Streda, 8. február, 2023 | Meniny má Zoja

V Tichej doline potichu zomierajú stromy

OD VETERNEJ POHROMY V TATRÁCH uplynú 19. novembra štyri roky. Vietor, ktorý dosahoval rýchlosť až 180 km za hodinu, napáchal obrovské škody. Viac škôd ako víchrica však podľa lesníkov aj premiéra Róberta Fica napáchal lykožrút. Jeho premnoženie spôsobili podľa nich ochranári, pretože neumožnili kalamitné drevo spracovať.


Jednou z dolín, ktorej veterná a lykožrútová kalamita značne zmenili tvár, je Tichá dolina. Vybrali sme sa do nej spolu s predsedom Pozemkového spoločenstva Východná Pavlom Vechterom. Urbáru Východná totiž patrí v Tichej doline asi 860 hektárov lesa, ktoré sa nachádza v piatom stupni ochrany prírody. Sprevádzal nás aj predseda Klubu lesníkov a priateľov lesa Liptova Igor Košecký.

Milióny ležia popri ceste
Najskôr sme sa zastavili na parkovisku v Podbanskom. „Pozrite sa na tie lesy. To, čo sa červenie, sú mŕtve stromy, ktoré napadol vlani kôrovec. Z nich už preletel do zelených stromov. Ihličnaté porasty postupne menia zelenú farbu na hnedú. Sme z toho smutní, lebo sa tomu dalo vo väčšej miere zabrániť,“ povedal Pavol Vechter. Dozvedeli sme sa, že po veternej kalamite zostalo v Tichej doline na území Pozemkového spoločenstva Východná na zemi ležať asi 8-tisíc metrov kubických kalamitného dreva a ďalších 20 až 25-tisíc na území Štátnych lesov TANAP-u. Krajský úrad životného prostredia neudelil výnimku na jeho spracovanie. Naletel do neho kôrovec a znehodnotil ho. Kedysi drevo predávali za 2100 korún (asi 70 eur) za meter kubický, teraz ho predávajú asi za polovicu.
„Keby sme hodnotu nespracovaného dreva vyčíslili, vyšlo by nám, že v Tichej doline leží popri ceste takmer 35 miliónov korún (1,16 miliónov eur). Za nespracovanú drevnú hmotu nám síce uhradili majetkovú ujmu vo výške 12 miliónov korún (približne 398-tisíc eur), ale keby sme ju mohli spracovať, vytvorili by sa pracovné miesta pre niekoľko desiatok ľudí, drevo by sa zúžitkovalo a čo je podstatné, nedošlo by k premnoženiu podkôrneho hmyzu v takom katastrofálnom rozsahu," povedal Pavol Vechter a povzdychol si: „Keby to videli naši predkovia, v hrobe by sa obracali." Pripomenul, že nejde iba o straty za drevnú hmotu. Keďže východnianske urbárske lesy zaradili do najprísnejšieho, piateho stupňa ochrany prírody, nesmú v nich robiť prakticky nič, ani zbierať huby a iné lesné plody. Môžu sa iba pozerať, ako na zemi hnijú popadané stromy, ale nové namiesto nich zasadiť nemôžu.

Nech experimentujú na svojom
„Je to do plaču. Devastácia nášho súkromného majetku neustále pokračuje a márne už dlhé roky čakáme, kedy to kompetentní ľudia zastavia a vyriešia. Prirodzená obnova lesa na odumretých plochách bude bez pomoci človeka trvať niekoľko desaťročí a my nemôžeme robiť nič. Takzvaní ochranári chcú, aby sme sa o naše lesy nestarali a ponechali ich na samovývoj. Keď chcú experimentovať a ponechať les na samovývoj, nech experimentujú. Ale na svojich, nie na cudzích, súkromných pozemkoch," skonštatoval predseda východnianskych urbárnikov, ale myslí si to drvivá väčšina vlastníkov lesov, ktoré sú v najprísnejších stupňoch ochrany.

Na území s nižším stupňom ochrany prírody
kalamitné drevo vyťažili a zostali holiny. Tieto plochy sú, podľa zákona, lesníci povinní zalesniť. Peniaze na zalesňovanie získavali z ťažby a predaja dreva. „Holiny na území patriacom Pozemkovému spoločenstvu Východná dosahujú plochu 400 hektárov. Náklady na zalesňovanie týchto plôch a ostatné pestovné práce nebudeme schopní pokryť z príjmov z ťažby z kalamitného dreva. Preto sme vypracovali projekt leso-pestovnej činnosti a požiadali o príspevok z Európskej únie,“ dodal Pavol Vechter.

Hynú aj vzácne limby
Išli sme asfaltkou a dostali sme sa až na miesto, odkiaľ sme sa pozerali na Hlinský hrebeň. Možno sa tak volá preto, že do týchto končín vynášali kedysi ženy z Východnej na chrbtoch v košoch hlinu a sadili tu stromčeky. Les tam totiž nebol odjakživa. Predtým tam boli holé plochy, ktoré sa nedali využívať ani ako pašienky pre hospodárske zvieratá. Aby z nich bol aspoň nejaký úžitok, zalesnili ich. Tichú dolinu zalesňovali údajne za Slovenského štátu aj väzni. Bývali v lokalite Tábor v drevenom baráku, ktorý stojí dodnes. Za socializmu v ňom bývali aj prostitútky, ktoré vraj pochytali po celej republike a za trest sadili stromčeky. Lykožrútovi je jedno, kto ich sadil, chutia im všetky. „Lykožrút smrekový mal po kalamite dobré podmienky. To, že napadol popadané stromy, by nebolo najhoršie. Horšie je, že z nich preletel do stojacich zdravých stromov a už neničí iba smreky, ale aj vzácne limby a kosodrevinu. Napáda iba zdravé stromy, ktoré majú „šťavu.“ Samička sa zavŕta do kôry, urobí si snubnú komôrku, v nej počká na samca, priláka ho pachom – feromónmi. Samček ju oplodní a ona potom do bočných komôrok nakladie vajíčka. Z nich sa vyliahnu larvy, ktoré žerú živé pletivo. Tým prerušia prívod živín od koreňov do celého stromu a strom odumrie. Keď larvy dospejú, vyletia na okolité živé stromy. Až 15 percent populácie lykožrúta je schop– ných pri priaznivom vetre doletieť až 20 km,“ dozvedeli sme sa od našich sprievodcov.

Teória samovývoja
To, že v Tichej doline a celých Tatrách umierajú stromy, zapríčinili, podľa Igora Košeckého, „takzvaní ochranári, ktorí sa chodili priväzovať k stromom, konkrétne z Lesoochranárskeho združenia Vlk. Dovolím si tvrdiť, že nerobia ochranu, ale diverziu proti ochrane prírody. Boli tu manifestovať 16-17-ročné deti, ktoré vôbec nerozumeli problematike. Podľa mňa teória, že les treba nechať na samovývoj a príroda sa s kalamitou a so všetkým vysporiada sama, je chorá. Uvediem príklad. Voš vlasová je prirodzený parazit vo vlasoch, lykožrút smrekový v smrekovom lese. Keď vaše dieťa dostane vši, necháte to na samovývoj? Akúkoľvek chorobu treba liečiť a les je, jednoducho, chorý.“
Prechádzka Tichou dolinou bola smutná. Pri pohľade na cintorín popadaných stromov pri ceste mrazilo. Ale ešte horšia bola predstava, že tisícky stromov pomaly umierajú postojačky. Na vine však nie je, podľa lesníkov, iba kalamita, lykožrút či pseudoochranári, ale aj zlý zákon. Keď sme kráčali po úzkej asfaltke Tichou dolinou, Pavol Vechter poznamenal: „Zonácia je kocúrkovo. Napravo od cesty je územie patriace Štátnym lesom, ktoré zaradili do štvrtého stupňa ochrany, naľavo je urbárske, ktoré zaradili do piateho. Bez toho, aby to prerokovali s vlastníkmi a spýtali sa na ich názor. Pritom sme vraj právny a demokratický štát. Zákon o ochrane prírody nezohľadňuje záujmy vlastníkov. Už dlho sa hovorí o jeho novelizácii alebo o novom zákone. Dúfam, že sa toho dožijeme a že bude zohľadňovať záujmy ochra- ny prírody, štátu aj súkromných vlastníkov lesa. Veď aj my chceme, aby lesy boli zelené. Veď sú naše a kto si bude chrániť majetok lepšie ako vlastník?"

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  2. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  3. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  4. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  5. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  6. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  7. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  8. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  1. Na bezpečnom internete záleží
  2. Ako vyzerá inteligentný bytový dom? Tajomstvo je v technológiách
  3. Podporujme imunitu aj vysokočistým beta glukánom
  4. Môjobchod posilňuje svoju pozíciu v Košickom kraji
  5. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  6. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. O2 predstavilo novú generáciu O2 Paušálov
  8. Nadácia COOP Jednota podporila Nemocnicu s poliklinikou Brezno
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 14 462
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 3 381
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 256
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 170
  5. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 736
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 620
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 494
  8. Môjobchod posilňuje svoju pozíciu v Košickom kraji 221

Blogy SME

  1. Juraj Gavora: Denník Postoj ako ufňukaná konzerváreň
  2. Tupou Ceruzou: Obedy zadarmo
  3. Jozef Stasík: Prečo nemôžeme byť Singapurom?
  4. Ján Škerko: Obedy zadarmo? Trochári! Aj raňajky.
  5. Martina Paulenová: Viróza
  6. Eduard Suchánek, Mobilné Slovensko: Vzdali sa vlastných automobilov a funguje im to. Estónci sa zamilovali do zdieľaných áut.
  7. Lukáš Reich: Putinov Wienerschnizel
  8. Nikola Jakubská: Trauma z pôrodu a prečo neveriť recenziám na pôrodnice
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 789
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 17 373
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 9 259
  4. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 7 428
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 599
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 865
  7. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 470
  8. Ján Valchár: Irán, F-16 a vrcholný výkon čečenských bojovníkov 2 442
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Jaskyňa Pivnica.

Skúsený jaskyniar hovorí, že tak veľké objavy nečakali.


13 h
Budova železničnej stanice v Liptovskom Hrádku.

O incidente informovala mestská polícia Liptovského Hrádku.


15 h
Ružomberskí vodári museli v ostatných týždňoch odstraňovať niekoľko porúch.

Počas týždňa môžu situáciu zhoršiť mrazy.


17 h
Ilustračné foto:

Obec mení územný plán.


6. feb

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Skúsený jaskyniar hovorí, že tak veľké objavy nečakali.


13 h

Na Slovensku je približne 400-tisíc ľudí závislých od alkoholu.


6. feb

O incidente informovala mestská polícia Liptovského Hrádku.


15 h

Vyberajte spomedzi 30 kysuckých športovkýň a športovcov, ktorí v ušlom roku dosahovali úspechy na celoslovenskom i svetovom fóre.


Tomáš Urbaník 6. feb

Blogy SME

  1. Juraj Gavora: Denník Postoj ako ufňukaná konzerváreň
  2. Tupou Ceruzou: Obedy zadarmo
  3. Jozef Stasík: Prečo nemôžeme byť Singapurom?
  4. Ján Škerko: Obedy zadarmo? Trochári! Aj raňajky.
  5. Martina Paulenová: Viróza
  6. Eduard Suchánek, Mobilné Slovensko: Vzdali sa vlastných automobilov a funguje im to. Estónci sa zamilovali do zdieľaných áut.
  7. Lukáš Reich: Putinov Wienerschnizel
  8. Nikola Jakubská: Trauma z pôrodu a prečo neveriť recenziám na pôrodnice
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 789
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 17 373
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 9 259
  4. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 7 428
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 599
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 865
  7. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 470
  8. Ján Valchár: Irán, F-16 a vrcholný výkon čečenských bojovníkov 2 442
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu