„Les si bez človeka poradí veľmi dobre, tak ako to robil milióny rokov predtým, ako sa na scéne objavil prvý lesník. Jednoducho, les človeka nepotrebuje, no človek les áno,“ myslí si Erik Baláž z Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk.
Bol jedným z tých, ktorí vlani na Podbanskom protestovali proti ťažbe dreva v Tichej a Kôprovej doline. Hoci je tiež lesník a vyštudoval vysokú lesnícku školu, mnohým lesníkom sa pri počutí jeho mena údajne otvára nožík vo vrecku. Považujú ho za pseudoochranára.
Erik Baláž sa podpísal aj pod otvorený list, ktorý začiatkom októbra poslali premiérovi Robertovi Ficovi environmentálne mimovládne organizácie združené v Ekofóre. Žiadali ho, aby sa s nimi stretol a vypočul si ich názory. „Premiér na našu žiadosť nereagoval. Podobne ignorujú názory mimovládnych organizácií aj súčasní a bývalí ministri pôdohospodárstva a životného prostredia,“ povedal Erik Baláž. Podľa neho premiér dostal od lesníkov počas nedávnej návštevy Tichej a Kôprovej doliny veľmi jednostranné informácie hraničiace so šírením poplašnej správy. „Účelom takéhoto informovania politikov, ale aj verejnosti, je vyvinúť tlak na zodpovedné štátne orgány, ktoré by mali prijímať rozhodnutia vyhovujúce lesníckej loby. Zamlčuje sa pritom niekoľko podstatných informácií.“
To, že ich ľudia nevidia, neznamená, že neodumreli
Erik Baláž argumentoval napríklad tým, že ochranári požadujú bezzásahovosť len v najprísnejších rezerváciách tvoriacich menej ako dve percentá územia Slovenska. „V rámci Tatranského národného parku zostalo nespracovaných len sedem percent kalamity z roku 2004, 93 percent lesníci spracovali. V ostatných pohoriach mohli lesníci spracovať sto percent kalamity. Napriek tomu sú aj tu rozsiahle podkôrnikové kalamity. V Tatranskom národnom parku je, podľa štatistík samotných Štátnych lesov TANAP-u, intenzita napadnutia lesov podkôrnym hmyzom v Tichej a Kôprovej doline niekoľkonásobne nižšia ako je priemer na území Štátnych lesov TANAP-u. To znamená, že nie je možné obviňovať ochranárov zo šírenia kalamity, keďže na najväčšej nespracovanej ploche na Slovensku je intenzita kalamity nižšia ako je priemer. Pripúšťam však, že psychologicky to môže pôsobiť inak. Stromy, ktoré vysychajú v oveľa väčšom množstve na celom Slovensku, sú z lesov odvážané a ľudia ich preto nevidia. Neznamená to však, že neodumreli. Len to tak nekole oči.“
Vtákom sa páči v nespracovaných kalamitách
„V TANAP-e došlo v tomto roku k výraznému spontánnemu ústupu podkôrnikových kalamít, rovnako v zásahových ako aj v bezzásahových územiach,“ tvrdí Erik Baláž. Napadnutá plocha je, podľa neho, v porovnaní s minulým rokom asi polovičná a v budúcnosti sa dá očakávať ďalší výrazný pokles.
„Kalamity ponechané na prirodzený vývoj sú už dnes plne zalesnené prirodzeným zmladením rôznych druhov stromov. Na jednom hektári lesa dnes rastú desaťtisíce mladých stromov. V spracovaných kalamitách je väčšina plochy stále nezalesnená a nákladné zalesňovanie bude trvať prinajmenšom 15 rokov. Nespracované kalamity sú biologicky mimoriadne bohaté. Hniezdi na nich napríklad päťkrát viac vtákov ako na spracovaných kalamitách. Zaujímavý je výskyt množstva chránených druhov, najmä tých, ktoré sú viazané na odumreté drevo. V národnom parku je ochrana týchto druhov absolútnou prioritou.“
Príroda sa vraj dokáže obnoviť sama
Lesníci chcú, podľa Erika Baláža, ťažiť úplne všade. „Hovoria: Keď nebudeme bojovať s lykožrútom, les zanikne. Keď nebudeme vysádzať stromy, les sám nevyrastie,“ a podobne. Takýmito a podobnými argumentami zdôvodňujú neprimerane silné zásahy v lesoch. Podľa lesníkov nejde o biznis, ale o záchranu lesov. V Tichej a Kôprovej doline sa ukazuje, že sa tieto tvrdenia nezakladajú na skutočnosti. Akékoľvek miesto bez zásahu, akým je Tichá a Kôprová dolina ukazuje, že príroda sa dokáže obnoviť sama, rýchlejšie a zadarmo, že prirodzený vývoj viac vyhovuje chráneným druhom a že, dokonca, aj podkôrnikov je tu menej a ich počet sa zredukuje bez akýchkoľvek záchranárskych ľudských snažení. Vyťaženie Tichej a Kôprovej doliny by znamenalo zničenie týchto dôkazov.
Vo svetle vyššie menovaných argumentov je naozaj ťažké nájsť iný dôvod a som presvedčený, že v tomto spore ide zo strany lesníkov práve o to, aj keď to určite nikto z nich neprizná.“
Erik Baláž si myslí, že od lesníkov by bolo čestné, keby sa vzdali pozície záchrancov lesa a priznali, že im ide o odvetvie hospodárstva a o peniaze. To je, podľa neho, jadrom sporu.
Autor: bea
