MENO JURAJA KUBÁNKU je neodmysliteľne späté s folklórom. Stál pri zrode Lúčnice a potom, hneď v prvopočiatkoch existencie, sa upísal SĽUK-u. Prežil v ňom neuveriteľných štyridsaťštyri rokov.
Ako tanečník, vedúci tanečného súboru, vedúci oddelenia réžie, choreografie, dramaturgie, ako umelecký šéf, predovšetkým však ako choreograf. Pre SĽUK, ale aj iné umelecké súbory a telesá, vytvoril viac ako 230 choreografií.
Majstrovi k jubileu venovali tanečné divadlo
SĽUK oslávi na budúci rok 60 rokov. Majster Kubánka oslávil v posledný októbrový deň osemdesiatiny. A „sľukári“ mu pri príležitosti jeho jubilea venovali tanečné divadlo Návraty do nenávratna. Inscenácia mala 14. a 15. novembra premiéru v Slovenskom národnom divadle a už v týchto dňoch si ju diváci môžu pozrieť aj v ďalších slovenských mestách. SĽUK vystúpi v Žiline, Martine, Košiciach a tiež v Ružomberku, v meste, s ktorým majstra Kubánku, rodáka z Turo tri dvory (Turie pri Žiline), spája veľa nezabudnuteľných spomienok a zážitkov. Veselých aj smutných. V Ružomberku chodil do gymnázia, v roku 1947 tam zmaturoval. V Ružomberku stretol Franka Greľu. Franek bol rodený tanečník a stal sa jedným z jeho učiteľov a vzorov, a to nielen ako tanečník, ale aj ako človek. Keď hrala muzika, Franek vždy skočil do tanca, na liptovskú, sliačanskú nôtu. Neuveriteľne krásne cifroval po „guralsky“. Jeho tanečný prejav mladého Juraja Kubánku očaril. Boli to jeho prvé a najkrajšie dotyky s goralským folklórom.
Všetko pravdivé z folklóru nasával odmalička
S Franekom sa prvý raz uvideli na sklonku septembra 1939 na ružomberskom cintoríne. Na tomto cintoríne je pochovaný jeho otec Andrej Kubánka (1893 – 1934), aj mamička Bronislava Kubánková (1901 – 1987), zakladateľka folklórnej skupiny Sliačanka a neskôr detského fol– klórneho súbor Sliačanček, prvého v povojnovej republike, pre ktorý zostavila program z miestnych, liptovsko-sliačanských ľudových tancov, piesní a hier.
Od augusta 1931 žili Kubánkovci v Liptovských Sliačoch, drevenej, chudobou, chorobami gniavenej dedinke, bohatej však na ľudovú pieseň, hudbu, tanec, krásne kroje, rozprávky, príslovia a porekadlá. Tam mama Juraja Kubánku učiteľovala a tam sa začala, hlavne vďaka mame, rodiť jeho láska k folklóru. Všetko, čo je vo folklóre krásne a pravdivé, nasával s materinským mliekom. A to túžil odovzdávať aj publiku.
No a bolo to na futbalovom ihrisku v Ružomberku, kde mladý Juraj Kubánka prvý raz videl vystupovať SĽUK. A hneď sa mu zapísal do srdca. „Zimomriavky mi išli po chrbte a slzy šťastia sa tlačili do očí, keď som počúval prekrásne Trávnice, Piesne od Zvolena, keď som uvidel Zbojnícky tanec, či Detviansku veselicu. A tie nádherné kroje,“ spomína. V tom čase však ešte so svojím možným pôsobením v SĽUK-u nebol stotožnený. Do SĽUK-u nastúpil 26. októbra 1949. Ešte predtým zanechal štúdium medicíny. Folklór si ho načisto podmanil.
Prvou choreografiou Juraja Kubánku v SĽUK-u bol Dupák. Vytvoril ho na inšpirujúcu a strhujúcu hudbu Jána Cikkera. Premiéru mal v predvečer 1. mája 1950 pred preplneným hľadiskom vtedajšieho bratislavského hradného amfiteátra. Nasledujúcich niekoľko desaťročí Dupák nechýbal ani v jednom programe SĽUK-u. Stal sa legendárnym, mal asi 1 500 repríz a o sólo v Dupáku sa tanečníci skoro pobili.
Dupák nechýba ani v novej tanečnej inscenácii Návraty do nenávratna. V jedenástich obrazoch sľukári vytancujú a vyspievajú viaceré známe a úspešné choreografie Juraja Kubánku. Podpolianska mlaď, Na Jána, Tatranskí orli, V Myjavskej nálade, Pošudráky z Parchovian, Vlachiko, Na stred valalika, Kuruci, Hviezdnatá noc, Tatranská zima, Stínka, bohyňky, úval...
Umelcove spomienky na život v Sliačoch sú silné
Inscenácia Návraty do nenávratna je inšpirovaná životom a dielom majstra Kubánku. Tancami, muzikou a spevmi sa prelína príbeh. Taká akoby mozaika spomienok. Cestovanie po svete, ale hlavne návraty. Návraty domov. Juraj Kubánka precestoval so SĽUK-om celý svet a všetky tieto cesty mali jedno spoločné – radosť z návratov.
„Moje návraty do Liptova a k jeho ľuďom, aj keď veľa ráz už iba v spomienkach, patria k tým najkrajším. A spomienky na detstvo a mladosť, ktoré som prežil v Liptovských Sliačoch patria k tým najsilnejším,“ vyznáva sa umelec. Každý tanec, ktorý postavil, vychádzal z jeho zážitkov a skúseností, napríklad tanečný obrázok Stínka, bohyňky, úval je spomienkou na časy, keď ako študent ružomberského gymnázia cez prázdniny pracoval pri výrube lesa v Liptov– ských Sliačoch. Tanec a hudba boli a sú pre Juraja Kubánku hymnou. „Vzácnym spojením muža a ženy, stretnutím človeka s človekom, splynutím neba a zeme, života a smrti, splynutím človeka s vesmírom.“
Tanečné divadlo Návraty do nenávratna je holdom, poklonou, poďakovaním, pripomenutím jeho nezabudnuteľného diela a pre divákov prísľubom nevšedného zážitku.
Autormi námetu a scenára sú Peter Antalík a Peter Molnár. Choreografia Dagmar Kostolníková, František Kostolník, hudba Branislav Kostka, scéna a kostýmy Peter Čanecký, réžia František Kostolník. Autorom pôvodných choreografií je Juraj Kubánka. Pôvodná hudba Ján Cikker, Tibor Andrašovan, Jozef Pálka, Pavol Tonkovič, Svetozár Stračina. Pôvodné kostýmy Šarlota Kišová, Irena Tonkovičová, Karol Zachar.
S návratmi do nenávratna sa SĽUK v Ružomberku predstaví v stredu 26. novembra o 19. hodine v Kultúrnom dome A. Hlinku.
ANNA GUDZOVÁ
