožrút smrekový mal po kalamite dobré podmienky. To, že napadol popadané stromy, by nebolo najhoršie. Horšie je, že z nich preletel do stojacich zdravých stromov a už neničí iba smreky, ale aj vzácne limby a kosodrevinu. Napáda iba zdravé stromy, ktoré majú „šťavu.“ Samička sa zavŕta do kôry, urobí si snubnú komôrku, v nej počká na samca, priláka ho pachom – feromónmi. Samček ju oplodní a ona potom do bočných komôrok nakladie vajíčka. Z nich sa vyliahnu larvy, ktoré žerú živé pletivo. Tým prerušia prívod živín od koreňov do celého stromu a strom odumrie. Keď larvy dospejú, vyletia na okolité živé stromy. Až 15 percent populácie lykožrúta je schop– ných pri priaznivom vetre doletieť až 20 km,“ dozvedeli sme sa od našich sprievodcov.

Teória samovývoja
To, že v Tichej doline a celých Tatrách umierajú stromy, zapríčinili, podľa Igora Košeckého, „takzvaní ochranári, ktorí sa chodili priväzovať k stromom, konkrétne z Lesoochranárskeho združenia Vlk. Dovolím si tvrdiť, že nerobia ochranu, ale diverziu proti ochrane prírody. Boli tu manifestovať 16-17-ročné deti, ktoré vôbec nerozumeli problematike. Podľa mňa teória, že les treba nechať na samovývoj a príroda sa s kalamitou a so všetkým vysporiada sama, je chorá. Uvediem príklad. Voš vlasová je prirodzený parazit vo vlasoch, lykožrút smrekový v smrekovom lese. Keď vaše dieťa dostane vši, necháte to na samovývoj? Akúkoľvek chorobu treba liečiť a les je, jednoducho, chorý.“
Prechádzka Tichou dolinou bola smutná. Pri pohľade na cintorín popadaných stromov pri ceste mrazilo. Ale ešte horšia bola predstava, že tisícky stromov pomaly umierajú postojačky. Na vine však nie je, podľa lesníkov, iba kalamita, lykožrút či pseudoochranári, ale aj zlý zákon. Keď sme kráčali po úzkej asfaltke Tichou dolinou, Pavol Vechter poznamenal: „Zonácia je kocúrkovo. Napravo od cesty je územie patriace Štátnym lesom, ktoré zaradili do štvrtého stupňa ochrany, naľavo je urbárske, ktoré zaradili do piateho. Bez toho, aby to prerokovali s vlastníkmi a spýtali sa na ich názor. Pritom sme vraj právny a demokratický štát. Zákon o ochrane prírody nezohľadňuje záujmy vlastníkov. Už dlho sa hovorí o jeho novelizácii alebo o novom zákone. Dúfam, že sa toho dožijeme a že bude zohľadňovať záujmy ochra- ny prírody, štátu aj súkromných vlastníkov lesa. Veď aj my chceme, aby lesy boli zelené. Veď sú naše a kto si bude chrániť majetok lepšie ako vlastník?"

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 26 451
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 23 466
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 289
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 767
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 621
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 283
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 089
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 542
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 407
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 616
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Koronavírus: Odberné miesta v obciach na Liptove

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v obciach na Liptove

Z novembrového testovania vo Vavrišove.

Koronavírus: Odberné miesta v Ružomberku

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Ružomberku.

Koronavírus: Odberné miesta v Liptovskom Mikuláši

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Liptovskom Mikuláši.

Medlovej tesne ušlo finále v Big Air

Slovenská reprezentantka v snowboardingu Klaudia Medlová skončila v prvom kole Svetového pohára v disciplíne Big Air na siedmom mieste.

Klaudia Medlová si doma zajazdila v hlbokom snehu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

V Trenčíne pribudne ďalšie záchytné parkovisko, bude bezplatné

Jeho kapacita nepresiahne 60 parkovacích miest.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Už ste čítali?