Divadelný ochotník, herec a režisér Edo Madliak sa 10. septembra v tomto roku dožil šesťdesiatky. V nedeľu 7. decembra vo svojej rodnej obci v Liptovských Revúcach nečakane zomrel. Osudná irónia osudu.
Týždeň predtým matičiari, ochotníci z rôznych kútov Liptova, sa spolu s ním prezentovali v obci scénickou mozaikou Petra Vrlíka z našej histórie Piťo, hraj. Hlavnú postavu cigánskeho primáša Jožka Piťa stvárnil Edo Madliak. Svojsky a neopakovateľne.
Na ochotníckych doskách Edo Madliak, interpret, veľmi citlivý a vnímavý človek, stál po prvý raz, ako inak, v inscenácii Kocúrkovo od Sama Chalupku. Bolo to v divadelnej sezóne 1979 – 1980. V čase najväčšieho rozkvetu slovenského ochotníckeho hnutia. E. Madliak, ako sa vraví v Liptove, mal pre divadlo „svoju griňu“.
Dlhoročný režisér Divadelného súboru Gašpara F. Belopotockého (DS GFB) Emil Hižnay prijal do hereckého kolektívu tohto pozoruhodného samouka s nadšením, ale zároveň s určitými obavami, či zapadne medzi ostatných. Činoherný kolektív DS GFB už mal svojich protagonistov. Madliak hral o svoje miesto pod slnkom v každom predstavení, premiére či repríze vždy poctivo. Po čase si inscenácie bez jeho zvláštne zastretého, ťažko napodobiteľného, hlasu a svojského hereckého prejavu nevedeli diváci už ani predstaviť. Možno si niekto spomenie na jeho DArtagnana v muzikáli Čestné mušketierske. Aj Madliakovou zásluhou ochotníci z kolísky slovenského divadla, z Liptovského Mikuláša, reprízovali inscenáciu až neuveriteľných dvadsaťpäťkrát. A boli to ďalšie a ďalšie divadelné postavy.
A teraz, v zrelom veku príťažlivého šesťdesiatnika sa jeho divadelný sen skončil v rodných Liptovských Revúcach. Pre mnohých nepochopiteľne a tragicky. V obci, kde má ochotnícke divadlo dlhoročnú tradíciu. Originálnymi adaptáciami viac či menej známych hier zaujal už ako úspešný režisér a vedúci divadelného súboru RETA ZO ZDOS Eduard Madliak. Napríklad na celoštátnej prehliadke ochotníckych súborov Divadelné Šurany v roku 1999, kde sa prezentovali inscenáciou hry Husár. A bolo toho viac. Revúcke ochotnícke divadlo žilo a určite bude žiť i naďalej tak, aby sa Edo Madliak v „ochotníckom nebíčku“ tešil z jeho ďalších úspechov.
(HA)
