V Liptovskom Mikuláši si minulý pondelok Deň boja za slobodu a demokraciu pripomenulo približne päťdesiat obyvateľov.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, LIPTOVSKÝ HRÁDOK, RUŽOMBEROK. Program sa uskutočnil na Námestí osloboditeľov pri pamätnej tabuli, ktorá je na budove obvodného úradu. Venovaná je príslušníkom vojenských táborov nútených prác a pomocných technických práporov.
Vladimír Brun, predseda Slovenského zväzu vojenských táborov nútených prác a pomocných technických práporov, spomenul nástup más študentov a občanov bývalej Československej republiky. „Tí sa zopreli proti tyranii, ktorá bola štyridsať rokov naším spoločníkom. Doplatili sme na to všetci a vo všetkom – všade nás odmietali, povyhadzovali z vysokých škôl, z kňazov urobili robotníkov. Po roku 1989 konečne prišla sloboda a demokracia – dve toľko ospevované slová,“ zdôraznil V. Brun. Podľa jeho slov už asi polovica „pétepákov“ nežije. Mali naštrbené zdravie z baní a iných prác. „Nedožili sa časov, keď naša rehabilitácia speje k vyvrcholeniu.“
Primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč vzdal hold občanom, ktorí na oltár slobody a demokracie priniesli svoje veľké osobné obete. Pripomenul, že v rozkvete života prežili mnohé príkoria, poníženia a neprávosti. „A to len pre svoj občiansky názor, osobný postoj, náboženské presvedčenie či spoločenské postavenie rodičov. Deň boja za slobodu a demokraciu je príležitosťou, aby sme si pripomenuli obete, utrpenie a odriekanie tých, ktorí viedli zápas za slobodu a demokraciu.“
Milan Stromko, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši poznamenal, že stoja neďaleko sochy Janka Kráľa. „Aj pre neho bola sloboda prejavu najväčším ideálom. V päťdesiatych rokoch aj mnohí matičiari museli opustiť svoju vlasť a boli prenasledovaní.“ Účastníkom spomienky sa prihovorili aj Milan Grešo, predseda Okresného klubu Vojenských táborov nútených prác a pomocných technických práporov 1948 – 1954 v Liptovskom Mikuláši a Pavel Bučka, prorektor Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši.
Deň boja za slobodu a demokraciu a 19. výročie nežnej revolúcie si pripomenuli v podvečer aj desiatky ľudí pri soche básnika a revolucionára Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Predtým, ako pri soche zapálili sviečky, prečítal Boris Vacek báseň. Napísal ju jeden z tých, ktorý bol v bývalom režime nepohodlný a strávil niekoľko mesiacov ako „pétepák“ vo vojenskom tábore nútených prác.
Ľudí pri soche privítal Jozef Repaský, prihovoril sa Alexander Slafkovský. Pripomenul, že v demokracii je dôležitý dialóg a súboj myšlienok a odcitoval výrok francúzskeho filozofa: „Pane, aj keď s vami nesúhlasím, urobím všetko pre to, aby ste svoj názor mohli predniesť.“ Účastníkov spomienky pozval na čaj s rumom a rozdával im nové číslo štvrťročníka Modrý Mikuláš. Pri čaji sa rozprúdila debata na rôzne témy. Diskutovalo sa o mikulášskej nemocnici, teple aj o soche Neznámeho idiota, ktorú práve odhaľovali v Bratislave pred Úradom vlády. V rukách mal fľašu a igelitku a na krku červenú kravatu.
Spomienkové stretnutie pri soche Janka Kráľa zorganizovali členovia SDKÚ-DS. Okrem nich prišlo aj niekoľko nestraníkov a členov opozície, ale tí na čaj s rumom nešli.
V Liptovskom Hrádku mesto neorganizovalo žiadnu spomienku na 17. november. „Tento sviatok sme si pripomenuli už 28. októbra počas osláv vzniku 1. Československej republiky,“ povedal Branislav Tréger, primátor Liptovského Hrádku.
Program nepripravila ani ružomberská radnica. Približne dvadsať ľudí sa v centre dolného Liptova zúčastnilo na spomienke, ktorú zorganizovali okresné organizácie Kresťanskodemokratického hnutia a Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - demokratickej strany. „To, čo sa stalo v novembri 1989, je významným medzníkom v slovenskej histórii,“ povedal Martin Fronc, podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia.
(MIŠ, BEA)
