Sobota, 28. január, 2023 | Meniny má Alfonz

Spojili tradície starých majstrov s ponukou modernej doby

MAL SOM VEĽKÝ ZÁUJEM o to, aby sa naša škola zapojila do medzinárodného projektu,“ povedal Marián Pozor, riaditeľ Strednej odbornej školy v Liptovskom Hrádku. Akej? Drevárskej. Zatiaľ však oficiálne prívlastok - drevárska škola nemá. Kým ministerstvo školstva nerozhodne, od 1. septembra sú všetky odborné školy bez prívlastku.

„Hľadal som školu podobného zamerania v zahraničí, pripravil som informácie o našej škole a cez bratislavskú agentúru sa nám ozvala škola z Berlína,“ pokračoval riaditeľ. Prečo Mariánovi Pozorovi tak veľmi záležalo na medzinárodnej spolupráci? „Videl som, že treba hľadať informačné zdroje v zahraničí. Som veľmi rád, že môj plán vyšiel. Dokonca lepšie, ako som očakával. Chceli sme nájsť školu podobného zamerania a našli sme školu, ktorá je ešte na vyššej úrovni ako sme my. Najmä tým, že je väčšia – má vyše dvetisíc žiakov a viac ako sto pedagógov. Je to moderná škola a zameriava sa na dizajn. Môžem povedať, že sa nám všetkým viac otvorili oči a úplne inak začíname vnímať to, kam chceme nasmerovať našich absolventov. Bol to pre nás šťastný krok a zdá sa, že aj partneri, najmä Nemci, v nás našli priateľov.“

Medzinárodný projekt
Stredná odborná škola drevárska v Liptovskom Hrádku sa zapojila do dvojročného projektu Comenius. Prvé stretnutie zástupcov projektu zo štyroch krajín – Nemecka, Maďarska, Turecka a Slovenska – sa uskutočnilo na jeseň v škole nemeckého partnera Marcel-Breuer-schule. V rámci prvej etapy projektu sa šiesti chlapci z hrádockej školy spolu so svojimi štyrmi vyučujúcimi stretali v berlínskej škole a od rána do neskorého popoludnia pracovali na projekte. Ich práca vychádzala z modulov, ktoré si všetci partneri pripravili ešte pred stretnutím doma vo svojej materskej krajine. Slovensko v Nemecku reprezentovali Juraj Macko, Patrik Gontkovič, Samuel Kočtúch, Michal Sekucia, Ľubomír Žemba a Martin Hapčo. Koordinátorkou projektu je Gabriela Bodíková, ktorá spolupracuje s Annou Makarovou a majstrom odborného výcviku Ľubomírom Kráľom. Projekt má v hrádockej škole veľmi dobrú odozvu. Nielenže otvoril žiakom i učiteľom nové možnosti, ale ukázal im, že dokážu uspieť aj v medzinárodnom porovnávaní.
O tom, ako sa chlapci dostali do užšieho výberu, sme sa opýtali Juraja Macku a Patrika Gontkoviča. Vraj predtým, ako spracovali projekt, sa rozbehli do vytipovaných lokalít a... „Fotografovali sme staré stoličky, skrine, truhlice,“ začal Juraj. „Ja som fotografoval v kaštieli v Liptovskom Jáne. Zaujímavá tam bola najmä stolička, ktorá mala kožený, vyrezávaný plat (časť stoličky, na ktorej sa sedí).“ Patrik zas objavil v rodinnom dome na Spiši prekrásnu truhlicu. „Truhlica bola z roku 1920 a mala výnimočnú kresbu. Na všetkých starých drevených predmetoch ma zaujalo hlavne vyrezávanie. Starí majstri sa v ňom vedeli vyžiť,“ prezradil Patrik. „Do projektu som nafotografoval asi osem predmetov, urobil k nim zápis a potom sme projekt prezentovali pred spolužiakmi.“ Podľa pedagogičky Anny Makarovej sa všetci šiesti reprezentanti hrádockej školy vyprofilovali ako menej komunikatívni, ale veľmi zruční odborníci. „Čo bolo treba, urobili, nakreslili, vyrobili z polystyrénu, rysovali, dlabali do dreva, ale rozprávať nie. Robili o dušu, boli úžasní, ale komunikácia v angličtine im nešla. Dali si síce záväzok, že keď príde k nám skupina ich rovesníkov z Nemecka v januári, zvládnu angličtinu, ale uverím, až keď ich budem vidieť a počuť komunikovať,“ s hrdosťou v hlase hovorila o svojich chlapcoch učiteľka. I Juraj s Patrikom sebakriticky posúdili, že ešte mali jazykovú bariéru, ale zároveň konštatovali, že v komunikácii boli lepší ako Turci.

Koordinátorka projektu
„Comenius je dvojročný projekt, ktorého hlavným cieľom je vytvoriť v partnerských školách výsledný produkt na základe dohody medzi školami v Berlíne, Budapešti a Dursunbay v Turecku a našou školou,“ upresnila prácu na projekte jeho koordinátorka Gabriela Bodíková. Podľa jej slov, výsledným produktom bude rečnícky pult a bude zahŕňať typické prvky každej kultúry. Návrh pultu vytvorili chlapci pracujúci na projekte v Berlíne sami. „Teraz pult bude treba reálne vyrobiť a v apríli s ním pôjdeme na záverečné hodnotenie projektu do Budapešti podľa dopredu dohodnutých kritérií,“ pokračovala G.Bodíková. „Súčasne práca na projekte prebieha tak, že využívame európsky komunikačný portál eTwinning, na ktorý máme všetky partnerské školy vytvorený prístup. Doň jednotlivé úlohy a postup práce ukladáme, aby každý partner mohol výsledky práce vidieť. Na portál majú prístupy i študenti. My sme sa v rámci projektu zamerali na dizajn nábytku. Všetci partneri vytvorili niekoľko modulov zameraných na rôzne činnosti a vypracovali v rámci projektu dva vzdelávacie moduly, ktoré mali byť pre žiakov veľmi jednoduché a v podobe rôznych cvičení. Každá partnerská škola moduly spracovala, publikovali ich na eTwinningu a ostatné školy moduly prevzali a overili si ich funkčnosť vo svojej škole. My sme pripravili postup, ako získať materiály pre vypracovanie histórie dizajnu. Ak mám hodnotiť náš podiel na projekte, zo všetkých partnerov sme sa dostali najďalej. Od začiatku projektu sme pracovali systematicky a naplno. Asi sedemdesiatpäť percent práce je už za nami. Minulý týždeň v stredu sme ešte mali virtuálnu hodiny s nemeckým partnerom v angličtine a nemčine.“

Spolupráca nekončí
V Berlíne so svojimi žiakmi bol aj riaditeľ školy M. Pozor: „S Nemcami sme si padli do oka. V projekte sme rovnako pružní a aktívni a obe strany máme záujem o ďalšiu spoluprácu. Projekt Comenius skončí v apríli, ale my budeme v nej pokračovať. Uvítal som ponuku riaditeľa z berlínskej školy, aby sme spolupracovali rôznymi smermi. Napríklad plánujme navzájom vymeniť si vyučujúcich. Nemci budú vyučovať u nás, my v Nemecku a uvažujme aj o výmene skupiniek žiakov.“ Podľa riaditeľových slov, Nemci začali uznávať prácu hrádockej školy a vnímať ju ako rovnocenného partnera. „Nemeckí partneri nás oslovili, či by sme ich neprijali v januári mimo naplánovaných aktivít. Ich návšteva bude síce mimo plánu, ale v rámci projektu. Nemci sa k nám tešia, lebo ešte nikdy neboli v bývalom „východnom bloku“. Naša návšteva v Nemecku bola na deväťdesiat percent zameraná na prácu, desať bola spoznávacia. Návšteva Nemcov bude päťdesiat na päťdesiat. Chceme im ukázať našu krajinu, sme dohodnutí, keďže máme do projektu vniesť tradície a remeselnú zručnosť, že pôjdeme s nimi do pribylinského skanzenu, Ovčiarskeho múzea v Liptovskom Hrádku, navštívime hrádocký hrad a ak bude sneh, sľúbili sme im lyžovačku.“

Deň otvorených dverí
Vstupné priestory školy voňali drevom. To študenti pripravili ukážky svojich prác, umeleckí rezbári maľovali, drevoobrábací stroj nahlas „prekrikoval“ hudbu. Ak návštevník prejavil záujem o štúdium, sprievodcovia ho zaviedli nielen do tried, ale aj do dielní. Už tradične na Dni otvorených dverí v Strednej odbornej škole drevárskej v Liptovskom Hrádku návštevníkov sprevádzajú študenti. Nebolo tomu inak ani tohto roku, keď 21. novembra do priestorov školy prichádzali záujemcovia o štúdium. Každého z nich privítali študenti. My sme navštívili triedy a čo-to sa dozvedeli od nášho sprievodcu – študenta prvého ročníka nadstavbového štúdia drevárskej a nábytkárskej výroby Radovana Tekela. Čo by Radovan odporúčal budúcemu študentovi? „Mal by mať k drevu vzťah. Ja som študoval v škole tri roky, potom som odišiel pracovať mimo odbor, ale vrátil som sa do školy, aby som si urobil maturitu. Maturita mi dá väčšie možnosti zamestnať sa. Ak budem môcť pracovať v odbore v zahraničí, pôjdem tam. Predpokladám, že aj po zavedení eura sa mi naskytnú ďalšie šance.“
Prezradil nám Rado nejaké „pikošky“ na svojich učiteľov? „S učiteľmi vychádzame dobre. Myslím si, že v každej škole je to tak - ako sa správa žiak k učiteľovi, tak aj učiteľ k žiakovi. Myslím, že môžem povedať, že vzťah s učiteľmi v našej škole je viac o partnerstve ako o nadradenosti dospelého.“

DAGMARA

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  2. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  5. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  7. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  8. Eurohub Rokycany posilňuje a zrýchľuje spojenie s Nemeckom
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 7 573
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 5 657
  3. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 3 310
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 2 248
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 838
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 531
  7. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 369
  8. Sardínia ukáže iné Taliansko. Oviec má raz toľko než obyvateľov 1 342

Blogy SME

  1. Helena Michlíková: Dúha
  2. Ctirad Klimčík: Od Havla do Pavla
  3. Miroslav Lisinovič: Putovanie po slovenských Kalváriách (48) - Strekov (I)
  4. Tupou Ceruzou: Prezident Pavel
  5. Anna Miľanová: Konvencie a jednotlivec...
  6. Ján Škerko: Čo je hlavnou chybou Progresívneho Slovenska?
  7. Ján Šeďo: On to tak nemyslel, to médiá nepochopili...no nazdar.
  8. Ivan Mlynár: Ficov nebeský mandát deň po predčasných voľbách
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 477
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 480
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 096
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 985
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 4 356
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 762
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 711
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 460
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Príčina vzniku požiaru nie je známa.

Rodiny prišli za pár minút o strechu nad hlavou.


Romana Vicianová 27. jan
MY | TOP správy z regiónov

Pozrite si výber TOP správ z regiónov.


27. jan
Kúpeľný dom Choč tvorí dominantu kúpeľného areálu v Lúčkach.

Stáť bude pri kúpeľnom dome Choč.


Romana Vicianová 27. jan
Ilustračná fotografia.

Prinášame veľký prehľad rodičovských príspevkov a dávok.


27. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ľudia boli k žene ľahostajní.


25. jan

Za túto nezvyčajnosť vďačí dedina svojej lokalite v blízkosti okresného mesta.


23 h

Autá blokovali chodník.


27. jan

Opustená budova pod vysielačom stojí na medzinárodnej diaľkovej trase, ktorá vedie od Atlantiku až k Čiernemu moru.


13 h

Blogy SME

  1. Helena Michlíková: Dúha
  2. Ctirad Klimčík: Od Havla do Pavla
  3. Miroslav Lisinovič: Putovanie po slovenských Kalváriách (48) - Strekov (I)
  4. Tupou Ceruzou: Prezident Pavel
  5. Anna Miľanová: Konvencie a jednotlivec...
  6. Ján Škerko: Čo je hlavnou chybou Progresívneho Slovenska?
  7. Ján Šeďo: On to tak nemyslel, to médiá nepochopili...no nazdar.
  8. Ivan Mlynár: Ficov nebeský mandát deň po predčasných voľbách
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 477
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 480
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 096
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 985
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 4 356
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 762
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 711
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 460
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu