„Lenin? Kôň? Krokodíl? Tipujú ľudia, keď ma vidia cestovať so zabalenou harfou,“ usmial sa Jakub a dodal, že veru nie je ľahké cestovať s päťdesiatkilogramovým hudobným nástrojom vlakom. V autobusoch ich však nechcú a do osobného auta sa nezmestia.
On, Jakub Rizman z Trnavy, má dvadsať. Ona, Češka z Třebíča, má šesťdesiat. Možno to nebola láska na prvý pohľad, ale už dva roky sú nerozlučnou dvojicou. Majú radi všetko od renesancie po súčasnosť, v pohode zahrajú aj melódie z filmu o Báthoryčke. Spolu cestujú po Slovensku. Jakub si tak zarába kráľovskou hudbou. Možno len na struny, ktoré stoja od 15 do 30-tisíc korún. Možno na takmer polmiliónovú harfu. A vôbec mu neprekáža postaviť sa s ňou na ulici, v obchodnom dome či v komornom prostredí čajovne. Tak ho mohli minulý týždeň spoznať Ružomberčania v jednom z obchodných domov či Mikulášania v čajovni. Prečo si Jakub s harfou nepadli do oka na prvý pohľad? Jakub šiel na prijímacie skúšky na konzervatórium s tým, že chce študovať spev. Nevzali ho, ale poradili, že na harfu sa nikto neprihlásil, a tak by mohol skúsiť...
Jakub je študentom bratislavského konzervatória. Hovorí, že to, či hrať vie, musia posúdiť iní, ale nejaké úspechy za sebou má. „Úspešný som bol v súťaži slovenských konzervatórií pred dvoma rokmi, napríklad. Na tento nástroj sme teraz v Bratislave štyria, v Žiline piati študenti.“ Chystá sa na vysokú školu, pravdepodobne do Prahy. Tam žije, hrá a vyučuje jedna z najlepších harfistiek na svete Jana Boušková. Pre dve hodiny s ňou je Jakub ochotný na otočku cestovať do stovežatej. Keďže sa tento rok na Slovensku neotvára ročník hry na harfu, pravdepodobne virtuozitu Jany Bouškovej si bude v najbližších rokoch vychutnávať osobne.
„Keďže nechcem hrať vo svojej izbe medzi štyrmi stenami, musím ísť von medzi ľudí a cestovať aj s harfou. Keď chcem, dá sa všetko, len v chladnom prostredí hrať na ulici nie je veľmi príjemné,“ povedal Jakub a doložil, že sa chce živiť hudbou, hoci presadiť sa v orchestri je tvrdý oriešok. Pozícií pre harfistov veľa nie je, v orchestri sú jedna, dve harfy a miesta sú obsadené. „Možno by som skúsil hrať komorne, s niekoľkými muzikantami robiť malé koncerty. Tak sa dá urobiť zopár vystúpení za mesiac, ale mňa predovšetkým baví hrať pre ľudí, na akciách, v hoteloch... Je to o umení, aj o tom, že z niečoho žiť treba. Alebo by som si otvoril triedu v základnej umeleckej škole, na to potrebujem štyristotisícovú harfu. Pri údržbe však vydrží hádam do konca života. Na rozdiel od huslí sa harfa opotrebúva inak. Vraví sa, že husle sú tým lepšie, čím sú staršie. Harfa naopak.“
Harfa je strunový hudobný nástroj, jeden z najstarších hudobných nástrojov vôbec. Princíp harfy objavili ľudia najskôr pri jednoduchom brnkaní na tetivu luku. Pri harfe si nemôžete šetriť prsty tak ako pri gitare. Na gitare môžete hrať pomocou brnkadla, na harfe to nejde. Aj keď je to tiež „brnkací“ nástroj, spôsob hry je úplne iný. Nedajú sa používať pomôcky a s pľuzgiermi sa treba zmieriť. Časom si ruky zvyknú. Jakubove predvádzajú doslova koncert. Zvukový i pohybový.
JAROSLAVA BADÁNIOVÁ, DAGMARA
