„V rodných Topoľčiankach nebol žiadny iný šport, len futbal, takže som si nemohol vyberať,“ vracia sa k svojím futbalovým začiatkom Ján Haspra, dnešný tréner starších dorastencov MFK Ružomberok, ktorý pred pár dňami oslávil sedemdesiate narodeniny.
Vojenčina v Rudej hvězde Jihlava, angažmá v prvoligovej Zbrojovke Brno, to boli futbalové zastávky J. Haspru po odchode zo svojho rodiska. Potom nasledoval návrat na Slovensko. Od šesťdesiateho štvrtého kopal J. Haspra druhú ligu v Kysuckom Novom Meste a v roku 1968 prestúpil do Ružomberka. „Krásne hráčske roky som prežil v Brne,“ vraví jubilant. „S obrovským futbalovým entuziazmom som sa stretol na Kysuciach. Po príchode do Ružomberka, ktorý v tom čase hral na majstrovstvách kraja, som mal trošku rozpačité pocity z celkového fungovania oddielu. Pozitívna zmena nastala nástupom trénera Dušana Kriaka, ktorý bol zároveň aj akýmsi manažérom mužstva.“
Natrhnuté brušné svalstvo a následná operácia znamenali pre J. Haspru v roku 1971 stop v aktívnej hráčskej kariére a zároveň vydanie sa na trénerskú cestu. „Trénujem už 37 rokov,“ prezrádza stále vitálny sedemdesiatnik, ktorý nemá problém vybehnúť si s chlapcami do terénu. „Z toho som v Ružomberku trinásť rokov viedol prvé mužstvo, desať rokov dorast a tri a pol roka béčko. Azda najkrajšie spomienky však mám na Biely Potok, kde sme v priebehu troch sezón tri razy išli vyššie.“ Pod Čebraťom bol J. Haspra pri dvoch významných postupoch, v sezóne 1980/1981 do I. SNL a v ročníku 1992/1993 do vtedajšej II. ligy. Do ružomberského futbalu sa tento tréner neraz vracal, keď bolo zle a bolo treba „vyťahovať gaštany z ohňa“. „Raz som sa dokonca modlil, aby sa Ružomberok chytil a vyhral nejaké zápasy. Vedel som, že ak príde ešte jedna prehra, tamojší funkcionári opäť zaklopú na moje dvere. To už bol taký tradičný folklór.“
Asi najcharakteristickejšou vlastnosťou tohto muža je mimoriadna náročnosť. Voči sebe i okoliu. „Myslím si, že v tom sme si boli podobní už s nebohým bratom Paľom,“ myslí si J. Haspra. „On ako režisér bol tiež prísny na svojich hercov a potom pri divadelných predstaveniach sa mu to vrátilo. Len mimochodom, o deväť rokov starší brat bol tvrdý aj na mňa. Zažil som ho ako pedagóga na ľudovej škole, pokiaľ nešiel študovať do Bratislavy réžiu. A poriadne som si ho užil.“
Napriek úctyhodnému jubileu Ján Haspra žije futbalom naplno. Stále chce vyhrávať a bolí ho každá prehra, každý neúspech. V posledných rokoch kormidluje prvoligových ružomberských starších dorastencov.
(SVR)
