Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Nedovolí chorobe, aby ju celkom premohla

Topila sa na dovolenke v Egypte, ale už dlhšiu dobu vraj bola lenivá, unavená a o tri obrátky pomalšia. Začala tichšie rozprávať a ľuďom okolo nej sa zdalo, že ju, ľudovo povedané, seklo. Odpoveď? Som stará, tučná, nemám sa kam ponáhľať. Vždy si našla výhovorku.

Dcéra Ľudmily Kokoškovej z Liptovského Mikuláša zbadala na svojej mamine chorobu skôr, ako ju mama zaregistrovala. Keď však mamu upozorňovala, Ľudmila si vždy našla výhovorku. Že chodí pomaly? Veď je stará. Že takmer nehýbe pravou rukou? Veď na pravom pleci nosí tridsať rokov kabelku. Že je seknutá? Nie, to mala len v práci málo miesta, a preto sa pohybovala meravo. Ľudmila našla na každé upozornenie vysvetlenie. Naozaj neverila, že na ňu lezie nejaká choroba. Keď bola zima a ona nosila ťažké zimné topánky, v duchu si priala, aby už konečne zima pominula.Únava ju však premáhala. Začala sa považovať za leňocha a únavu sa snažila liečiť oddychom na gauči. Veď zdravotné problémy prichádzajú s vekom. Je to normálne, nie? Nebolo. „Neskôr prišla fáza, keď som večer pokojne sedela na gauči, začali sa mi chvieť nohy. Myslím, že chvenie nebolo vidno, ale znervózňovalo ma,“ zaspomínala na situáciu spred štyroch rokov Ľudmila Kokošková. „Dcéra pátrala na internete a moje príznaky našla pri dvoch chorobách. Mám Alzheimera či Parkinsona? Išla som k lekárovi a on konštatoval – Parkinson. Prvé lieky zabrali a ja som sa cítila lepšie, no začala som hľadať informácie a kontakty s podobne chorými ľuďmi na internete,“ vážne hovorila Ľudmila.

Internet jej pomáha
Ľudmila chcela o svojej chorobe vedieť čo najviac. Prečo ona? Boli na príčine dva otrasy mozgu? Ten v sedemnástke bol ťažký, druhý po mnohých rokoch ľahší. Neurológ však otrasy mozgu ako príčinu choroby vylúčil. Začala hľadať ďalšie informácie o Parkinsonovej chorobe na internete. „Nikde nič alebo veľmi málo. Objavila som, že existuje kniha 101 doporučení a rád pre parkinsonikov, ale v kníhkupectvách ju nemali. Zistila som však, že na Slovensku existuje v Bratislave Spoločnosť parkinsonikov SR a snažila som sa s nimi spojiť. Dlho sa mi nadviazať kontakt nedarilo. Bolo to ako zakliate.“ Na jednej internetovej stránke však našla upozornenie od Sju na stránky českých parkinsonikov. Začala si s nimi četovať. Na českom čete sa stretla aj s ňou, so Slovenkou Sju - Zuzanou z Košíc, ktorú oslovila a veľmi rýchlo sa spriatelili. Českí priatelia Ľudmilu prijali medzi seba a ona sa začala aktívne zapájať - brala si služby na čete, ktoré organizovala Sju. Robia ich obidve dodnes. Začínajú večer o ôsmej a s parkinsonikmi alebo ich príbuznými sa rozprávajú do jedenástej hodiny. Niekedy i dlhšie, aby ten, kto sa chce vyrozprávať, mal príbuznú dušičku poruke. S českými parkinsonikmi sa prvýkrát osobne stretla na rekondičnom pobyte v Jáchymove. Obidve so Zuzanou sa stali členkami českej Spoločnosti Parkinson a pričlenili sa ku klubu parkinsonikov v Dubňanoch pri Hodoníne.

Pohyb a psychika robia veľa
„Je veľmi dôležité, aby sme cvičili. Nie pre kondičku, ale aby sa nám uvoľňovalo a posilňovalo svalstvo, aby bolo v pohybe a „nezakrnievalo“. Podnetom pre to, že som začala uvažovať o cvičení, bol pohľad do výkladu obchodu. Videla som, ako strnulo idem. Vravím si – ako nejaký papek, musím cvičiť. Šťastnou náhodou som natrafila na fyzioterapeutku, Máriu Farkašovú. Je vynikajúca. Radí mi, čo cvičiť a dokázala nemožné, motivovať ma tak, že ja, leňoch, každý deň doma cvičím,“ priznala Ľudmila. Ľudmila berie lieky, udržujú ju v dobrej kondícii, cíti sa dobre. Chodí na prechádzky so sučkou Kikou. „Môžem takmer normálne fungovať, mám však problém s jemnou motorikou, rovnováhou a pri plávaní. Strácam koordináciu, mám pocit, že padám do jednej strany.“ Ľudmila má v súčasnosti medzi parkinsonikmi nielen v Čechách, ale aj inde v Európe veľa známych. Spoznala ich cez internet a keďže ovláda nemčinu, dorozumievanie jej nerobí problémy. Jej priatelia a známi sú v rôznych fázach choroby. Niektorých partner musí prenášať na rukách, iným znemožňujú normálny prejav kŕčovité mimovoľné pohyby, padajú, rozprávajú často dosť nezrozumiteľne, nečitateľne píšu. „Psychika robí pri našej diagnóze veľmi veľa,“ pokračovala Ľudmila. „Na čete si môžeme porozprávať, a tak vďaka vzájomnej komunikácii pookrievame a podporujeme sa.“ Stretnutia s ťažšie postihnutými parkinsonikmi ju však nezlomili. Naopak. „Vyhecovalo“ ju, aby sa chorobe nedala. Obdivuje ich, ale v duchu si hovorí – ja nie, nedovolím chorobe, aby ma položila na kolená. Urobí všetko preto, aby mohla kvalitne žiť. Dôsledkom choroby sa totiž človek stáva invalidom, ide o nevyliečiteľnú, stále postupujúcu chorobu. Chorý sa však ťažko zmieruje s tým, že je nemohúci a musí ostať doma. „Mnohí chorobu nechcú priznať, napríklad aj pre problémy v práci. Potom robia, pokiaľ môžu, ale napätie z utajovania robí svoje a choroba sa veľmi rýchlo zhoršuje.“

Dôsledne eliminovať stres
Ako možno chorobu pribrzdiť? „Liekmi a životosprávou. Neprepínať svoje sily, lebo choroba sa nedá oklamať. Čo najdôslednejšie odolávať stresu. Naučiť sa vyhýbať sa mu, prípadne ho čo najviac zmenšiť. Stres, stres a zas stres je totiž za každým Parkinsonom.“
Nestresuje sa Ľudmila, že musela zmeniť svoj život? Nie. Našla nové hodnoty. Zapísala sa spolu so Zuzanou na Univerzitu tretieho veku do Košíc. Je v prvom ročníku a od druhého sa chce špecializovať na psychológiu. Prekladá odborné texty z nemčiny. Skypuje s priateľmi. So smiechom pridala, že niekedy ju skype oberá o čas. Ani nezbadá, ako sa s niekým zahovorí. A chce založiť fungujúci Klub parkinsonikov na severe Slovenska, v Liptovskom Mikuláši. Prvé prípravné stretnutie už zorganizovala. Mikulášska lekárka, neurologička, Lucia Majerčiaková prisľúbila byť klubu odborným garantom a Mária Farkašová poradcom pri problémoch s hybnosťou.

Čo jej choroba vzala i dala
„Dlho mi trvalo, kým som Parkinsona začala akceptovať. V kútiku duše sa „tetelila“ malá iskrička nádeje, že sa lekári možno pomýlili. Nepomýlili. Bolo treba začať s ním žiť. O čo som prišla? O dlhé vychádzky. Ďalší šok bol, keď som zistila, že mám problémy pri plávaní. Zlá koordinácia pohybov, strata rovnováhy. Neistota. Aj pri dlhšom státí som strácala rovnováhu, musela som sa hýbať. Nejaký čas som bola dosť nešťastná, zaoberala som sa myšlienkami, čo potom? Koľko času ešte mám k dispozícii? Ako sa so všetkým vyrovnám? Na chvíľu sa mi stratila radosť zo života. Našťastie, nie nadlho, hoci Parki sa stal mojím spoločníkom naveky. Čo som našla? Znovu úsmev, nových priateľov s rovnakou diagnózou. Aktívnych, tvorivých ľudí, milých, ochotných pomôcť. Naša choroba nepozná hranice. Ani my, pacienti. Získala som cez Parkiho kontakty v Čechách, Nemecku, Rakúsku. Otvoril sa mi iný svet. Žijem iný život. Zmenila som poradie jeho hodnôt, začala som byť aj ja viac ústretovejšia, pokúšam sa pochopiť aj veci, ktoré som niekedy ignorovala a reagovať na ne. Ľudia to možno vycítili, naraz som zistila, že som akousi bútľavou vŕbou pre ich starosti a bôle. Našla som trpezlivosť počúvať druhých. Našla som priateľov v Čechách, milých priateľov na Morave, kde som členkou klubu Slovácko. Ja, čo som celý život nenávidela spolky, strany, organizácie, riadenú činnosť – ja sa angažujem. Keď vidím na nemeckom chate obrázky, ktoré maľovali laici s chuťou a radosťou zo sebavyjadrenia a čítam poéziu, ktorú stvorili kolegovia v Nemecku, Česku, aj naši Slováci, hovorím si - sme dobrí, nedáme sa.Musím povedať, že som mala veľké šťastie. Šťastie, že ma dcéra prinútila včas ísť na vyšetrenie, šťastie na dobrých lekárov, na vynikajúcu fyzioterapeutku a hlavne na nových priateľov. Im všetkým patrí moja vďaka.“

Prejavy Parkinsona sú rôzne
Ľudmila prezradila, že sprievodné prejavy choroby u parkinsonikov sú rôzne. Každý má „svojho“ Parkinsona...V pokročilejšom štádiu choroby niektorí parkinsonici začínajú „tuhnúť“ – majú problémy s chôdzou, pohybom. Zaujímavé je to, keď začína tento stav OFF, nedá sa kráčať, ale dokážu napríklad bežať poklusom. Mnohí sa rýchlejšie a bez problémov pohybujú na kolobežke. Vhodné je pochodovanie či iný pohyb v rytme, ktorý pomáha na chvíľu oddialiť začínajúce tuhnutie. Hore schodmi vyjdú takmer bez problémov, dolu je to horšie. Raz som spadla na koľajni- ciach. Po čase sa mi sníval sen, že sa na mňa rúti vlak. Zobudila som sa na vlastný krik a na to, že som spadla z postele, ako som pred vlakom utekala. Aj toto je jedna stránka Parkinsona, vedľajšie účinky liekov - divoké sny a prudké pohyby. Partneri sa väčšinou zo spoločnej spálne odsťahujú, manželka ťažko vysvetľuje kolegom v práci, odkiaľ má modrinu na tvári. Nepochopia, že manžel v noci prudko rozhadzuje rukami a môže nechtiac aj ublížiť. K mentalite parkinsonikov: bola som raz na nemeckom čete. Býva zvykom predstaviť sa a uviesť, či sme Parki, koľko rokov sa liečime, prípadne vek a bydlisko. Písala som si s jedným pánom a na otázku, či je Parki, odpovedal, že on nie, ale jeho priateľ sa už lieči 15 rokov.Automaticky som vyťukala frázu „to mi je ľúto“ a on odpovedal, že žiadna ľútosť - oni sa na čete neľutujú, oni sú optimisti. Bola to príučka a ukážka zmýšľania, ako sa nevzdávať.

DAGMARA

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 333
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 266
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 13 508
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 312
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 627
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 192
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 488
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 300
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 272
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 153
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

Vodáci sú už bez vody, ryby vylovené, začína sa modernizácia

Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši je už odstavený.

Po odstavení vody ešte vylovili uviaznuté ryby Liptovskí rybári.

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?