V tomto roku uviazlo v päť a pol tisíckach feromóno-vých lapačoch na území Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u približne 133 miliónov lykožrútov.
Je to takmer o 100 miliónov menej ako vlani. Podľa hovorcu ŠL TANAP-u Mariana Šturcela nižšie odchyty však nesignalizujú ústup lykožrútovej kalamity v národnom parku. Naopak, sú dôkazom, že kalamita sa dostala mimo účinnosti feromónových lapačov do piateho stupňa ochrany prírody, kde zákon o ochrane prírody a krajiny umiestnenie feromónových lapačov zakazuje.
Nižší počet odchytených lykožrútov súvisí, podľa neho, s počasím. Kvôli studenej a vlhkej jari sa začalo jarné rojenie približne o dva týždne neskôr a vývoj počasia v ďalších mesiacoch nedovolil, aby sa vyvinuli viac ako „iba“ dve generácie lykožrútov. Stúpol však počet chrobačiarov, stromov poškodených lykožrútom, v bezzásahových zónach. Len za prvých deväť mesiacov tohto roku ich pribudlo takmer 150-tisíc. Po štyroch rokoch od veternej kalamity ich počet prekročil hranicu 400-tisíc. Spolu s takmer 700-tisíc lykožrútom poškodených stromov, ktoré boli z nižších stupňov ochrany z národného parku vyvezené, je to viac ako 1, 2 milióna stromov na ploche dosahujúcej 4-tisíc hektárov.
Na území TANAP-u bóra pred štyrmi rokmi poškodila 8 737 hektárov lesných porastov. Lykožrút si teda doteraz „poradil“ už s takmer polovicou tejto plochy.
Kvôli premnoženému lykožrútovi v bezzásahových zónach odumiera už aj limba. Deje sa tak v Tichej, Kôprovej aj iných dolinách. Len v rezerváciách na Podbanskom zožltlo v tomto roku viac ako štyristo límb. Tatranský les tak nenávratne prichádza o druh dreviny, ktorý sa zachoval z doby ľadovej a dodnes plní svoje nezastupiteľné funkcie - pôdoochrannú, protilavínovú, estetickú a krajinotvornú.
„V centrálnej časti Tatier sa lykožrút premnožil natoľko, že situácia je už neriešiteľná. Zostáva nám zvládnuť boj v Západných Tatrách, aby sa lykožrút nedostal aj tam,“ dodal Peter Líška, riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u.
(LB)
