O husitský kostol, ktorý stojí v Liptovskej Osade a je jediným kostolom Cirkvi československej husitskej na Slovensku, trval spor takmer sedemnásť rokov.
LIPTOVSKÁ OSADA. „Neogotický kostol, ktorý vybudovala naša cirkev koncom dvadsiatych rokov minulého storočia, nám štátne úrady v roku 1939 vzali. Celé roky bol v správe obce, ktorá v ňom zriadila sklady a takmer celkom ho zničila,“ povedal biskup Československej cirkvi husitskej a starosta mesta Újezd pri Brne Jan Hradil. Biskup v roku 1989 požiadal o vydanie kostola, ale bývalé vedenie obce sa postavilo proti. „Preto sme o majetok našej cirkvi požiadali súdnou cestou. Kostol sme dostali až v roku 2005. Počas celého obdobia chátral, obec v ňom uskladňovala nepotrebné veci. Trvalo vyše mesiaca, kým ho po vyhratom súde vyčistili. Na nákladných autách vyvážali z neho neporiadok.“ V médiách sa objavili informácie, že statika kostola je narušená. „Osobne som priviedol do kostola statika, ktorý konštatoval, že stavba je v takom stave, akoby ju len včera dostavali,“ vyvrátil tvrdenie J. Hradil.
Husitský kostolík s farou stoja takmer v strede obce a prístavbou sú akoby pupočnou šnúrou prepojené s budovami obecného úradu. Ošarpanosť kostola zvonku nepotvrdzuje jeho jedinečnosť a výnimočnosť. Duchovný život v ňom bol násilne prerušený v roku 1939 a začína sa obnovovať v týchto dňoch. „Kostol sa nám vrátil zdevastovaný a hoci nie je vymaľovaný, začali sme v ňom dvakrát do mesiaca slúžiť bohoslužby,“ vyjadril sa farár – dekan Cirkvi československej husitskej v Liptovskej Osade Rastislav Mišura. Podľa slov R. Mišuru kostol čaká rozsiahla rekonštrukcia. Zatiaľ v ňom vyčistili steny, zaviedli novú elektrickú prípojku, a tak napríklad pri vstupe do kostola hrá hudba.
V posledných týždňoch obec na čele so starostom Liptovskej Osady Róbertom Kuzmom rokovala s Janom Hradilom o zámene fary vedľa kostola za obecný objekt, ktorý je stavebne pripojený ku kostolu. Zatiaľ nedošlo k dohode medzi vedením obce a biskupom J. Hradilom. Biskupa popudilo, že starosta pustil na dvor, ktorý sa nachádza pred kostolom, televíziu, vyjadril sa nepresne k statike kostola a urobil v obci anketu. Starostu zas nahneval list, v ktorom mu biskup, okrem iného, vyčíta, že sa pletie do záležitostí jeho cirkvi. „Želám si, aby naše vzťahy boli korektné. Spor, ktorý sa ťahal roky medzi obcou a cirkvou, bol nepríjemný a ja zastávam názor, že kostol má patriť cirkvi. Teraz by už Československej cirkvi husitskej ako vlastníkovi nehnuteľnosti malo záležať, aby kostol v čo najkratšom čase zrekonštruovala," povedal starosta. „Čo sa týka zámeny budovy cirkevnej fary za obecnú budovu bývalej knižnice, ktorá je spojená s kostolom, obecné zastupiteľstvo uznesením súhlasilo s uskutočnením zámeny za predpokladu, že nehnuteľnosti sa zamenia aj s pozemkami, ktoré sa pod nimi nachádzajú, a to bez doplatku ktorejkoľvek strany s tým, že obec sa zmluvne zaviaže budovu fary asanovať. Priestor, ktorý vznikne asanáciou fary, bude slúžiť na vytvorenie námestia. Pán biskup odmietol takýto spôsob zámeny a podmienil ju tým, že fara bude obci prevedená bez pozemku, čo je v rozpore s uznesením obecného zastupiteľstva ."
O čo ide? V obecných priesto– roch, ktoré sú pristavené ku kostolu, v súčasnosti sídli urbariát, svoje priestory tam má aj miestna organizácia Slovenského Červeného kríža. Do týchto priestorov je prístup len cez farský pozemok a hoci v minulosti neboli problémy, dnes na bráne, ktorá patrí cirkvi, je vymenená zámka. Pritom sa vedenie obce s cirkvou ako vlastníkom nehnuteľnosti dohodlo, že obci umožní cez pozemok prechod tak, aby sa zložky obce, ktoré tam sídlia, do objektu dostali.
Anketa, ktorú starosta obce zorganizoval o navrátení majetku cirkvi, podľa jeho slov, nebola referendom, ale mala len potvrdiť, že obyvatelia budú s rozsudkom súhlasiť. „Až osemdesiatšesť percent obyvateľov súhlasilo s odovzdaním kostola a fary Cirkvi československej husitskej,“ potvrdil R. Kuzma. K otázke, koľko je v obci veriacich danej cirkvi, sa starosta nechcel vyjadriť, pretože súčasný stav presne nepozná.
DAGMARA
