Stredopoliar MFK Ružomberok Juraj Kucka má za sebou prvý reprezentačný štart za A mužstvo. Minulú stredu, v medzištátnom zápase Slovenska s Lichtenštajnskom (4:0), ho tréner Vladimír Weiss poslal v 53. min na žilinský trávnik namiesto Obžeru.
„Splnil sa mi ďalší futbalový sen,“ vyznal sa Juraj po svojom krste v slovenskej seniorskej reprezentácii. „Mal som veľmi príjemné pocity.“
Priznajte sa, keď ste cestovali na reprezentačný zraz, necítili ste aj určité napätie?
- Bola tam nejaká tréma. Avšak, hneď po zvítaní sa bolo všetko v pohode.
Tréner Weiss avizoval, že dostanete príležitosť. Cez prestávku urobil iba jedno striedanie, za Šventa išiel Jež a vy ste naďalej zostali na lavičke. Nemali ste trochu obavy, či predsa príde aj vaša príležitosť?
- Nič iné som ani nepripúšťal. Už v 30. min ma tréner poslal rozcvičiť sa. Veril som, že aspoň na pár minút dostanem možnosť.
Napokon to bolo 37 minút riadneho hracieho času.
- O to viac ma tento reprezentačný debut teší.
Poďme ešte k situácii, keď ste za stavu 1:0 zatiahli „záchrannú brzdu“ pri veľkej šanci Lichtenštajnska.
- Išlo o štandardnú situáciu. Všimol som si, že súperov hráč beží k zadnej žrdi. Hneď som mu bol v pätách. Lopta už smerovala do prázdnej brány, keď sa mi podarilo vykopnúť ju.
Kto vás prišiel na žilinský štadión povzbudiť?
- V hľadisku boli rodičia a súrodenci.
Ako to bolo s tým dresom číslo 5, ktorý ste darovali svojmu otcovi? Prečo práve jemu?
- Každému zostal dres zo zápasu. Ja som sa rozhodol darovať ho otcovi. To je človek, ktorý ma od malička viedol k futbalu, sledoval i moje tréningy. A aj sám ho aktívne hrával. Otec chodí na všetky naše domáce majstráky a keď sa dá, nechýba ani na zápasoch vonku.
Juraj, prezraďte, ako to vyzeralo po zápase? Bolo aj nejaké hodnotenie? Čo vám konkrétne povedal tréner Weiss?
V šatni nám všetkým tréner podal ruku. Nič nehodnotil, nepredniesol žiadnu reč. Potom nasledovala spoločná večera. Po nej išiel každý svojou stranou.
(SVR)
