Samosprávy sú zodpovedné za nakladanie s komunálnymi odpadmi vznikajúcimi na území obce – tvrdí zákon. Práve ony určujú, akým spôsobom sa s nimi bude nakladať – aký bude systém zberu odpadu, či bude v obci uplatnený separovaný zber, či sa bude kompostovať, aké budú nádoby, ako často sa budú vyprázdňovať.
RUŽOMBEROK. Samosprávy teda rozhodujú aj o tom, čo sa bude v obci robiť aj s biologicky rozložiteľnými komunálnymi odpadmi, ktoré sú podľa platnej legislatívy tiež povinným predmetom zberu.„Mesto Ružomberok má schválené všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mesta. V tomto VZN je aj ustanovenie, ktoré upozorňuje občanov na zákaz spaľovať akýkoľvek odpadu, vrátane odpadkov z poľnohospodárskej, záhradkárskej činnosti v záhradkárskych osadách, na pozemkoch rodinných domov a na ostatných pozemkoch všetkých druhov v intraviláne a mimo intravilánu mesta. Kontroly dodržiavania tohto nariadenia okrem iného vykonáva mestská polícia,“ povedal nám Michal Matis z referátu životného prostredia Mestského úradu v Ružomberku.
Na jednej strane teda samospráva vydala úradné nariadenie, na druhej by mala vytvoriť podmienky na to, aby mohlo byť aj dodržiavané. Platí táto logická premisa aj v Ružomberku? Nie celkom, ale vraj sa blýska na lepšie časy. V súčasnosti si totiž občania v Ružomberku pri likvidácii biologického odpadu musia pomôcť viac menej sami. Menšie lokálne, sídliskové kompostárne vybudované neboli, takže napríklad ostatky z jedál vyhodené do kanalizácie (zbavením sa jedla vyhodením do toaliet) v konečnom dôsledku zvyšujú množstvo problémo– vých kalov, ktoré vznikajú v čistiarni odpadových vôd. Biologický odpad vyhodený do nádob komunálneho odpadu zase na skládkach pri rozklade vytvára toxický výluh a nepríjemný zápach, ktorý spôsobuje tzv. skládkový plyn. Jeho majoritnou zložkou je metán (CH4), ktorý je jedným z hlavných atmosferických stopových plynov zodpovedných za rozšírený problém skleníkového efektu.
„Technické služby mesta, ktoré vykonávajú údržbu verejnej zelene – kosenie trávnikov, orezávanie stromov, vypílenie starých, chorých a nevhodne vysadených stromov, výsadbu okrasných rastlín a ich výmenu však uplatňujú iný postup. Odpad, ktorý vzniká pri tejto činnosti je likvidovaný štiepkovaním (konáre, dreviny) a následným využívaním na vykurovanie budov technických služieb. Ostatný zelený odpad je umiestnený v hnojnej jame pod skládkou komunálneho odpadu Biela Púť. Majitelia rodinných domov, záhradkárskych osád zase zelený odpad využívajú na výrobu hnojiva,“ vysvetľoval M. Matis. Zároveň dodal, že o účelnom zhodnocovaní biologického odpadu svedčí aj jeho postupné znižovanie. „Kým v roku 2006 sme evidovali 1 442 ton biologického odpadu, o rok neskôr to bolo už len 562 ton. A predpokladám, že za tento rok to bude ešte menej,“ tvrdil M. Matis.
Ružomberok sa seriózne pripravuje na komplexné riešenie nakladania s biologickým odpadom. Podľa vydaného stavebného povolenia by kompostáreň s kapacitou viac ako tisíc ton mala stáť v blízkosti jestvujúcej skládky komunálneho odpadu. Celkové náklady na tento projekt predstavujú objem takmer 40 miliónov korún (1 327 756,75 €). Keďže mesto požiadalo Ministerstvo životného prostredia SR o poskytnutie účelovej dotácie, jeho spoluúčasť na tomto projekte je plánovaná vo výške maximálne tri milióny korún (99 581,76 €). Súčasťou tohto projektu je aj zakúpenie špeciálnych nádob určených pre zber biologického odpadu, ako aj ďalšie opatrenia súvisiace so zabezpečením jeho zhromažďovania. Preto možno očakávať, že po dobudovaní kompostárne mesto vyrieši systém zberu bioodpadu od obyvateľov mesta.
JÁN SZABÓ
