Kdesi som čítal, že: motory slovenskej ekonomiky sa začínajú pomaly zadrhávať. Autá, súčiastky, topánky či syry sa v treťom štvrťroku tohto roka vo fabrikách síce ešte stále vyrábali rýchlym tempom, ale zisky firiem sa už prepadli.
Žiaľ, ani v nasledujúcich mesiacoch nás nečakajú lepšie časy. A to napriek tomu, že slovenská ekonomika zostáva lídrom na čele pelotónu ekonomík celej Európskej únie. Zvláštne je, že sme si to my, obyčajní ľudia, priveľmi nevšimli. Asi sme málo vnímaví a pozitívne trendy v makroekonomike akoby nás nechávali chladnými. Peňaženky, tvarovo inovované, síce oťažia, ale iba preto, lebo „euráče“ majú predsa len väčšiu hmotnosť než doterajšie päť, desaťkorunáčky. Ale či je ich viac? Ako v ktorej! Vo väčšine zostáva tradičný prievan.
Fascinujúci je pohľad na konverzný kurz. Poslední „mohykáni“ sa usmievajú popod fúz a vravia čosi o menovej reforme v päťdesiatych rokoch 20. storočia. To hádam nie! Ale aj tak. Z noci na ráno sa všetko zmení k ... No, zdá sa, že ani tisíc Sibýl sa neodváži veštiť, či už k lepšiemu alebo horšiemu. U nás, v Liptove, si nahovárame, že sme v cestovnom ruchu v prvej slovenskej desiatke. Za veľa vďačíme poľským a možno aj českým dovolenkárom, rekreantom. Nesmelo začína zimná turistická sezóna. Tá ukáže, či svoje peniažky budú ochotní pustiť na atrakcie, ktoré im ponúkame, tak ako doteraz alebo nie a budú obozretnejšími. Možno sa k nám ani neunúvajú. Poviete čosi o kuvičích hlasoch? No niečo by o tom vedeli povedať, napríklad ubytovatelia a mnohí ďalší prevádzkovatelia zariadení cestovného ruchu. A to sa nás týka čoraz viac.
Priemyselných podnikov ubúda. Poslední kožiari a textiláci to v Liptovskom Mikuláši definitívne zabalili. Nezamestnaných pribudlo. Ale či to bolo kóšer? Bývalý Maytex produkoval lukratívne textilné látky. Nikto nevie povedať, kde vyrábajú čosi podobné. Možno ďaleko v Číne. Nuž, všetko je v rukách majiteľov. Horšie je, ak sa za majiteľov „pasujú“ štátni úradníci, hazardujúc rovno s našimi peniazmi. Kauza Tipos je do neba volajúci podvod. A týka sa nás rovnako či žijeme tu pod Tatrami, alebo v hlavnom meste. Vraj sa treba obávať iba „nebankoviek“. Kdeže. Ale čo to je zaplatiť zo štátnej kasy dve miliardy. Po prvé, z cudzieho krv netečie a potom, stačí, ak ich vydelíte približne tridsiatimi. Výsledok vás upokojí.
Čo nám ostatným zostáva? Prihlúplo sa „slniečkovo“ usmievať, pozerať sa, sledovať a neveriť vlastným očiam. Ktosi mi minule pošepol: „Jóóój, keby si ty vedel, koľko peňazí sme od roku 1990 spláchli dolu Váhom, Dunajom, Hronom a... to by boli teraz dôchodky. Načo nám je druhý dôchodkový pilier.“ A napriek tomu, ešte stále je čo privatizovať. Dokonca, niekto dokáže kvôli peniazom aj vraždiť. Pre dve miliardy sa Počiatkovo ministerské kreslo ani len nezachvelo. Zato kvôli 50-tisícom dokáže voľakto aj brutálne vraždiť. Lebo iba peniaze boli dôvodom tohto činu. Takmer po dvoch mesiacoch od zmiznutia 25-ročnej Majky Guráňovej našli jej mŕtve telo v ružomberskej časti Polík. Študentku brutálne zavraždil už 9. októbra jej klient Tomáš B., keď prišla po splátku. Mala so sebou aj 50-tisíc korún (1 659,70 eura). Podľa polície sa podozrivý k ohavnému činu aj priznal. Ibaže jej mladý život to už nevráti. A peniaze? Údajne jeden z vynálezov starých Feničanov. Vraj boli a budú. Či sa nám to páči alebo nie.
