Sklo
Sklárstvo je staré výrobné odvetvie. Jeho vznik nie je dostatočne historicky zaznamenaný, no spomína sa už v biblii. Začiatky sklárstva historici pripisujú Feníčanom, Číňanom, Židom i Indom. Nálezy fliaš a pohárov z roku 1900 pred n. l. v Egypte dokazujú, že už v tej dobe sklári používali sklárske píšťaly na fúkanie skla. Z egyptskej Alexandrie sa sklárstvo rozšírilo do Rímskej ríše, kde v 3. a 4. storočí vznikla výroba okenného skla. Bola však drahá, preto sa sklenené okná používali výhradne na cirkevných objektoch a palácoch bohatých Rimanov. Veľký rozkvet sklárstva nastal v stredoveku. Vynikalo benátske sklo z ostrova Murano pri Benátkach. Benátske zrkadlá sú dodnes pojmom. Vo Francúzsku sa začína priemyselne vyrábať liate zrkadlové sklo (1688), v tomto období bola v Anglicku založená prvá fabrika na výrobu fúkaného zrkadlového skla. O sto rokov neskôr jej majitelia zaviedli do výroby novú technológiu – liatie skla. V Rusku a Španielsku bola výroba skla zavedená českými sklármi až v 18. storočí. Česi prevzali vedúce svetové postavenie v sklárskej výrobe po úpadku benátskeho sklárstva. Veľký rozmach sklárstva v Česku nastal v 17. storočí za vlády cisára Rudolfa II. Na záver jedna zaujímavosť, ktorá vo všeobecnosti nie je veľmi známa – sklo sa z hľadiska chemicko-organického považuje za tekutinu s veľmi nízkou viskozitou. Sklo je bezfarebná hmota skladajúca sa z kyseliny (spravidla kremičitej alebo boritej) a z minimálne dvoch zásad, z ktorých jedna je alkalická (kysličník sodný alebo draselný) a druhá zemina (kysličník vápenatý alebo kovový kysličník). JÁN SZABÓ
