Radosť Európy mala podobu tanca, spevu a radosti, pretože Radosť Európy 2008 bolo kultúrne podujatie v Detskom kultúrnom centre v Belehrade. Stretli sa na ňom európske detské folklórne skupiny z dvadsiatich štyroch krajín.
Slovensko reprezentoval mikulášsky Pramienok pod vedením Miriam Nahálkovej a tanečnej pedagogičky Michaely Košovej, študentky Trenčianskej univerzity A. Dubčeka. Medzi deťmi bol najmladším liptovským účastníkom sedemročný Miško Kubík. Skôr, ako sa slovenské deti dostali do Srbska, museli organizátori poslať „na juh“ detskú umeleckú kreáciu na tému Všetci sme tu spolu. Pramienok poprosil o spoluprácu pedagogičku-výtvarníčku Janku Mikitovu a deti z výtvarného odboru mikulášskej Základnej umeleckej školy. MY sme sa na pobyt v Srbsku opýtali M. Košovej.
Čím sa dvadsaťpäť liptovských detí prezentovalo v Belehrade?
- Na zájazd sme pripravili štyri tance, ku ktorým sme v lete museli nahrať hudbu na playback, pretože celý festival, okrem sprievodu mestom, bol pre jednoduchšie nazvučovanie dvadsiatich súborov v 15-tisícovej hale na playback. Naše tance prezentujú hry, tance a piesne detí stredného Liptova s rôznymi rekvizitami. Nechýbali drumble, filpasy (koše), piesty a biče, ktoré pritiahli poriadnu pozornosť hlavne v sprievode Belehradom. Mali sme totiž ešte rapkáče, takže sme boli jednoznačne najhlučnejší, ale aj najveselší súbor v meste.
Čo pre vás znamenalo podujatie Radosť Európy?
- Veľký zážitok. Stovky účinkujúcich v najväčšej srbskej hale. Bol to obrovský zážitok, a to som stála v zákulisí. Predstavte si, aký pocit museli mať deti na javisku. Bola to však aj možnosť prezentovať mesto a krajinu niekde v Európe, kde deti ešte neboli a zároveň im ukázať, kam sa dá prostredníctvom tanca dostať, čo všetko môžu vidieť a zažiť.
Čím zaujal Pramienok?
- Myslím si, že určite zaujal. Dôkazom bolo aj pozvanie do srbskej televízie RTS. Účinkovali sme v podobnom programe, ako je u nás teleráno. Takže deti si museli ráno privstať, ale stálo to určite za to. Bol to ďalší nezabudnuteľný zážitok. Pozornosť pútali naši chlapci, ktorí výborne narábajú bičom a hrajú na drumbliach. Naše ľudové piesne boli chytľavé, a tak ich o dva dni s nami vyspevovali aj naši hostitelia.
Majú význam takéto zahraničné stretnutia pre súbor?
- Pre deti určite obrovský. Vidia iné krajiny, spoznajú nových ľudí, naučia sa trochu samostatnosti. Pre súbor to znamená nadviazať nové kontakty, a tak sa dostať opäť na iný festival. Porovnávame úroveň iných súborov, technickú úroveň, spôsob práce. Určite je to veľký prínos. Pobyty v zahraničí sú veľmi dôležité aj pre deti. Lepšie sa navzájom spoznajú, vytvoria sa medzi nimi silnejšie priateľstvá a majú spoločné spomienky. Pre nás je to vždy motivačný prostriedok. Síce príprava zahŕňa veľmi veľa vybavovania a starostí, ktoré vždy preskáče najmä Mirka Nahálková, stojí to za to. Veď to robíme, ako sa hovorí, z lásky k folklóru.
DAGMARA